Reklama
Reklama

O zamestnanosti, družstvách a Thatcherovej (Mám faktickú... 10)

Počet zobrazení: 5093

blaha_fakticka.jpgPočas mimoriadnej schôdze, ktorú zvolala opozícia kvôli problému nezamestnanosti, opäť zaznelo viacero charakteristických faktických poznámok poslanca Smeru-SD Ľuboša Blahu.


Zabudnite na Thatcherovú!

Pán kolega Figeľ (podpredseda parlamentu za KDH), pôvodne som sa obával, či vôbec na vás reagovať, keďže vy ste taký naslovovzatý „expert!“ na sociálnu prácu, taká autorita v odbore, ale predsa len skromne podotknem zopár poznámok. Spomínali ste krajiny, ktoré sa označujú ako PIGS, čiže „prasiatka“. Zvláštne je, že ste zabudli pripomenúť, že medzi tieto krajiny sa radí aj Írsko. To íčko už neoznačuje Taliansko, ale Írsko, a to bol váš veľký vzor: nízke dane, takto budeme lákať zahraničných investorov. Táto krajina je dnes v programe. Toto je tá cesta, ktorú ponúkate? Írsko? Očividne to nefunguje. Čiže to, čo vy dnes navrhujete, je niečo, čo v Európe nefunguje. A keď citujete Thatcherovú, tak nezabudnite aj na to, že Thatcherová povedala, že nerovnosť je blahodarná pre spoločnosť. A to je vaša politika - nerovnosť. To vy oslavujete. Zvýhodňovať biznis a ponižovať normálnych ľudí. To je vaša politika. A Thatcherová povedala ešte niečo: „Nič také ako spoločnosť neexistuje.“ A vy dnes citujete Thatcherovú. To je pre kresťanského politika podľa mňa niečo také ponižujúce... Vy by ste mali zabudnúť na Thatcherovú a vrátiť sa k Adenauerovi. A ten by z vášho príhovoru plakal. Pretože v tom nebolo nič sociálne, nič kresťanské, ale len absolútne neoliberálne primitívne búšenie. Táto vláda, pán kolega, dáva ľuďom prácu. Vy tu len mudrujete.

Pani kolegyňa Jurinová (podpredsedníčka parlamentu za OĽaNO), mňa takisto zarazilo to vaše prirovnanie smrti ľudí v Bostone s legitímnou politikou zamestnanosti. To už naozaj preháňate. Akým spôsobom budete teraz kondolovať v Bostone? Že teda „vyjadrujem úprimnú sústrasť obetiam teroristického útoku, ktorý je porovnateľný s politikou zamestnanosti na Slovensku“? To ako nemyslíte vážne! Viete, kolega to naznačil, bol to asi skrat. Ale tam ma zase zaráža to, že vy ste to čítali, vy ste to mali pripravené, vy ste si tu úkladne pripravili faux pas takého rozmeru, že po tomto, čo ste teraz povedali, by som už zvažoval ďalšiu účasť na vašom podpredsedníckom poste, lebo to je naozaj urážka obetí, obetí v Amerike. No a druhá vec, ktorá ma zarazila, tá už nie je vašou vinou, ale vinou celej opozície alebo jej veľkej časti. Váš príhovor počúvalo šesť ľudí, ak odrátam OĽaNO, ktorí tu sú komplet, šesť ľudí Ľudovej platformy vrátane liberálov zo SaS. Šesť ľudí vrátane predsedu Figeľa, ktorý tu byť musí, čiže päť. Päť ľudí zaujal váš „úžasný“ príhovor. Viete, keď počúvam potom o tom, aká úprimná snaha opozície tu je riešiť zamestnanosť, nezamestnanosť a potom si to príde vypočuť päť ľudí, to je jedno veľké, veľké farizejstvo.

