Obamove ambície krotí Kongres

Počet zobrazení: 3785

b._obana_lbj_foundation.jpgTraduje sa, že americkí prezidenti robia v prvom volebnom období takú politiku, aby ostali v Bielom dome naďalej. Až v druhom období presadzujú to, čo by naozaj chceli. Nenašiel som nič o tradícii, čo robí prezident v situácii, keď má proti sebe znepriatelené obe komory Kongresu. Tak ako teraz, keď ho ovládajú republikáni a táto situácia sa už do konca Obamovho úradovania nezmení. Možno teda konštatovať, že Barack Obama sa síce kvôli ústupkom v prvom volebnom období stal prezidentom aj po druhýkrát, ale vo vlaňajších novembrových medzivoľbách do Kongresu utŕžila jeho Demokratická strana taký debakel, že to možno považovať za vážne varovanie zo strany voliča. A to je aj jeho vina a daň za politiku nadbiehania republikánom.

Preto sa so zvýšeným záujmom čakalo, ako táto nepríjemná skutočnosť, keď Kongres môže prezidentovi zablokovať akúkoľvek legislatívu, ovplyvní jeho tohtoročné Posolstvo o stave únie, ktoré Barack Obama predniesol v noci na stredu nášho času. To, čo jeho hodinovému vystúpeniu predchádzalo, vyzeralo ako dobre zvolená kampaň. Médiá už týždeň dopredu informovali o tom, čo chce prezident povedať, takže potom, keď to vyriekol, mohli diváci konfrontovať očakávania s realitou. Následne médiá ešte raz pripomenuli, čo prezident povedal a v novinách sa objavili prvé hodnotenia. Faktom je, že podľa prvých prieskumov až vyše 51 percent divákov hodnotilo jeho prejav pozitívne, čo bolo asi o sedem percent viac, ako rok predtým. Obama si teda našiel cestu k niektorým zatúlaným ovečkám. Takmer tri štvrtiny divákov konštatovali, že návrhy obsiahnuté vo vystúpení by zorientovali krajinu správnym smerom, zároveň ale takmer rovnaká skupina si myslí, že prezident by sa mal pokúsiť o dosiahnutie dohody s nepriateľsky naladeným Kongresom.

Obama navrhuje obrátiť list

Vyzerá to tak, že prezident triafal svojím prejavom tým istým smerom ako verejná mienka, lebo povedal Kongresu, že je načase začať novú kapitolu spolupráce. „Pätnásť rokov žijeme v novom storočí. Pätnásť rokov, ktoré sa začali tým, že sa teror dotkol našich brehov. To prerástlo do novej generácie dvoch dlhých a nákladných vojen, bolo to obdobie zlovestnej recesie v našej krajine a vo svete. A stále je to pre mnohých ešte stále ťažké obdobie. Lenže dnes večer obráťme list. V súčasnosti, keď rastie ekonomika, zmenšuje sa deficit, vzmáha sa priemysel a výroba energie, máme možnosť slobodnejšie opísať našu budúcnosť ako ktorýkoľvek iný národ na Zemi. Je teraz na nás, aby sme si vybrali, aký chceme byť počas budúcich pätnástich rokov a v nasledujúcich desaťročiach. Budeme akceptovať ekonomiku, v ktorej sa iba niektorým z nás darí nápadne dobre? Alebo sa oddáme ekonomike, ktorá vygeneruje nárast príjmu a šancu pre každého, kto vynaloží úsilie?“ 

