Ocenenie za reálny pohľad na Čínu

Rozhovor so spisovateľom a publicistom Leopoldom Moravčíkom
Počet zobrazení: 5675

Nedávno si sa vrátil z Pekingu, kde si prevzal čínske literárne ocenenie. Keďže sa u nás o takomto ocenení veľa nevie, o čo vlastne išlo?
– Bolo to najvyššie čínske ocenenie udeľované každoročne zahraničným autorom, prekladateľom a vydavateľom, ktorí sa určitou mierou zaslúžili o kultúrnu výmenu a zviditeľňovanie tejto krajiny vo svete. Udeľuje sa od roku 2005 a tento rok to bol teda už trinásty ročník. Teraz bolo celkove ocenených 15 osobností, ktoré sa zaoberajú Čínou buď ako prekladatelia, vydavatelia alebo autori. Mnohí z nich pôsobia na univerzitách ako sinológovia a vedeckí pracovníci. Bol som v podstate druhý Slovák a prvý slovenský spisovateľ, ktorý si prevzal toto ocenenie. Prvou bola v roku 2015 prekladateľka Marína Čarnogurská. Táto cena sa udeľuje v čase konania medzinárodného knižného veľtrhu v Pekingu ako sprievodná akcia.

Počas ceremónie premietali o každom ocenenom dvojminútové video.
leo_video.jpg

Akú pozornosť tomuto podujatiu venovala samotná Čína?
– Už samotný fakt, že odovzdávanie cien sa uskutočnilo v honosnom vládnom účelovom zariadení (Diaoyutai State Guest House) a odovzdával ju vysoko postavený politik (člen prestížneho politického byra strany), svedčí o význame podujatia. Navyše, prenášala to televízia a na ceremónii sa zúčastnili početní ministri a veľvyslanci, najmä z tých krajín, ktoré tam mali svojho laureáta. Zástupca slovenskej ambasády zrejme chýbal, aspoň neviem o tom, že by medzi tromi stovkami hostí bol ešte niekto ďalší zo Slovenska.

Spisovateľ počas preberania ceny.
leo_cina_cena.jpg

Ako si to vysvetľuješ?
– Výhovorky sa vždy nájdu. Je pravda, že náš veľvyslanec nebol v tom čase v Pekingu, ale organizátori ma informovali, že pozvánky adresovali ambasádam všetkých relevantných krajín. Zrejme pracovníci nášho veľvyslanectva nemajú kapacitu pokryť dve súbežne prebiehajúce akcie v Pekingu, aj keď sa týkajú toho istého, teda literatúry. Ako som spomenul, v tom čase bol v Pekingu medzinárodný knižný veľtrh. Slovensko tam malo svoj stánok, veľvyslanectvo dokonca o ňom informovalo aj na svojej webovej stránke, ale udeľovanie literárnej ceny Slovákovi si nevšimlo. Možno, keby tú cenu dostal niekto iný...

Objavila sa informácia o tomto ocenení aj v slovenských médiách?
– Neviem, či okrem SlovaLiterárneho týždenníka si to ďalšie médiá všimli. Zato musím poďakovať maďarskej tlačovej agentúre, ktorá zrejme nemá „hemungy“ informovať aj o pozitívnych udalostiach v Číne, lebo uviedla nielen meno oceneného maďarského vydavateľa, ale sa zmienila aj o mne. 

Vstupná hala State Guest House pôsobila impozantne.
leo_hala.jpg

Akú pozornosť venovali akcii čínske médiá?
– Ako som spomenul, vysielala to čínska televízia a podľa počtu novinárov, ktorí ma žiadali o nejaké vyhlásenie, tak zrejme o tom informovali aj denníky a časopisy. Prestížny čínsky denník Žen-min ž´-pao uverejnil v súvislosti s touto cenou o mne krátky článok spolu s mojou fotografiou. Už samotný titulok článku „Slovenský autor oboznámil svet s reálnou Čínou“ naznačuje, čo si na mojej tvorbe všimli. Spomenuli aj môj poznatok, že mnohí návštevníci i novinári prichádzajú do Číny s vopred sformovanou predstavou ovplyvnenou negatívnymi informáciami z iných médií. Potom nehľadajú pravdu, ale iba to, čo zodpovedá tým ich predstavám. Veľké premeny, ktorými prešla Čína v posledných desaťročiach, ich nezaujímajú.

Maľba. Vo veľkej Číne je všetko veľké. Klasická maľba má výšku
niekoľko poschodí.

leo_malba.jpg

Čínu si navštívil viackrát a v rozličnom čase. Ako na teba zapôsobila teraz?
– Pravdupovediac, bola to moja ôsma návšteva Číny, ale zároveň tá najkratšia. Videl som iba hlavné mesto, aj to len cez okno autobusu. Ale aj to mi umožnilo utvrdiť sa v niektorých predchádzajúcich poznatkoch. Ako je známe, Čína mala už koncom uplynulého storočia ambíciu usporiadať letné Olympijské hry, ale neuspela kvôli znečisteniu ovzdušia a nie najlepšiemu stavu životnému prostrediu v Pekingu. Musela teda vynaložiť mimoriadne úsilie o zmeny v tejto oblasti. Teraz, obrazne povedané, žne to, čo zasiala, ale v tom pozitívnom slova zmysle. Parky a lesíky vypestované v rokoch pred olympiádou v roku 2008 už prichádzajú do veku dospelosti, čo značne zmenilo charakter mesta. Zeleň je doslova všade, aj na betónových múroch viacúrovňových križovatiek. Peking už nepatrí medzi dvesto najviac znečistených miest sveta, už sa z tejto kategórií vymanil.

Preplnená sála počas odovzdávania cien.
leo_sala.jpg

Takže, celý pobyt sa točil len okolo literatúry?
– Áno, dá sa to tak povedať, ale aj to má určité pozitívne stránky. Súčasťou programu bol aj seminár venovaný spolupráci v oblasti knižnej kultúry. Vo svojom príspevku som upozornil na fakt, že niekedy existujú skreslené predstavy o možnostiach vydávania kníh v malých krajinách v podmienkach trhovej ekonomiky. Je rozdiel, či nejaká kniha pokrýva trh, ktorý má päť miliónov čitateľov, ako u nás, či päťsto miliónov anglicky hovoriacich čitateľov, alebo je to trh pre vyše miliardu Číňanov. Ak sa u nás predá povedzme desaťtisíc výtlačkov knihy, považuje sa to za úspech. V krajinách s veľkým počtom obyvateľov by to bol prepadák. Tam sa čísla pohybujú v státisícoch alebo dokonca v miliónoch výtlačkov. Potešiteľné je, že napriek takýmto zložitým podmienkam knihy vychádzajú u nás aj naďalej.

Ocenení počas návštevy knižného veľtrhu.

leo_5a.jpg

Foto: L. M.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984