Pravičiari kopú len za biznis a kašľú na ľudí

Pán kolega Štefanec (SDKÚ), vy tu odkazujete na počty poslancov SMER-u, ktorí tu sedia. Ale vy ste túto schôdzu zvolali, takže je vaša psia povinnosť tu sedieť, pretože inak si len z ľudí robíte bláznov. Ako môžete zvolať schôdzu, na ktorej je šesť, prípadne päť, momentálne dvanásť (asi sa vrátili radšej) poslancov opozície?! To je naozaj taký výsmech občanom, že sa málokedy vidí. (Potlesk.) Ale k veci. Hovorili ste o tom, že sú krajiny v Európskej únii alebo v eurozóne, kde sa nezamestnanosť znížila. A dokonca aj v tej svojej dôvodovke spomínate Nemecko, Britániu, Írsko, aj ste o nich hovorili. A na záver ste povedali, že „dá sa to robiť aj ináč“ a navrhli ste znížiť dane. Čiže útočíte vlastne na výšku daní, ako sme zaviedli my, keď sme zrušili rovnú daň. Tak ja vám len tak pripomeniem, aké sú dane v tých krajinách, v ktorých nezamestnanosť poklesla: Nemecko - právnické osoby platia 30 až 33 %, keď zrátame federálnu a lokálnu daň. Fyzické osoby platia 45 %, to je tá najvyššia sadzba. U nás je to 23%, resp. 25%. Veľká Británia - 26 % platia korporácie, 55 % je najvyššia sadzba fyzických osôb. V Dánsku - 25% platia korporácie, čiže podnikatelia a 55% je najvyššia sadzba pre fyzické osoby. Čiže toto sú tie štáty, o ktorých vy hovoríte ako o svojich vzoroch, kde klesá nezamestnanosť. Majú oveľa vyššie dane. Ako si to v tej svojej hlave vy dokážete vysvetliť, to by ma naozaj zaujímalo. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Frešo, celkom legitímne ste tu predstavili pravicový program, ktorý naozaj dokola stojí na tých istých dogmách a mantrách: Po prvé, znížiť dane pre biznismenov a pre tých najbohatších. To je klasická vaša politika. Kopete neustále a veľmi snažne za kapitál. Ale poviem vám, že keby ste tie ich dane znížili aj na nulu, tak pokiaľ tí podnikatelia nemajú pre koho vyrábať a nie je dopyt v Európe, tak vyrábať jednoducho nebudú. Tie vaše pravicové dogmy sú proste úplne mimo misu. Druhá vec: znížiť sociálne dávky občanom. Tu sa prejavuje ten klasický pravicový cynizmus. Poviete, že ľudia vlastne nemajú motiváciu pracovať, to je vaša filozofia. Pritom všetci tí ľudia chcú pracovať, len je tu niečo také, pán kolega, asi ste si nevšimli, ako kríza, ktorá napriek tomu, že oni chcú pracovať, si prácu nájsť nevedia. Toto keby ste si konečne uvedomili, možnože by ste prestali s tým cynickým prístupom a neobviňovali by ste ľudí, ktorí nemajú prácu, že oni nechcú pracovať. A ešte ich potom trestali tým, že im budete brať sociálne dávky. To je tak niečo nehorázne, že... Tretia vec: chceli by ste upraviť Zákonník práce čo najvhodnejšie pre biznismenov. Opäť sme pri tom istom. Opäť kopete za biznis, opäť kopete za podnikateľov, ale absolútne vám nezáleží na ochrane práce, na ochrane zamestnancov. To je typická pravica. A ja som rád, že to ľudia počujú, že čo vlastne vy chcete docieliť. Chcete, aby tu tento štát fungoval pre zopár percent ľudí, tých najväčších biznismenov a aby ľudia otročili na týchto ľudí, ale toto naozaj SMER nikdy nedopustí. No a posledná vec. Ja neviem, čo vás vedie k tomu, že máte pocit, že môžete niekoho poúčať z ekonómie. Vy sa fakt cítite ako ekonóm? Kedy ste naposledy držali nejakú ekonomickú knižku od vysokej školy? Naposledy Samuelson - že mám pravdu?

Popletený študent Brocka

Pán kolega Brocka (KDH), na úvod ste sa zamýšľali, prečo spomedzi smerákov s vami diskutujem najmä ja. Nuž preto, že ako vysokoškolský učiteľ mám nesmiernu trpezlivosť, bohovskú trpezlivosť. A verte, že aj v škole zažívam takých študentov, ako ste vy a dokážem to prežuť, a napriek tomu sa stále snažím im niečo vysvetľovať, aj keď vo vašom prípade naozaj som už na úplnej hranici toho, čo dokážem zniesť, lebo tá vaša popletenosť je priam exemplárna. Skúsim vyzdvihnúť niekoľko vecí, ktoré to dokazujú. Prvá: Hovoríte o zrušení minimálnej mzdy. Viete, čo je paradox? Že vaša kolegyňa, kresťanská demokratka Merkelová práve teraz v Nemecku prichádza s programom, aby sa v Nemecku zaviedla federálna minimálna mzda, ktorú Nemci nemajú. Kresťanská demokratka! Pretože vie, že aj v Nemecku je veľký problém pracujúcej chudoby. Ale vy, vy idete rušiť minimálnu mzdu! Kresťanský demokrat! Pán kolega, vy nie ste ani kresťanský demokrat, vy nie ste ani kresťanský, vy nie ste ani demokrat. A to ste dokázali, keď ste hovorili, že vy pri tvorbe vášho programu ste si zavolali len biznismenov a vôbec vás nezaujímali názory odborárov, názory zamestnancov, však „iba biznismeni vytvárajú pracovné miesta“, prečo by nám záležalo na sociálnom zmieri. To je ten váš prístup. Preto hovorím, že nie ste ani kresťanský, ani demokratický, lebo toto nie je demokracia, toto je čistá, by som povedal, diktatúra biznisu, ktorú sa tu vy snažíte zaviesť.
Na o posledná vec, ktorú by som naozaj chcel zdôrazniť, lebo aspoň v jednej veci ste sa nemýlili. Váš citát je: „Nezamestnanosť sa nedá vyriešiť z večera na ráno“ a že „je to posunuté o fázu“. (Poslanec Brocka hovoril, že dôsledky vládnej politiky sa vždy prejavia vo vzťahu k zamestnanosti s fázovým posunom o približne dva roky – pozn. red.) Vy ste si vlastne odpovedali, koho dôsledkom je dnešný stav -  vášho rumplovania Slovenska. Vy tu za toto môžete! Nezamestnanosť je dôsledkom vašich popletených riešení!