Obama si teda pripísal úspechy za prekonanie zložitého obdobia recesie a za náznaky výrazného oživenia, aj keď niektorí ekonómovia sú toho názoru, že hospodárske cykly, ako kríza, depresia, oživenie a konjunktúra platia aj v 21. storočí a zrejme si s nimi neporadí nijaký prezident vyznávajúci trhovú ekonomiku. Je pravdou, že nezamestnanosť v USA poklesla na 5,6 %, ceny palív sa znížili a ekonomika v treťom štvrťroku vzrástla o 5 %, teda najrýchlejšie v uplynulom desaťročí. Prezident zároveň vyzval Kongres, aby podporil jeho úsilie zamerané na zlepšenie životných podmienok strednej triedy a robotníkov formou nových daňových úľav, dvojročným bezplatným štúdiom pre milióny mladých ľudí na vyšších stredných školách a ďalšími benefitmi pre americké rodiny. Logicky sa na tomto mieste objaví otázka, kde na to vziať, ale aj na to má prezident odpoveď, ktorá musí pravicovú časť obyvateľstva šokovať. Chce posunúť Ameriku viacej doľava. Financie na zlepšenie podmienok stredných vrstiev a robotníkov sa nahromadia prostredníctvom dane z najvyšších kapitálových výnosov. Tá vzrastie z doterajších 23,8 % na 28 %, a teda vráti  sa k úrovni, na ktorej bola počas vlády prezidenta Ronalda Reagana. Zavedie sa daň z dividend a dedičstva, ako aj nové poplatky pre veľké banky. Získané peniaze sa použijú nielen na oživenie vytrácajúcej sa strednej vrstvy, ale aj na vybudovanie novej modernej infraštruktúry. Tým sa zároveň vytvoria nové pracovné príležitosti pre veľkú časť nezamestnaných.

Americký Robin Hood

Prezident sa tak deklaroval za amerického novodobého Robina Hooda, ktorý tiež, podobne ako náš Jánošík, bohatým bral a to rozdeľoval medzi chudobných. A že je z čoho rozdávať, mohli sme sa presvedčiť z niektorých správ, ktoré sa istotne nie náhodou objavili krátko pred Obamovým vystúpením v Kongrese. Podľa správy zverejnenej v pondelok organizáciou Oxfam, v roku 2010 vlastnilo 388 najbohatších ľudí sveta toľko, ako tri a pol miliardy najchudobnejších ľudí sveta. Majetky niektorých odvtedy rástli naďalej, takže v tomto roku sa už veľkej skupine najchudobnejších vyrovná bohatstvo 80 ľudí. A to ešte nie je všetko. V roku 2016 bude jedno percento korporácií vlastniť až 99 percent všetkého bohatstva sveta. Chudobní chudobnejú a bohatí bohatnú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. A to je situácia, ktorá nemôže ostať bez povšimnutia ani v USA.

Republikáni majú teda na výber. Buď sa pridajú k prezidentovmu úsiliu znížiť tieto závratné majetkové rozdiely, alebo sa postavia na stranu „zazobaných“, čo sa môže odraziť v nasledujúcich voľbách. V novembri 2016 sa totiž nebude voliť iba nový prezident (prezidentka), ale aj tretina Senátu a celá Snemovňa reprezentantov Kongresu USA. Republikánski senátori a kongresmani potrebujú na svoje zvolenie najmä hlasy strednej vrstvy. Hlasy bohatých im nebudú stačiť, aj keď tí zasa majú dosť prostriedkov na to, aby si kúpili verejnú mienku. Okrem toho Obama už nemá čo stratiť a môže riskovať. Demokrati, ak budú konzistentní vo svojom úsilí, môžu zásluhou takto nastavenej politiky zmeniť nepriaznivý pomer síl v Kongrese a možno niečo ostane aj pre ich kandidáta na obsadenie Bieleho domu.

Jedinú zbraň, ktorú má prezident v boji proti nepriateľsky naladenému Kongresu, je právo veta. Naposledy ho použil iba niekoľko hodín pred prejavom, keď vetoval republikánsky zákon o sprísnení podmienok umelého prerušenia tehotenstva. Na jeho prekonanie budú potrebovať dvojtretinovú väčšinu, a to sa nezaobíde bez toho, aby začali loviť aj vo vodách demokratov.  Vo svojom prejave Obama naznačil, že podobne, ako skončil zákon o sprísnení potratov, dopadne aj pokus zmeniť ním presadený zákon o zdravotnej starostlivosti.