Pán kolega Muňko (Smer-SD), ja by som sa takisto chcel poďakovať za vecný, triezvy a korektný príhovor, ktorý ukázal práve ten rozdiel medzi tým slepo ideologickým prístupom našej pravice, ktorá má svoje dogmy (podporovať iba bohatých, znižovať im dane, iba oni môžu vytvoriť pracovné miesta, jednostranne podporovať podnikateľov, lebo to tak hovoria dogmatici). Toto je jeden prístup a druhý prístup je ten pragmatický, ktorý hľadá riešenia v živote, hľadá kompromisy, sociálny zmier, snaží sa nájsť rovnováhu medzi tými podnikateľmi a zamestnancami, a to je práve prístup typický pre sociálnu demokraciu, čo ste ukázali aj vy. Nie riešenia od zeleného stolu, od rôznych neoliberálnych teoretikov, analytikov a rôznych bankových zamestnancov, ale riešenia z praxe. Áno, jedno z tých riešení, a to ja veľmi silne súhlasím aj s pani Tomanovou aj s vami, je aj sociálne podnikanie, ktoré je veľmi výrazne zastúpené práve v aktoch Európskej únie, ktorá ho veľmi silne podporuje. Takisto podpora družstiev, podpora kooperatív. No, keď to nejde inak, tak to poďme robiť takto, alternatívne. Pokiaľ naozaj jediný spôsob ako donútiť podnikateľov, aby zamestnávali ľudí, je dať im otrokov a aby neplatili žiadne dane, no tak to poďme robiť alternatívne. Zapojme štát, zapojme obce, zapojme družstvá, zapojme sociálne podnikanie. Čiže, áno, súhlasím. A ešte jeden príklad z praxe, ktorý dokazuje, že zo strany pravice je to iba čistá ideológia.
V novembri a decembri, keď sa u nás rušila rovná daň, tak tu všetci dookola omieľali z pravice, že Švédi idú korporátnu daň znižovať a ako im to strašne pomôže so zamestnanosťou a zníži nezamestnanosť atď. A že u nás naopak bude kvôli daniam hrozná nezamestnanosť, kým vo Švédsku zlepšená. Dnes odrazu nikto ani slovko o Švédsku, tak som si schválne pozrel, že ako to je s tou nezamestnanosťou vo Švédsku. Tak: odkedy ju zaviedli, v tom novembri, tú zníženú korporátnu daň, tak im stúpla nezamestnanosť. Páni kolegovia, ako to je možné? Stúpla im nezamestnanosť. Ako je to možné!? Opäť sa vaša neoliberálna ideológia zrazila s realitou. Tak, ako nakoniec vždy.

Nepomôže infantilné moralizovanie

Pán kolega Škripek (OĽaNO), nič proti tomu, čo tu vy predvádzate, ale podľa môjho názoru to je čisté, infantilné moralizovanie. Ako, kto môže mať niečo proti tomu, čo ste povedali? No áno, buďme k sebe lepší, pomáhajme si... A teraz: vráťme sa späť k realite. Kapitalizmus funguje tak, že podnikatelia chcú čo najvyšší zisk, logicky, štrukturálne to tak je dané a pokiaľ by ten najvyšší zisk nevytvárali aj tým, že stláčajú mzdy, tak by neprežili. Zamestnanci naopak, chcú čo najvyššie mzdy, čo najvyššiu ochranu práce. Vy môžete moralizovať koľko len chcete, ale oni majú odlišné záujmy. Iné záujmy majú podnikatelia, iné záujmy majú zamestnanci a preto tu musí byť štát, ktorý to vyvažuje, ktorý vytvára rovnováhu a ľudia môžu byť dobrí aj zlí - niektorí sú dobrí podnikatelia, niektorí sú zlí podnikatelia, niektorí sú dobrí zamestnanci, niektorí zlí, vy to tu opisujete veľmi kvetnato, ale nič tým nevyriešite. Je úplne jedno, či budete mať nejakého svätuškára podnikateľa, lebo bude 1 zo 100 a veľmi skoro skrachuje alebo budete mať nejakého úžasného zamestnanca, ktorý nebude chcieť zvýšenie mzdy. To, čo vy tu predvádzate, také niečo v rámci riadenia štátu nemôžete myslieť vážne. To sú také kázne, možno tak vhodné do kostola, ale určite nie do parlamentu.
A viete, čo má najviac mrzí? Lebo ja naozaj nepredstieram, že by ma tento kresťanský morálny apel nejakým spôsobom obchádzal. Najhoršie na tomto celom je to, že vy kresťanskí politici veľmi radi hovoríte o láske k blížnemu, ale tolerujete ten najbrutálnejší kapitalizmus! A to mi vadí.

Zapojme sociálne podnikanie, družstvá a štát

Pán kolega Viskupič (OĽaNO), ja nebudem nejako reagovať na tie vaše invektívy. Sú úplne zbytočné, ale „budiž“, asi máte tú potrebu. Ja spomeniem iba tie riešenia, ktoré ste potrebovali počuť z hľadiska sociálnej demokracie. Tie sú v Európe veľmi bežné. Či už je to podpora rastu cez eurofondy, ktoré využíva aj Slovenská republika. Podpora naozaj sociálneho podnikania, podpora družstiev. To nie je žiadna ideológia. Družstvá podporuje tak kresťanská demokracia, tak sociálna demokracia, dokonca ich podporovali aj takí politici ako Reagan a Thatcherová a vy v tom vidíte socializmus. To už je chyba toho vášho provinčného myslenia, ale to ja nebudem komentovať. Potom, podpora verejných investícii. Podpora malého podnikania, ale bez toho, aby sme poškodzovali práva zamestnancov, samozrejme. Podpora jednotného trhu, Single European Act, ste v európskom výbore, viete, o čom to je. Viete, že aj tam sa podporuje sociálne podnikanie a družstvá, čiže zase ideologizujete vy. Podpora aktívnej politiky zamestnanosti, to je to, čo chýbalo vašej vláde. Absolútne to absentovalo, čiže to je ďalšia vec. Podpora vzdelanostnej ekonomiky. Podpora zelenej ekonomiky. Podpora sociálneho zmieru, ktorý ako jediný môže vytvoriť naozaj prostredie, kde si budú ľudia dôverovať. To je zase jedna z tých ideologických vecí, ktoré vy nemôžete pochopiť: Francis Fukuyama, liberálny filozof, hovoril o dôvere ako o základnom predpoklade kvalitnej ekonomiky. U nás naozaj tá dôvera nie je a v tom má pán Škripek pravdu, že sa len každý snaží podviesť toho druhého, ale vy práve týmito svojimi rečičkami podporujete tento model.
Potom, samozrejme, to najdôležitejšie: podpora dopytu. Pretože pokiaľ ľudia nebudú mať peniaze, aby si kupovali výrobky, tak nikto nebude nikdy vyrábať. O tom to je, preto aj cez redistribúciu bohatstva treba podporovať dopyt. Podpora zamestnaneckej participácie, takisto, skvalitňovanie pracovného prostredia. To všetko môže pomôcť, ale predovšetkým nám musí pomôcť Európska únia. My si proste sami pomôcť nemôžeme a tieto vaše nápady, proste, sú len takými výkrikmi do tmy, pretože bez peňazí z Európy nemáte šancu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa AdamLenger
#1
Adam Lacko
19. apríl 2013, 19:06

Družstvá sú v tomto systéme nereálne. Pretože obrovské nadnárodné podniky by drobné družstvá zrujnovali. Nemá zmysel niečo také budovať v kapitalizme. Štát nemá prostriedky na dotovanie družstiev. Ľudia by ich chceli, išli by do toho ovela ochotnejšie ako kedysi, no v tomto systéme to nepôjde.

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
19. apríl 2013, 20:59

Jozef Schwarz hovorí

ale, ale pán kolega!

požičiavam si titulok kolegu PZV - je to možné! (cudzím slovom reálne)

pozrite sa na súčasne platnú definíciu družstva

§ 221

(1) Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Zdôrazňujem - Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom (...) zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

čiže žiaden maximálny zisk až na prvom mieste. Ale ľudskéspolužitie v spolupráci s ostatnými so snahou o dôstojný život a lepšiu budúcnosť potomkov a nie virtuálna "tvorba" peňazí za každú cenu.

 

Obrázok používateľa YaDo
#3
Ján Péter
21. apríl 2013, 12:31

Presne tak... Preco by obrovske nadnarodne kolosy ruinovali druzstva, ked s nimi vlastne ani nesutazia. Z pohladu transnacionalov sme vyrobna dielna a nie nejake seriozne odbytisko. Problem je s vyrobnym programom. Dnes uz nemame uzavrety "trh" aby ludia mali navyber bud vas vyrobok alebo ziadny. Limitom su skor prostriedky, ktore su ludia ochotni/schopni pouzit na ziskanie daneho vyrobku/sluzby.

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#4
Jozef Gazarek
21. apríl 2013, 22:04

Ja, ak by to nebol môj koníček, tak nepokračujem, už pod druhý článkom ma to nepustilo, kde som chcel poslať dôležitý odkaz . Ale pán Blaho a k družstvám, nie sú ekonomicky prekonané, sú politicky znemožnené, ako napríklad dotáciami EU v závislosti od veľkosti. Teda kde je súčasť hospodárenia poľnohospodárska pôda a nebude dôležitý volič farmár, tak určite družstvá vzídu ako aj vzišli s dôvodu zapojenia malého vlastníka pôdy do poľnohospodárskej veľkovýroby. A to aj bolo v socializme, ibaže vlastník zostal bez renty, takže socializmus realizoval sen revolučne liberálnej maloburžoázie neplatiť rentu so žiadnej pôdy: lesnej, vodného spádu, vhodnej na ťažbu nerastného bohatstva, na poľnohospodárstvo, zastavanej. Družstvá obchodné, to si myslím radí výrobcom nový prezident bratského národa. Družstvá výrobné, tie si myslím ja, sú prekonané, pretože nie je už možné spájať neexistujúcich drobných remeselníkov. A družstvá ako bankové domy, to je tiež asi minulosť. Pán Blaho je triedny, je politický, má talent, ibaže je marxista sociálny demokrat. Oni, ten Smer - SD spĺňa predpoklad blížiť sa k marxistickej politike, ale zatiaľ sú liberáli. Zatiaľ iní byť nemôžu. A to preto nemôžu byť iní, pretože tu nemáme slovenskú marxistickú teóriu, ten Smer – SD nemá nikoho vľavo od seba, iba ak veľkohubé ľavicové táranie. A tomu odkazu, veď oni vedia, pod aký článok patrí a sa hodí ja sem ku kolegovi pána Blaha .