Prezident nemá s Kongresom počas doterajšieho vládnutia najlepšie skúsenosti. V prvom volebnom období sa snažil presadiť niektoré zákony pomocou kompromisov. Republikáni jeho ústretové návrhy akceptovali, ale neponúkli mu nič ako protihodnotu. Preto niektorí komentátori Obamovi odporúčajú, že by mal odolať svojmu inštinktu pokračovať v politike takýchto falošných prísľubov druhej strany. „Politika niečo za niečo je súčasťou legislatívneho procesu, ale kompromisy siahajúce až do výšky republikánskeho triumfu sú neprijateľné“, konštatuje denník The New York Times.

Embargo voči Kube ako súčasť boja

Osobitnú pozornosť venoval prezident svojmu úsiliu zrušiť obchodné embargo voči Kube. „Keď robíte niečo, čo nefunguje päťdesiat rokov, je načase skúsiť niečo nové,“ vyhlásil Obama. Na podporu svojho úmyslu zrušiť embargo priviedol na Kapitol nedávno oslobodeného Američana Alana Grossa, ktorého prepustenie z kubánskeho väzenia bolo súčasťou novej politiky. Nie náhodou deň po prezidentovom prejave pricestovala do Havany veľká skupina amerických diplomatov, aby začala prvé kolo rozhovorov o uvoľňovaní vzťahov.

Ťažko povedať, či v súvislosti s Kubou si legislatívci uvedomia, že ani ďalšie embargá a sankcie, ktoré sú stále bežnou súčasťou politiky USA, nemusia splniť svoj účel. Prezident naznačil, že nepodporí zákon, ktorý by uvalil nové sankcie na Irán predtým, ako sa skončia terajšie rozhovory o zákaze vývoja jadrových zbraní. Práve prípad Kuby a Iránu by mohol byť príkladom, že aj politika sankcií uvalená na Rusko môže skončiť podobne bezvýsledne, ako pol storočia trvajúca snaha dosiahnuť touto formou zmenu politického systému na Kube. V tejto súvislosti prezident naznačil, ako by mali USA postupovať v zahraničnej politike. „Najlepšie sa nám darilo vtedy, keď sme skombinovali vojenskú silu so silou diplomacie, keď sme ovplyvnili našu silu s budovaním koalície, keď sme nedovolili, aby náš strach neoslepil možnosti, ktoré nám prináša toto storočie.“

Prezident sa zároveň obrátil na Kongres s požiadavkou, aby mu udelil plnú moc použiť vojenskú silu proti bojovníkom Islamského štátu. „Vyzývam tento Kongres, aby ukázal svetu, že sme jednotní tým, že schválime rezolúciu o použití sily,“ vyhlásil Obama a dodal: „Namiesto toho, aby sme sa nechali zatiahnuť do ďalšej pozemnej vojny na Blízkom východe, vedieme širokú koalíciu vrátane arabských štátov.“ Nezabudol pripomenúť, že tento zápas nebude jednoduchý a že si vyžiada určitý čas.

Prvé reakcie na Obamov prejav sa rôznia. Zatiaľ čo niektorí vnímajú pozitívne jeho úsilie zmierniť rozdiely medzi úzkou vrstvou bohatých a masou ostatných Američanov, republikáni podrobili posolstvo ostrej kritike a odmietajú predovšetkým jeho návrh daňovej reformy, ktorý ich zrejme zasiahol na najcitlivejšom mieste. Vyhlasujú, že prezident nemôže rátať v Kongrese s ich podporou tohto čisto populistického zámeru. Otázkou je, čo niektorí legislatívci budú hovoriť o rok, keď sa nebezpečne priblíži termín volieb a oni sa opäť  postavia pred svojich voličov. Potom bude v mnohých prípadoch ich rétorika znieť inak a prezident vsadil práve na ten moment.

Archívne foto: LBJ Foundation / CC

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984