Páni. Verejnosti je naša teória o budúcich vzťahoch fuk, kašle na ne. Ale. Revolučná doba príde tak isto, ako je isté, že kríza kapitálu príde, tvrdil Marx. Pred revolučné texty, ak neboli, to bola vždy pre národ premárnená doba pokroku. Tu sa nechceme zhodnúť na pár tézach, tým sa vzájomne už dokonale znechutíme v tomto pokračovať. Nebudem otravný, ja si budem pokračovať sám, ale prosím, zvážte.

Pozrite v TV dnešného pána Kaliňáka, upravuje funkciu štátu. Zachovať demokraciu a uskutočniť sociálnu revolúciu, to vyžaduje dotknúť sa funkcii štátu, ale tiež pokladať demokratické funkcie štátu už za vhodné k sociálnej revolúcii. A ako sa to dá, podľa môjho úsudku tak, že pokladám organizáciu štátu za demokraciu, a tým aj vlastníctvo štátne za „beztriedne“ demokratické. A ďalej máme vlastníctvo triedy kapitálu, teda cudzie námezdnej práce, môžeme podľa zákona zakladať družstvá, teda môže vznikať skupinové vlastníctvo, teda pre poltriedu práce a súčasne vlastníkov výrobných prostriedkov, a tieto všetky možné vlastníctva nemôže rušiť sociálna revolúcia, môže iba vytvoriť nové vzťahy „združenej práce“, a k novej triede práce adekvátne vlastníctvo: „národné vlastníctvo výrobných prostriedkov združenej práce“. Tým sa mení organizácia spoločenskej práce, tým sa mení ekonomika a tiež spoločenské vzťahy privlastňovania a rozdeľovania. Teda pomôže proti kapitalizmu jediné, odhaľovať jeho neľudské pôsobenie na ekonomiku, proste masy majú vedieť a si veriť, že krízu z nadvýrobu odstráni zvýšenie miezd a nezamestnanosť odstráni kratší pracovný týždeň, a ak to kapitálu nie je vhod, tak sám pracujúci ľud má riešenia.

Ako je čítam dejiny, tak k tej vyššej odbornosti, predchádza „znechutenie s existujúceho systému“. Môžeme byť šťastní, že sme pred dobou revolučnou, o ktorej nie je dodnes rozhodnuté, aká bude, a môžeme stále dobu revolučnú vnímať a o nej písať, ako o dobe mierovej. A tiež, keďže nemáme k Štúrovi do necivilizovanej doby Európy, tak preto pre Európu môžu vnikať teórie budúcich vzťahov s československého socializmu a s historických skúseností nášho moderného slovenského národa do dnešných čias.

Áno je to tak, chlapi to vidia ako ja, dnešným pohľadom je problém odbyt, teda spotreba produkcie výrobným a konečným spotrebiteľom, to ničí všetkých výrobcov nezapojených do janičiarskeho systému. Tu je nutný kultúrny predpoklad, keďže končený spotrebiteľ môže byť iba obyvateľ krajiny Slovensko, tak iba v tejto produkcie je možný národný úspech výrobcu. A že to je málo, aby nám zase aj tu kadečo Ministerstvo Financi SR netajilo, ako úspešní tvorcovia dnešného janičiarskeho systému. Jozef Gazarek P.S. Dnes, úspech MF SR a úspech občana SR nie je jedno a to isté.


 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#5
Peter Zajac-Vanka
23. apríl 2013, 22:55

Adamovi Lengerovi na tvrdenie, že "družstvá sú v tomto systéme nereálne":

1.Družstvo ako právna forma hospodárskej organizácie bola zakladaná dokonca aj za ešte feudálneho c.k.mocnárstva na Slovensku nadšencami okolo S.Jurkoviča a pomáhalo svojpomoci tým chudobnejším, ktorí ale mali možnosť hospodáriť na svojom. Adam, sakra, kazíte si to v mojich očiach - azda nie ste tak zľava zadubený, ako ste sa tu prejavili!

2. Družstvo nie je iba poľnohospodárske, aj keď práve tu sa najviac rozmohlo, družstvo ako svojpomocný organizačný systém združenia zdrojov a samosprávneho rozhodovania o hospodárskom výsledku je vlastne bázou, základom podnikovej zamestnaneckej samosprávy.

3. Prvá ČSR plne akcepovala rozvoj družstiev, v povojnovej obnove práve družstvá zohrávali svoju historickú úlohu pri obnove slovenského vidieka.

4. Históriu družstevníctva samozrejme poškodila násilná kolektivizácia podľa sovietskeho vzoru, to je pravda, na druhej strane tým vznikla iným spôsobom ako povedzme v USA silná vertikálna i horizontálna štruktúra všetkých služieb, ktoré poľnohospodárstvo potrebuje pre dlhodobý rozvoj a prakticky sieťovo vo všetkých okresoch a krajoch, takže to bol základ pre neskorší búrlivý rozvoj vidieka a prerod v osemdesiatych rokoch do agropriemyselných podnikov. Čo bolo v tom čase na družstevnej idei potlačované, to bola vyššia hospodárska samostatnosť, nie každé družstvo sa však podriaďovalo celoštátnym direktívam a viete dobre, že produktivita družstiev (ale nie, vy to neviete, ani len z dostupnej literatúry sa to už nedozviete) rástla tak, že si vytvárala iné ako poľnohospodárske aktivity a hlavne - že svojimi bohatými fondami spoločenskej spotreby umožňovala svojim členom zvyšovať životnú úroveň a dostatočne rozvinúť mimopracovný i pracovný život, od škôlok, zdravotníckych stredísk, cez kultúru, šport, atď. Ak sa tu oháňate, že "štát nemá prostriedky na dotovanie družstiev", tak vedzte, že vtedajšie družstvá už od šesťdesiatych rokov neboli viac dotované ako dnešné rodinné farmy švajčiarskych či francúzskych farmárov a mali dostatok svojich vlastných zdrojov - to, čo vy nazývate, že štát dotoval, to boli štátne výkupné ceny poľnohospodárskej produkcie a maloobchodné ceny pre spotrebiteľov - veď to si môže naozaj dovoliť iba socialistický hospodársky systém a naša mládež si môže iba dať o takých veľkolepých potravinových dotáciách iba zdať.

5. Dnešný družstevný systém je prehnitý práve iba vďaka legislatívnej norme o možnosti nakupovať a predávať podiely, poľnohospodárske družstvá sa museli transformovať z družstevného majetku nap odielnicky a tým pádom na kapitalistický, to máte pravdu. Tam potom vždy ide o to, nakúpiť podiely´a potom ich dobre speňažiť, alebo sa stať väčšinovým vlastníkom a rozhodovať už nie kolektívne, samosrpávne, ale často autoritatívne, podľa najväčšieho vlastníka podielov. A dotácie - veď tie nám zvrzali pri vstupe do EU, nie sú ani len porovnateľné s dotáciami starých členských krajín EU.

6. Lenže DRUŽSTVO ako právna forma hospodárskej organizácie je reálne vytvoriteľné "oddnes" a to v každej hospodárskej činnosti, to sa len ako klišé zaužívalo, že musí byť "družstevné= poľnohospodárske". Ak sa odbúra politicky zámerne vpašovaná podmienka podieľnictva, znova môžu vznikať kolektívne samosprávne družstevné organizácie a to v akejkoľvek oblasti a toto práve teraz Slovensko so svojim pomaly štvrťmiliónom nezamestnaných potebuje.

7. a posledný bod - družstvá nebudeme zakladať, aby konkurovali nadnárodným korporáciám v globálnej konkurencii - to im hrozilo iba od JZD Agrokombinátu Slušovice, preto ho politicky zlikvidovali. Naše družstvá tu majú oprávnenie a úlohu vytvárať služby a tovary pre miestnu spotrebu, zamestnávať a platiť zamestnancov tak, aby zmizli "hladové doliny" a mestské štvrte chudoby, a ak využijú dnešný pokrok v informačných technológiách pre sieťové zoštrukturovanie, môžu tvoriť prosperujúce lokálne kruhy, ktoré až následne svojou aktivitou môžu komplikovať život ponajprv zahraničným obchodným reťazcom a možno nejakým tým lokálne umiestneným filiálkam nadnárodných spoločností, nie však tak, aby nás kvôli tomu obsadili "mierové zbory NATO", nebojte sa.

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
23. apríl 2013, 23:01

Jánovi Péterovi na tvrdenie "Presne tak..."

No vida, ako si konečne rozumieme, sedí to a súhlasím.

Obrázok používateľa AdamLenger
#7
Adam Lacko
24. apríl 2013, 07:17

Pán Vanka,

 

ktory obchodny retazec by kupoval od druzstiev? Tie mu taku cenu nikdy neponuknu ako velkopodniky. 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#8
Jozef Schwarz
24. apríl 2013, 08:28

nuž opäť, ale, ale pán kolega!

priateľ PZV píše je to možné a ja s ním súhlasím

ozaj čo takto zriadiť družstevné obchodné reťazce?

koniec koncov existujú aj dnes,  v podobe spotrebných družstiev (Jednota, Coop, Terno, Tempo aj keď v pokrívenej podobe)

alebo družstevných organizácií poľnohospodárskych družstiev

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#9
Peter Zajac-Vanka
24. apríl 2013, 16:11

Adamovi Lenderovi na otázku:

"Ktorý obchodný reťazec by kupovali od  družstiev?" Nuž:

1.zájdite si do Kauflandu - a zistíte podľa nálepiek na ovocí i debničkách, že sú to samé Coopy - avšak Španielske, Grécke, Portugalské, ale i Talianske - to isté sa týka "rodinných značiek" v Lidli , o Bille som si nie istý...

2.Správne to otočil Jofez Schwarz - a načo im predávať? Tým reťazcom? Načo platiť vysoké zalistovacie poplatky a marketingové akcie a začo dávať tovar hlboko pod cenu? Keď dnes nič nebráni rozvinúť pomocou internetu dodávateľsko-objednávací spotrebiteľský systém "z poľa do domu" a je to.

Isteže, najprv sa budú musieť družstvá popasovať s miestnymi mafiánmi kontrolujúcimi slovenské trhoviská - ale od toho je tu predsa i Polícia Slovenskej republiky, nie?

3. Prestal som rozumieť Vašim "blokom" - družstvo má dnes predpoklad rýchlo narásť i do veľkopodniku, neviem, vždy sa chálite skúsenosťami svojich rodičov, azda nežili na lazoch a kopaniciach na rusínsko-poľskej hranici? Lebo všade inde boli Jednotné roľnícke družstva dnešnými očami VEĽKOPODNIKY, nielen  čo do objemu výroby, ale i čo do zamestnávania a objemu finančných tokov.O rozklad a atomizáciu družstiev sa postaral Havel so svojim ministrom Kabátom a u nás vláda Jána Čarnogurského.

INAK, Adam, vyprchal Vám nejako rýchlo ten zápal a už nie ste čerstvým vánkom našich textov. Čo sa deje?  

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#10
Jozef Gazarek
24. apríl 2013, 16:22

Chcem sa poďakovať, viem, že niekto veľa číta o predmete môjho záujmu a nič nenapíše, a pritom vie štylisticky písať, ale teraz ide o tých, ktorí píšu, „už diskutujú a sa nezhadzujú“. Viem, čo píšu o Novom Slove, každý môže vedieť svoje, ale tu vidno snahu o riešenia politikou, čo teda inde nevidno. Vám sa zdá, že ja som vzdialený politike, a ja si myslím, že som pri podnete k politike. Ja tvrdím, že MF SR sú „slovensky odnárodnený“ janičiari a dnes pracovníci MF SR sa v TV ukazujú akú majú ťažkú prácu. Ja som zbabelec tým, že ich urážam. Lenže stav, verejná mienka je na koho strane, na strane MF SR veru nie, nie je priamo na strane tých veľkých DPHáčkarov, ale na strane menších áno. A prečo? Lebo vysokopostavení štátni úradníci sú úplatkári. A majú k tomu systém výkladu zákonov MF SR. Ombudsman rozhodnutie MF SR pokladá za zákon. Ale predsa zločinec ma okradne prepadom a štát ma okradne rozhodnutím. A tak možnosť proti ekonomickým úplatkom „úradník – podnikateľ“ je jediná, ísť od základu, teda ako ja robím, od základu politiky, potom sa bude taxikár „báť“ položiť otázku o tom, čí treba vystaviť doklad. Využil som dnešok, aby som ukázal, že v teórii akože ďaleko ale v reále som blízko normálnym problémom ľudí. Jozef Gazarek


 

Obrázok používateľa Dedo
#11
Ján Šteuček
24. apríl 2013, 22:25

Družstvá sú vlastne kvázi "akciové spoločnosti", kde  sa "akcionári"  (družstevníci) združujú, aby dokázali

konkurovať na trhu.

Obrázok používateľa Dedo
#12
Ján Šteuček
24. apríl 2013, 22:31

Pán Vanka- problém agropriemyslu je najmä v tom, že si nechali "uchmatnúť" spracovateľské prevádzky, mliekárne, bitúnky, výrobu krmív, konzervárne, atď.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#13
Peter Zajac-Vanka
24. apríl 2013, 23:39

Jánovi Š - áno, plne súhlasím, to je to "rozbitie" infraštruktúry spracovateľského priemyslu v bývalej Československej republike -do spracovateľského priemyslu potravín  prišli nadnárodné spoločnosti, ktoré "pokrájali" prirodzené dodávateľské územia inak ako boli na okresnej či krajskej úrovne, pôvodní prvovýrobcovia sa zrazu ocitli v izolácii, zahraniční vlastníci už nepotrebovali domácu základňu pre dodávky, obracali sa na svojich globálnych dodávateľov a tak to i dopadlo - naše poľnohospodárstvo neživorí iba kvôli obchodným reťazcom, ale i kvôli tomu, že zahraniční vlastníci spracovateľských firiem nepotrebujú domácu produkciu. O tom ešte náš minister hospodárstva nevie, keď sa to raz dozvie, možno i tá Ficova vláda pripustí, že treba vytvárať slovenské spracovateľské podniky, možno i na štátnej úrovni.

Ale veď my to zorganizovať vieme, nielenže prvovýroba si sama otvárala distribučné kanály ešte koncom osemdesiatych rokov, dnes si vlastník holdingu Agrofert A. Babiš vytvára vertikálne i horizovnálne prepojenia od hnojív cez prvovýrobu až po spracovateľský priemysel - vlastní i hydinárske jatky a spracovateľské podniky v mäsopriemysle, ale vlastní i pekárne - a o n to spoznal, slovenská vláda - "nikoli".

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#14
Peter Zajac-Vanka
24. apríl 2013, 23:42

pekný škriatok tu útočí - Babiš vytvára horizontálne i vertikálne prepojenia, nie to, čo tam škriatok dosadil

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#15
Peter Zajac-Vanka
24. apríl 2013, 23:44

A inak - veď už sa,Ľuboš, prejav - dosť sme Ti nadhodili, prezraď riešenie pre Slovensko - čo chystá sociálno-demokratická vláda v tejto oblasti?

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#16
Jozef Gazarek
26. apríl 2013, 10:44

A si všimnite, že ja sa zaoberám iným ako vy, a práve preto to pôde, lenže sa máme vedome vyčleniť. Socializmus padol, lebo bola chyba v komunistickej strane. Podľa seba si to rozkladám v týchto historických rovností. Marx a Engels = Sociálna Demokracia. Rozdelenie marxistických strán = Sociálna Demokracia + Komunistická Strana. VOSR: Lenin Teória Socializmu = Lenin Politika. Spojením týchto rovností máme východiskovú rovnosť. MaE + LTS = SD + KS + LP. Tým máme rovnosť pre komunistickú stranu: KS = MaE + LTS – SD – LP a rovnosť pre sociálnu demokraciu: SD = MaE - KS, a tým rozlišujeme sociálnu demokraciu od komunistickej strany v marxizme, neuznávaním VOSR sociálnou demokraciou. Marxizmus máme týmto rozdelený na marxizmus vedecký / Marx a Engels / a na marxizmus pragmatický /LTS/. A až potom mala byť pragmatická politika komunistickej strany /- LP / .

Teda prečo nie, pán Blaho je tým čím je / SD = MaE - KS /, ja sa môžem zaoberať tým čím sa zoberám /celou rovnicou KS/ a tiež Vy straší máte cenu vedecky pragmatickú, ak to nie je iba empirické o minulom socializme. A ak sa pripojí mladší, ale revolučnejší od pána Blahu, tak to zatiaľ nemá význam o snoch pokračovať. Jozef Gazarek

 

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#17
Jozef Gazarek
27. apríl 2013, 17:11

Ukazuje sa, že je taký nezáujem o spoločenské teórie, že jeden člen KS podáva za ku mne opozičnú SD jeden názor, ktorý člen KS má podporovať. Marx, asi stále čestný člen jednej SD píše, že budúcu spoločnosť si možno predstaviť ako spoločnosť družstiev / inak aj kooperácii /. Ak družstvá majú čerpať s našej minulosti, a to by mohli, tak vôbec netreba teoreticky riešiť pracovné normy, mzdy, volenie funkcií, organizáciu a tak ďalej. Treba ale riešiť ich rozkradnutie úradníkmi a volenými funkcionármi štátu s pomocou družstevníkov. Podľa Marxa, a ja som všetkým OZ včítane NS už aj dávno rozpísal jeho názor, že odborové zväzy celoštátne sú subjektom vlastníctva pracujúcich, v tomto prípade družstiev. A načo družstvá, aby riešili zamestnanosť, ale nie ako obdarované spolky voličov s prezenčnej listiny starostu, alebo ministra, ale ako podnikateľské subjekty. Teda štát nedá do hlbokej jamy peniaze súkromnému podnikateľovi, ale dá ich na výrobné prostriedky vhodných pre činnosť, ktorú si politicky organizovaná skupina odborárov, možno aj budúcich, zvolí. Potiaľto je to politika, odtiaľto družstevné podnikanie, v podmienkach podnikania, a ak banka bude proti, je tu opäť politika SD ale iba o vonkajšom prostredí družstva. Teoreticky družstvá majú byť lacnejšie o dôchodok zisk, teda o ten zisk, s ktorého žije rodina kapitálového podnikateľa nech má formu aj mzdy. A tiež teoreticky, má vzniknúť úspora výrobných prostriedkov, odvodená so záujmu družstevníka.

 

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#18
Jozef Gazarek
27. apríl 2013, 17:45

O čo štát v prípade družstva, tak či tak, platí za objednanú činnosť podnikateľovi, ak je štát starosta až minister, tak to je strata príjmu týchto pánov, ale ak je štát sociálnej demokracie, tak má mať číselnú os, najlepšie je, ak + prijem a – výdaj = 0 v kultúre Európy s ambíciou vyššou od tej západnej časti. Nezamestnaný ja jasné mínus a zamestnaný je jasné plus prenesené na číselnú os štát. On lacný štát, o tom píše Marx. On už nahrádza rodinu v zabezpečení člena rodiny na starobu, predtým konal štát zabezpečenie na starobu s vojenských / Prušiackych / príčin. Štát v starostlivosti rodiny o mladšie deti, to má dôvod vo zvýšení zamestnania žien, a tým zníženia mzdy živiteľa rodiny, teda zlacnenie reprodukcie pracovnej sily v záujme kapitálu. A vzdelanie je tiež ekonomika ale už aj sociálnosť. Štát rozširuje svoje sociálne pôsobenie v záujme kapitálu, preberá starostlivosť pre jeho rezervnú armádu práce v nezamestnaných a znižuje sociálny štandard tiež v záujme kapitálu, pretože kapitál chce čo najmenej platiť štátu, chce lacný štát. Takže žiadne družstvá, nevyhovujú politikom, nič s nich nebudú mať a nevyhovujú kapitálu, zvýšia zamestnanosť a zdražia tým pracovnú silu a štát národný si môže trhnúť nohou. Možnosť je politika odporujúce záujmu kapitálu a liberálnym politikom.

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama