O tendenciách vývoja svetovej bezpečnosti v roku 2015

Počet zobrazení: 7312

Po hodnotení bezpečnosti sveta v predchádzajúcom roku sa spravidla očakáva odpoveď aj na otázku, aké budú nasledujúce mesiace. To je už ťažšie. V tomto kontexte sa zvyčajne uverejňujú rôzne scenáre. Vychádza sa pritom akoby z myšlienok našich starých otcov, že veci sa dajú ľahko pokaziť ale ich náprava je ťažšia a trvá dlhý čas.

Neradostné scenáre vývoja svetovej bezpečnosti

V posledných rokoch pribúdajú scenáre, ktoré neraz vyúsťujú do katastrofických až apokalyptických vízií. Žiaľ, aj my pridávame smutné konštatovanie, ktoré prevláda v odborných kruhoch – ak rok 2014 patril medzi najhoršie v tomto storočí, nič zásadne lepšie sa nedá očakávať ani v roku 2015.

Vývoj svetovej bezpečnosti nás ani v najmenšom neoprávňuje k optimizmu.. Viac sa poukazuje na neistoty, nejasnosti, nevypočítateľnosť vývoja smerovania nielen v nasledujúcich mesiacoch ale aj rokoch. Tieto závery pritom neplatia len pre časť sveta, ktorá sa označuje za rozvojový, ale aj pre bohaté a silné „najrozvinutejšie“ štáty či oblasti sveta.

Nový charakter bezpečnosti sveta

Na bezpečnosť sveta negatívne vplývajú popri vojenských hrozbách najmä hrozby nevojenského charakteru – sociálno-ekonomické, demografické, kultúrne, informačné, environmentálne atď. Čoraz viac sa poukazuje na hrozby z nedostatku zdrojov a informačné hrozby. K dlhodobým hrozbám patrí aj organizovaná zločinnosť.

Tento stav je v teórii už desaťročia popisovaný, ale vládnuce elity nie sú schopné (ochotné?) riešiť problémy. Na Západe sa nechce pripustiť potreba rešpektovania záverov, že spôsob riešenia problémov svetovej bezpečnosti, ktorý sa začal uplatňovať po rozpade bipolarity, prestal byť účinný. Počas deväťdesiatych rokov minulého storočia – najmä na ich konci – postupne došlo k poklesu napätia vo svetovej bezpečnosti a znižoval sa aj počet konfliktov a kríz. V dôsledku politiky Západu vedeného USA, ktorá nerešpektovala meniace sa podmienky vývoja sveta a bezpečnosti, však prepukli nové konflikty a krízy. Najhoršie následky pre svetovú bezpečnosť v 21. storočí majú vojny v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii. Ich negatívny dopad bude pokračovať aj v roku 2015.  

Veľkú „bezpečnostnú“ neznámu pre rok 2015 predstavuje ukrajinská kríza. Hoci časť odborníkov ju považuje za akýsi oneskorený dôsledok rozpadu ZSSR a neprehľadnosti vývoja na Ukrajine, situácia by nebola taká výbušná, keby by do nej zištne nezasahovali USA.

Základný dôvod neúčinnosti riešenia problémov svetovej bezpečnosti však spočíva v tom, že  vychádza z jednostrannej západnej predstavy o potrebe presadzovania neoliberálnej globalizácie (deľbe bohatstva a moci), ktorý realizujú USA, NATO a ich ďalší spojenci. „Pax Americana“ neprináša mier, ale viac starostí ako úžitku. Nastal čas hľadania nového mieru – pre 21. storočie, ktoré už nie je a ani nebude americké.

Základné faktory vývoja svetovej bezpečnosti v roku 2015

Formovanie svetovej bezpečnosti bude naďalej podmienené štyrmi základnými faktormi. Poukazuje sa na ne v scenároch i v bezpečnostných doktrínach a stratégiách. Nedostatočne sa však rešpektujú v konaní a správaní politických a hospodárskych elít, ktoré majú dnes v rukách rozhodujúce mechanizmy (páky) riešenia bezpečnostných problémov sveta.

Prvým faktorom je asymetria medzi bohatými a chudobnými, ktorá najmä v dôsledku globalizácie narastá. Malé množstvo vlastníkov získava čoraz viac bohatstva. Podľa odhadov agentúry Oxfam jednopercentná vrstva najbohatších môže v roku 2016 vlastniť až polovicu svetového bohatstva.

Druhý faktor súvisí s absenciou jednotného či aspoň všeobecne prijímaného názoru na riešenie kľúčových problémov svetovej bezpečnosti. Táto nejednotnosť vládne nielen medzi jednotlivými štátmi (ktorých je dnes v OSN 193 a Palestína a Vatikán v nej majú špecifické postavenie nečlenských štátov – stálych pozorovateľov), ale aj medzi najvýznamnejšími aktérmi svetovej politiky a bezpečnosti, kam sa spravidla zaraďujú USA, ČĽR, EÚ a RF.
Tretí faktor tvoria zmeny v pomere síl aktérov medzinárodnej bezpečnosti. Dochádza k nim na svetovej, ako aj na regionálnej úrovni. Vzhľadom na rast významu ázijského priestoru sa tieto zmeny sústreďujú na Blízkom východe, ale sú citeľné aj v regióne, kde sa nachádza Afganistan. Prejavujú sa však aj na Ďalekom východe a v Latinskej Amerike. Čoraz nebezpečnejším sa stáva pôsobenie takých neštátnych aktérov medzinárodnej bezpečnosti, ako sú terorizmus a organizovaný zločin. Ako ukazuje prípad teroristickej akcie – útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo – protirečivú – úlohu pri ovplyvňovaní verejnej mienky v bezpečnostnej oblasti zohrávajú aj médiá.

Za štvrtý faktor sa považuje stav medzinárodného práva. Nejde len o to, že neexistuje (univerzálny) orgán, ktorý by vedel vynútiť od štátov a iných aktérov plnenie princípov a noriem medzinárodného práva, lež problémy vznikajú aj v súvislosti s dvojakým metrom, ktorý sa používa pri hodnotení ozbrojených konfliktov a bezpečnostných kríz, konania rôznych aktérov v nich, ako aj opatrení pri ich riešení. Negatívny vplyv na túto oblasť má aj porušovanie ľudských práv, a to nielen také, ktoré kritizuje Západ, ale aj také, ktoré súvisí s bezohľadným nasadzovaním bezpilotných lietadiel v rámci boja s teroristami a inými subjektmi označenými za nepriateľov, v dôsledku čoho hynie veľké množstvo nevinných civilistov. O pokračujúcej nemorálnosti politiky USA svedčí aj ich nechuť vzdať sa v činnosti svojich tajných služieb masívneho odpočúvania a ďalšieho špehovania po celom svete.

V roku 2015 budú zrejme pokračovať všetky väčšie konflikty a krízy z predchádzajúceho roku. Do prehľadu najnebezpečnejších regionálnych ohnísk napätí, kríz a konfliktov v tomto roku sme zaradili len tri – Blízky východ, Afganistan s okolitými štátmi a Ukrajinu, kde je najviac ľudských obetí i iných škôd. V posledných rokoch sa vytvorila zóna nestability, takmer súvislého územia konfliktov a kríz, ktorá sa začína na západe severnej Afriky a cez Blízky východ, juh strednej časti Ázie, indický subkontinent zasahuje až do juhovýchodnej Ázie. V nej môže dochádzať k eskalácii existujúcich i vzniku nových konfliktov a kríz.

Nepokojný Blízky východ

Aj v roku 2015 zostane najvýbušnejším regiónom Blízky východ. Bez zmeny postoja Západu k riešeniu sýrskej krízy, ktorá sa stala najhoršou katastrofou vyvolanou arabskou jarou, bude smerovať len do slepej uličky, hroziacej narastaním počtu obetí na životoch i materiálnych škôd a pauperizáciou štátu i regiónu.

Nejasný je postup v ďalšom boji s Islamským štátom, či už v Sýrii alebo v Iraku. Napriek vyhláseniam „koalície“ bojujúcej proti Islamskému štátu sa dosiaľ nepodarilo výraznejšie oslabiť jeho moc, ale nevidieť ani koncepciu či stratégiu boja s ním. Odborné kruhy pochybujú o efektívnosti bombardovania a na účinnú pozemnú operáciu „koalícia“ nie je pripravená. Hrozí nebezpečenstvo rozšírenia vplyvu Islamského štátu aj do ďalších štátov v regióne. Na bezzubosť „koalície“ v boji s Islamským štátom ukazuje aj jej neschopnosť zabrániť mu získavať financie z predaja ropy. V tomto sa opäť v novej podobe ukazuje dvojtvárnosť Západu pri využívaní rôznych sankcií, embárg a blokád.

Jednu z mála možností účinnejšieho boja proti Islamskému štátu predstavuje zmena postoja USA a ich spojencov k vláde B. Asáda ako aj Iránu, príp. aj bezpečnostná spolupráca s Ruskou federáciou v tomto regióne. To však vyžaduje rešpektovať záujmy i požiadavky súčasnej sýrskej a iránskej vlády pri riešení situácie, ktorá sa tam dlhé roky vytvárala pod tlakom Západu.

Na Blízkom východe sa vytvára nová „bezpečnostná architektúra“, ktorá rúca predstavy USA o riešení problémov v regióne, ale môže mať aj globálne súvislosti a dôsledky. Ide najmä o vzostup váhy Iránu v súvislosti s konfliktami v Sýrii a na území obsadenom Islamským štátom, ako aj meniacu sa pozíciu Turecka vo vzťahu k Izraelu. Turecko má však vlastnú politiku voči Sýrii, pri ktorej sa spája so Západom. Svoju pozíciu na Blízkom východe posilňuje aj Rusko – vzťahmi so Sýriou a Iránom, ale aj s Tureckom. K zmenám môže dôjsť aj v Saudskej Arábii v súvislosti s nástupom nového vládcu na trón. Oslabuje sa však aj pozícia EÚ, najmä v dôsledku jej vystupovania vo vleku USA a NATO, ako aj kvôli recidívam starého koloniálneho pôsobenia v súčasnom konaní Veľkej Británie a Francúzska v regióne.

Nebezpečenstvá negatívnych dopadov afganskej krízy na región

V Afganistane sa vytvára nová, no naďalej neprehľadná situácia, a to aj napriek siláckym vyjadreniam USA a NATO o úspechu operácie ISAF. Predpokladá sa, že nová afganská moc nebude schopná dlhodobo udržať pokoj a stabilitu v štáte. A „naštartovaniu“ hospodárskeho rozvoja Afganistanu neveria ani najväčší optimisti... Okrem bezpečnostnej dimenzie má tlejúca afganská kríza aj ekonomickú, najmä finančnú dimenziu. Niektoré zdroje uvádzajú, že USA vydali v Afganistane už viac peňazí ako na Marshallov plán. Ich prínos však nikde nevidieť.

Formálne (početne) sú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky Afganistanu možno dostatočne veľké. Otázky vyvoláva ich pripravenosť (schopnosť) brániť štátnu moc. A tak obavy z posilnenia vplyvu Talibanu a jeho návratu do afganskej politiky pretrvávajú. Pôsobenie Talibanu, v oblasti ktorú v USA začali označovať za „Afpak“ (široké pohraničie Afganistanu s Pakistanom), už roky nie je len afganským problémom. V tomto priestore okrem toho pôsobia viaceré separatistické sily, ktoré môžu viesť nielen k jeho ďalšej destabilizácii, ale až k špecifickej „balkanizácii“.

Negatívne následky afganskej krízy štátu sa môžu prejaviť aj v širšom regióne. Ohrozené môžu byť aj stredoázijské štáty bezprostredne susediace s Afganistanom, kam sa môže z rôznych dôvodov pobrať časť extrémistov. Ich prenikanie môže pokračovať až do hraničných oblastí Ruska a Číny, kde žije moslimské obyvateľstvo.

Ukrajinská kríza

Ukrajinskú krízu pri všetkej jej nebezpečnosti nemožno absolutizovať. Ide však o jednu z veľkých bezpečnostných kríz v roku 2015, ktorej eskalácia vzhľadom na jej charakter môže mať neželané globálne (geopolitické) následky a destabilizovať veľké regióny, kde je napriek rôznym problémom pomerne vysoká politická, ekonomická i bezpečnostná stabilita.

Okrem toho vidíme aj dva ďalšie významné dôvody, aby sa eskalácii krízy zabránilo. Po prvé, nedopustiť nové nezmyselné ľudské obete, ktorých počet sa blíži podľa správ OSN a Svetovej zdravotníckej organizácie už k piatim tisícom. Iné zdroje uvádzajú oveľa viac obetí. Po druhé, kríza spôsobuje veľké ekonomické škody. Okrem priamych škôd v dôsledku bojových akcií vznikajú straty aj tým stranám, ktoré nie sú priamo zapojené do bojov. Súvisia s dôsledkami sankcií proti RF prijatými USA, EÚ a ich spojencami a odvetnými krokmi RF na ne. Straty sa v tomto prípade týkajú veľkých hráčov svetovej politiky a po čase môžu mať negatívny dopad nielen na RF a EÚ, ale aj na svetovú ekonomiku.

Spôsob riešenia ukrajinskej krízy musí byť politický (diplomatický). Musí rešpektovať aj záujmy všetkých účastníkov, ktorí boli do nej „vtiahnutí“. Vytvára sa však príležitosť, že riešenie krízy sa môže stať zlomom a naznačiť, či svitá pre svetovú bezpečnosť na lepšie časy, alebo sa bude naďalej pohybovať akoby v tuneli (vytvorenom Západom), na ktorého koniec zatiaľ nevidieť.

Narastajúca manipulácia verejnosti a znejasňovanie informácií

V súvislosti s vývojom ukrajinskej krízy sa veľa hovorí o informačnej vojne. K jej súčastiam patrí aj narastajúca manipulácia verejnosti najmä cestou znejasňovania a neprehľadnosti informácií o skutočnom stave bezpečnosti sveta, ktorú uskutočňujú niektoré štáty, ale aj politické a hospodárske kruhy (sily).

Novým prvkom v manipulácii verejnosti sa stáva nelineárna politika. Ide o mediálno-politickú stratégiu, ktorá má šírením veľkého množstva čiastkových a protichodných informácií verejnosť udržiavať v zmätku, rozdrobovať ju a vyvolávať v nej pocit zbytočnosti konať čokoľvek pre zmenu pomerov. V množstve a pestrosti súčasných informácií sa témou (oblasťou) nelineárnej politiky môže stať čokoľvek. Na ilustráciu uvedieme protesty proti „zlým“ režimom a vládam, ktoré sú skorumpované (teda farebné revolúcie), medializáciu potreby ochrany rôznych menšín s prvkami deviantnosti, ale aj spochybňovanie európskej integrácie a i. 

Cieľ pôsobenia, ktoré je založené na masívnej finančnej podpore, má oslabiť odpor voči súčasnému spôsobu riešenia bezpečnostných i ďalších problémov sveta.

Na koniec znovu aspoň trochu optimizmu

Dôvod na optimizmus vidíme v tom, že síce prevláda jednostranný pohľad na svet. Vytvárajú ho médiá, živené a preferované, tými, ktorí majú peniaze a hýbu pákami riešenia bezpečnostných problémov. O záležitostiach sa však diskutuje a sú mnohé kritické názory i postoje, čo dostávajú priestor v alternatívnych informačných zdrojoch, ktorých popularita i vplyv narastá. 

Okrem toho každý zo štyroch hlavných aktérov svetovej politiky a bezpečnosti (USA, ČĽR, EÚ a RF) má svoje špecifické problémy. Tento stav ich núti venovať zvýšenú pozornosť svojim vnútorným otázkam, čo môže viesť k zvýšenej racionálnosti pri riešení problémov ich vonkajších vzťahov. Paradoxne za najstabilnejšiu na tento rok, ale aj dlhšie do budúcnosti sa považuje pozícia ČĽR. V EÚ očakávame turbulencie. Potešujúce je však, že nielen medzi bežnými občanmi sa ukazuje na potrebu vyvážených vzťahov s USA a RF a že časť politikov a predstaviteľov hospodárskych kruhov hovorí o potrebe zmeniť prístup k riešeniu ukrajinskej krízy i ďalších problémov, ktoré destabilizujú svet a prinášajú ťažkosti a starosti.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Text v mierne skrátenej podobe vyšiel v Literárnom týždenníku 3 – 4/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#1
Juraj Janošovský
31. január 2015, 08:46

Vyvážený autorov pohľad otvára otázku prečo oficiálna propaganda ignoruje realitu a prečo je mainstreamový pohľad (jednostranný, cenzúrovaný, účelový) možný. Okrem iného, ide o cielenú manipuláciu publika. Polemizoval by som s názorom, že rastie vplyv alternatívnych informačných zdrojov. Naopak domnievam sa, že sa zastrašená a existenčne ohrozovaná ( vydieraná) populácia sa vyhýba informáciam erodujúcim konštrukciu "štandardnej" civilizácie, rastúcej a "prekonávajúcej" prekážky, "schopnej" sa vysporiadať so všetkými hrozbámi....

Okrem toho hodnotím nárast vnútorných problémov (nielen) veľmocí opačne. Majú snahu ich riešiť "vývozom" - či už ide o snahu prekryť ich pocitmi vonkajšieho ohrozenia alebo demonštrovať vlastnú silu a odstrašiť tak vnútornú opozíciu. Nexistuje žiadne racionálne riešenie rastúcich existujúcich nerovnováh a asymetrií: Na nadvýrobu sa už spotrebovali úvery a hypotéky ( občania sú zadĺžení), dlhopisy, bondy a deriváty ( štáty sú zadĺžené). Tanec na hornej palube Titanicu financovaný emisiami centrálnych bánk je síce bujarý, ale účtujúci čašníci nebudú mať čo nalievať, ak nezačnú účtovať....

Emisná kasínová hra nie je jediný aspekt posúvajúci civilizáciu ku kolapsu. Nekotrolovaný rej korporácií "out of controll" spôsobuje absurdné vykorisťovanie populácie i prírodných zdrojov, rozpad civilizácie ( príjmové rozdiely spôsobujú úplne rozdielne úrovne života- informácií, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, kultúry a pod.) . Ohrozená civilizácia rezignovala na akékoľvek etické normy a hodnoty, ostala len modla zisku ( zlatého teľaťa). Vojna nebude eskalovať preto, že si to ja myslím, ale preto, že je v logike vývoja. Ničenie ( životov a majetkov) je programom  súčasnej oligarchie a niet reálnej sily schopnej fungovať ako politický subjekt a teda ani formulovať a presadzovať alternatívny program.

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#2
Silvia Okaliova
31. január 2015, 12:37

Vojna je v logike vyvoja. Ano, doteraz. Ak sa z cloveka homo sapiens stane konecne homo creativ, uz to tak nebude. Novy clovek nema nic spolocne s nasilim.

Obrázok používateľa Palo
#3
Pavel Novota
31. január 2015, 14:29

Pani Okaliova, s vašími príspevkami považujem za zbytočné polemizovať, ale podarilo sa Vám, vyprovokovali ste ma na otázku, že kedy to bude ten "nový človek" ?  To sa objaví nejaká nová panna Mária ? 

Já tomu hovorím útek od reality a prejav frustrácie z nemohúcnosti. To čo sa dnes vo svete odohráva inscenujú súčasní, konkrétni ľudia. Či vznikne nejaký nový človek, hoci homo creativ, na tom záleží ako sa zachováme my a teraz.

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#4
Silvia Okaliova
31. január 2015, 17:41

Novy clovek vznika uz teraz. Dnes. Kazdy ma na vyber. Ja to sledujem na fejsbuku. Samozrejme, fejsbuk Vam nahadzuje informacie a citaty a obrazky podla toho, ako vy reagujete a co preferujete. Ja preferujem pozitivne myslenie.Samozrejme, netvrdim, ze som nejaky novy clovek, som jednoducho na ceste. Samozrejme, ze zalezi na tom, ako sa zachovame tu a teraz. Ziadna nemohucnost, ziadna frustracia, prave naopak. Cesta spet je nemozna, vopred sa ist musi. 

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#5
Silvia Okaliova
31. január 2015, 18:47

A pro po: Aj novy minister financii Grecka, Yannis Varoufakis, ktory je urcite pozitivny, o sebe vcera verejne vyhlasil, ze je slobodny komunista. Takze tiez novy clovek na ceste.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#6
Andrej Szolgay
31. január 2015, 19:00

"fejsbuk Vam nahadzuje informacie a citaty a obrazky podla toho, ako vy reagujete a co preferujete"

To ste vystihli, bez irónie. Existuje na to odborný názov: volá sa to selektívna slepota (Inattentional blindness). Ľudia to robia podvedome aj mimo fejsbuku, ale tam je to zabezpečené samotným systémom.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#7
Juraj Janošovský
31. január 2015, 19:58

Mária Antoinetta nechápavo reagovala na informácia o rebéliách chudoby žiadajúcej chleba: prečo nejedia koláče? Aj salónna ľavica nechápe nespokojnosť ľudí a "radí" bludy... Nech idú agitovať do slumov Rio de Janeira, Bombaja, Eritrei  za zaručený príjem. Nech popularizujú príchod "nového človeka" medzi vdovami v Gaze, Mariopole, v Sýrii, Lýbii.....

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#8
Peter Zajac-Vanka
31. január 2015, 20:16

...a späť k téme:

František, ozaj ďakujem a gratuľujem, že ste sa prepracovali až ku relácii v TA3 dnes v podvečer a mohli ste otvorene povedať pár slov k tomu, čo sa deje na frontových líniách občianskej vojny na Ukrajine. To už asi ani TA3 nezopakuje, ale plne súhlasím s Vašim komentárom. Ďakujem!

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#9
Silvia Okaliova
31. január 2015, 22:26

Alebo selektivna ostrozrakost. Krasu vidia len ludia, ktori si cez hustavu zivota nasli cesticky pre svoj tvorivy rozvoj.

Nasilie chudoby sa rozsiruje tam, kde niet chleba. suhlasim. Jedine tvorivi ludia dokazu vyviest slumy v Rio a chudakov na Ukrajine z duchovnej biedy. Ak budu mat chlieb na celom svete, co je dielom Zakladneho nepodmieneneho prijmu, bude aj na kolace. 

Obrázok používateľa Milan Antal
#10
Milan Antal
01. február 2015, 00:32

Celosvetovú bezpečnosť, zákonnosť, spravodlivosť, ekonomický rast, ap., dnes nejde vyriešiť bez novej spoločenskej zmluvy, bez utvorenia globálnej formy. To je podstata riešenia celého problému. Globálna deľba práce a teda aj globálna správa, inštitúcie, zákony, princípy vyplývajú z povahy výrobných síl, technológií, poznatkov, sú prirodzenou tendenciou, ktorú by mala podchytiť ľavica. Namiesto toho priispatá, antipoznatková,  anarchoutopistická, antikomunistická ľavica vymýšľa rôzne subjektivistické scenáre, namiesto toho, aby študovala objektívne tendencie a zapracovala ich do svojho programu. A tak namiesto pripečenej ľavice sa globalizačnej tendencie chytil  živelne kapitál a využíva ju vo svoj prospech. Samozrejme, kapitál bude postupovať svojím osvedčeným spôsobom, najmä vojnami.

Dnes pokladám za bezúčelné diskutovať o svetovej bezpečnosti, či bezpečnosti jednotlivých krajín bez uchopenia problému globálnej civilizácie.

Pani Okáliová, ja súhlasím s tézou o novom človeku. Rok 2008 bol dôležitý prelom v ľudských dejinách aj z hľadiska smerovania k tomu  novému človeku.  Preto na báze starého systému sa civilizácia tak rozkladá a dá sa predpokladať, že tzv. elity (napr. vj v Davose) majú problém s pochopením podstaty dnešných udalostí a riešia to svojimi tradičnými prostriedkami. Len škoda, anarchisti síce tiež hovoria o poznatkovej spoločnosti,, uniká práve to bohatstvo poznatkov, ktoré by malo utvoriť toho nového človeka.  Celý problém vášho anarchoľavičiarskeho postoje je ale v tom, že namiesto zdokonaľovania správy spoločnosti ju chcete nasmerovať do minulosti pre státisíce rokov.Keď ste už hovorila o dialektike, tak dialektická negácia nehovorí o zániku správy, organizácie spločnosti, ale o jej rozvoji, zdokonaľovaní. Ak neuznávate žiadnu správu, reguláciu, organizáciu, štát, ťažko tam hovoriť o novom človeku, akurát tak o človeku s veľkým zmätkom v hlave.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#11
Juraj Janošovský
01. február 2015, 09:20

veľmi rád by som súhlasil bez pripomienok. Aj ja dúfam v pokrok s podobnými očakávaniami. Obávam sa však aby sme sa nespoliehali na "mechanický" automatický vývoj.Najmä rozporujem úvahy o "zaostalosti", neschopnosti globálnej olgarchie. Myslím, že sa správa veľmi kompetentne: zvládla obrovskú dynamiku vedeckého výávoja sociológie, behavioristiky, ovládla komunikáciu. Sústredila obrovský potenciál ( materiálny i intelektuálny) na ovládanie globálnej populácie., Precízne preventívne bráni formovaniu globálneho subjektu ( a asi pripustíš, že bez "subjektu" nie sú záujmy a bez záujmou "dohoda").  Logisticky riadia politické, ekonomické procesy tak, aby zabránili synergii v priestore a čase ( diferencovane ventilujú v čase a priestore konflikty), paralyzujú potencionálne zárodočné mechanizmy ( Island, Occupy, gorila a pod). Určite nezmenia objektívne pôsobiace zákony ale získavajú čas a priestor na kolonializáciu nového civilizačného schématu. A ver tomu, sú schopný cielene "vyčistiť" priestor od konkurenčných iniciatív ( paralely s morovými epidémiami, emigračné vlny"sťahovania národov"). Žijeme kľúčovú dobu a mechanické paralely, pasivita z viery v automatický pokrok, nie sú na mieste....

A ešte poznámka nezdieľam odsudky na triko anarchizmu ( u osvetárov nie je žiaden dôvod ho indikovať). Je to zložitá diskusia na tento formát, ale aspoň dve poznámky: štát ako organizované násilie ( disponujúce "mocou") zrejme nahradí organizácia s väčšou úctou k slobode ( a teda bude musieť byťvo vymedzeneých sférach  "anarchistická"). Moc má prirodzenú tendenciu koncentrácie a likvidácie opozície, preto - pre zachovanie diverzity, ako zdroja vývoja - bude potrebné mocenské tendencie paralyzovať, či  dokonca likvidovať...

Obrázok používateľa Silvia Okaliova
#12
Silvia Okaliova
01. február 2015, 09:35

"organizacia s vecsou uctou k slobode" ano. Aj ked nie som zbehla v anarchistickej teorii.

Obrázok používateľa Milan Antal
#13
Milan Antal
01. február 2015, 14:53

Juraj, o schopnostiach globálnej oligarchie sa s Tebou plne zhodujem. V tomto smere som ani neviedol príspevok. Smeroval som ho k ľavici, jej neschopnosti. Teda hovorím presne o formovaní toho subjektu. Samozrejme, že globálna oligarchia cieľavedome blokuje jeho budovanie, pretože ho vo svojom záujme nahrádza ona. Ale v minulosti starý systém vždy blokoval utváranie nového subjektu, ten sa napokon aj tak utvoril. Chce to záujem, ale samozrejme aj odvahu.

Prvým krokom by malo byť uvedomenie si, dospenie poznania k takejto potrebe, . A práve tento prvý krok chýba.  Na príčine je to, že ľavica z 90 percent opustila predstavu zákonitého charakteru dejínného vývoja. Pod zákonitosťou pritom myslím obyčajný súlad vývoja obsahu a formy, alebo kvantitatívnej stránky vývoja s kvalitatívnou. Výrobný spôsob, technológie, výrobné zručnosti, poznatky sa neustále vyvíjajú a v súlade s tým by sa mali vyvíjať aj vzťahy, väzby. Nie preto, že je to osudové, ale preto, že sa tým zabezpečuje efektívne fungovanie systému a je voči neusporiadaným, nezosúladeným objektom konkurencieschopnejší. To je celá podtata zákonitosti. Ľavica namiesto toho, aby si vymyšľala rôzne modely, vychádzajúce čisto zo subjektívnych predstáv autorov, pretože im sa to tak páči, by mala viac študovať skôr túto objektívnu stránku vývoja a svoje modely odvodzovať od reálnych možností a nie utopických očakávaní. To sa dotýka aj vzťahu ku globálnej forme. Väčšine ľavičiarov sa globálny kapitalizmus nepáči, preto odmietajú globalizáciu. To je spätný chod od vedomostnej spoločnosti k živelnej, barbarskej. Namiesto toho,aby sme sa snažili porozumieť podstate toho, prečo sa globálnemu kapitalizmu darí, tak celý proces voluntaristicky odmietneme. Ako potom môžme vôbec diskustovať o globálnej bezpečnosti, globálnej ekológii, globálnej deľbe práce, opatreniach proti úniku daní, mozgov, ap., ak odmietneme vôbec tento prvý krok?

Aby sme sa pochopili. Ja nemám nepriateľský postoj k anarchoľavičiarom, mám medzi nimi mnoho priateľov, pretože vidím úprimný záujem o tzv. humánnejšiu spoločnosť. Lenže to nestačí a s týmto polemizujem,. Povahe súčasných výrobných síl zodpovedá práve hlboké poznanie mechanizmov, princípov, zákonov fungovania spoločnosti. Pozrime sa, kam sa vedomostne dostala fyzika, chémia, a väčšina prírodných a technických vied. A ako hrubo, barbarsky ľavica odmietla po r. 1990 dosiahnutý stupeň spoločensko-vedného poznania a vrátila sa o 150 rokov dozadu, do doby utopického socializmu. Dotýka sa to plne aj komunistickej ľavice, takže ja v tomto nepolemizujem s anarchistami, ale s celkovým postojom ľavice.

Obrázok používateľa Milan Antal
#14
Milan Antal
01. február 2015, 15:47

Aby sa ľavica prepracovala k téme globálnej civilizácie, potrebuje dialekticky zvládnuť problém klasického socializmu. A práve v tomto smere vedie globálna oligarchia sústredený ideologický, propagandistický útok. Onálepkovala klasický socializmus ako totalitu a kapitalizmus ako demokraciu. A toto označenie sa bežne prijalo, u tzv. modernej ľavice, ale aj u časti komunistov. Keď namiesto prehlbovania poznatkov o mechanizmoch dejinného vývoja hovoria o socializme bez chýb a kľudne hovoria o socializme a demokracii ako konkurenčných modeloch.

Ľavicoví  myslitelia vymýšľajú utopické scenáre, ako mal socializmus vzknúť už na začiatku ako demokratický, ako v r. 1968 sme mali zaviesť úplnú socialistickú demokraciu, hoci ide o holý nezmysel. Demokratický, liberálny model správy spoločenského systému sa dá zaviesť iba na vyspelej, a dobre stabilizovanej ekonomickej a sociálnej štruktúre systému. Nemožno demokratickú správu zaviesť v začiatkoch systému, keď nemá utvorenú a stabilizovanú, vyspelú ekonomickú a sociálnu štruktúru. V počiatkoch systému je preto správa, riadenie systému zákonite centralizované, až diktátorské, aj v závislosti od vonkajších tlakov. Utvárajúce sa prvky nového systému môže pokope držať len silne centralizovaný model, ktorý sa postupne mení s utváraním stabilnej štruktúry systému. ,Dá sa to krásne vidieť aj na kapitalizme, ako sa vyvíjal od absolutizmu k formálnej parlamentnej demokracii po r. 1688 v Anglicku, k zavedeniu demokratických reforiem po buržoáznodemokratických revolúciách po r. 1848 a prakticky až po r. 1968 do podoby liberálno-demokratického kapitalizmu (aj to iba v bohatých stabilizovaných krajinách Západu).

Krásnym príkladom uplatňovania tohto utopického pohľadu ńa utváranie systému, ktorému chýba akýkoľvek vedomostný charakter, boli vojny proti Afganistanu, Iraku, Líbyi, Iraku, kde sa formálne bojovalo proti diktátorovi a za zavedenie západnej (kapitalistickej) podoby demokracie . A množstvo ľavičiarov sa toho aj aktívne zäčastnilo, bojujúc proti odporným diktátorom. Lenže držať pokope kmene v jednotnom štáte, ak ekonomicko-sociálna štruktúra spoločnosti je kmeňová, môže iba silný vodca, silná centralizovaná správa, kľudne ju môžme nazvať diktatúrou.  Pokus zaviesť demokraciu západného typu mohol znamenať iba rozpad štátu na kmene, keďže neexistoval zodpovedajúci ekonomicko-sociálny základ, ktorý by držal tú spoločnosť pokope, napr. aj prostredníctvom deľby práce.

Obrázok používateľa Milan Antal
#15
Milan Antal
01. február 2015, 16:01

Ani utváranie socializmu sa nemohlo vyhnúť nutnosti centralizovanej správy a sprvu aj tvrdej diktatúry. Sprvu sa ani nenazýval socialzmom, ale ľudovými demokraciami, pretože nemal utvorenú socialistickú ekonomicko-sociálnu štruktúru. Až s jej utváraním a postupnou stabilizáciou sa uvoľnovala aj centralizácia, rok 1968 bol jedným medzníkom. Po r. 1986 sa uvoľnovala ešte viac a po r. 1989 sa dalo hovoriť už o možnosti utvárať aj liberálno-demokratický model socializmu, ale až s určitým odstupom, pretože klasický socializmus sa dostal do krízového štádia a vtedy sa viac hodí centralizovaný model správy (napr. si všimnime Bachovu absolutizáciu po r. 1848). Preto hovorím, že klasický socializmus bol plne v súlade s historickými normami, pravidlami utvárania systémov. To, že si utopisti vymýšľajú utopické modely, ako mal vypadať od začiatku a keďže sa s utópiami nezhodoval, nie je chybou systému, ale chybou utopických pohľadov. Nazval by som tento dnešný problém ľavice utopickou chorobou ľavice.

Dialektické zvládnutie procesu utvárania socializmu a jeho vývojových podôb by ľavici umožnilo prekročiť horizont socializmu. Namiesto toho, aby sa dookola zaoberala utváraním kryštáľovo čistého socializmu od prvopočiatkov, na zelenej lúke, by začala diskutovať na tému, čo nasleduje po socializme. At ým by sa dostala aj k téme globálnej civilizácie a teda aj téme globálnej bezpečnosti.

Inak tu budeme dookola neplodne diskutovať na miestnej úrovni o globálnej bezpečnosti a globálna oligarchia bude nerušene presadzovať svoje globálne záujmy. A bez problémov sa bude správať tak, ako sa správa v prípade Ukrajiny, kde beztrestne "zlodej kričí, chyťe zlodeja".

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#16
Juraj Janošovský
01. február 2015, 16:36

nedá sa nesúhlasiť s oboma základnými tézami. Ale aj pri "subjektívnych" chybách ľavice je potrebné porozumieť ich "etnogenéze" resp preskúmať etologické, historické, ekonomické a politické vplyvy, ich "zákonitosťí". 

Práve "privatizácia" pojmového aparátu ( demokracia, sloboda, spravodlivosť, komún-a,-ita a i.) je príkladom kvalitatívne nového fungovania jedinej globálnej politickej triedy : kapitalistickej oligarchie. 

Popri nesporne módnom správaní sa oficiálnej ľavice, časť tvojich záverov o reálsocializme považujem za diskutabilné ( skôr sú pre mňa matériou na analýzu vonkajších "vplyvov" na fungovanie vnútorných mechanizmovä. Som napríklad zástancom možno ahistorického názoru na revíziu sovietskeho princípu (vnútenú občianskou vojnou a nutnosťou povojnového obnovenia Ruska , ale aj inými dôvodmi) bez programu jeho revitalizácie ( čo kulminovalo "kronštatskou vzburou")

Nemyslím si že všetko v socializme je vysvetliteľné ( a ospravedlniteľné) nutnými detskými chorobami socializmu. Súhlasím však, že v prostredí vulgárneho antikomunizmu ťažko sa bude viesť funkčná diskusia o socialistickej skúsenosti. Tento krok však nie je možno preskočiť.....

Módne "moderné" ľavičiarstvo je cvičený pes I.P. Pavlova, slintá podľa vsugerovaných podnetov... A súhlasím, že je neschopné "použič"  objektívne tendencie, ktoré ju vlastne zvýhodňujú: globaliozáciu, ale aj dramatické tempo technologických zmien a generovanú dynamiku znalostnej spoločnosti. Tu vidím ale vážne riziko individuálnej inteligenčnej kapacity vers. exponencionálneho rastu objemu informácii, čo môže viesť k neobjektívnosti resp. k obmedtujúcej špecializáciii.

Znova však topografia týchto problémov prekračuje formát takejto diskusie....

Obrázok používateľa peter1
#17
peter kanárik
01. február 2015, 17:33

 

 Idealizovať si človeka vo svojej podstate je scestné. Reálny človek v "nasýtenej spoločnosti", bez hladu, bez prežívania strachu o svoju bezpečnosť, čiže už niekoľko spoločenských generácií, ktoré nepoznali hlad, masový strach o život, sa z generácie na generáciu mení v orientácii na uprednosťované hodnoty vlastného žitia. 

 Modelový experiment myší, myšieho spoločenstva, vystaveného blahobytu potravinovej spotreby, generuje veľmi podobné deformácie, aké zažívame v dnešnej realite nášho žitia a transformácie hodnôt - "Myší raj a úpadok spoločnosti" - https://dennikn.sk/22911/mysi-raj-upadok-spolocnosti/comment-page-2/#comments . - Niekoľkokrát opakovaný experiment, stále vedie k jednotnému priebehu, i zakončeniu. Globálna elita, sama postihnutá oveľa skôr, v analogických záveroch o samej sebe už v roku 1954, spolu s freudovými závermi, i jeho osobnej, podpornej účasti na vypracovaní metodológie vládnutia s poza opony, zhŕňa  v -

SILENT WEAPONS FOR QUIET WARS

NEHLUČNÉ ZBRANE PRE TICHÉ VOJNY 

 http://vedy.in/hadanie-pravdy/hadanie/silent-weapons-for-quiet-wars-nehlune-zbrane-pre-tiche-vojny

Socialistická inteligencia oficiálne, odmietla takéto videnie biologické videnie spoločnosti, ako neprítomné, pre socialistickú realitu neaktuálne. V skutočnosti inteligencia v socializme, opustilu službu diktatúre práce a pracujúcich, sama vnášala hodnoty spotreby (hedonizmu) už vo svojej druhej generácii, oslabujúc diktatúru posledných, ...

 Dnešná realita je moderovaná virtuálna realita oligarchie s ich narušeným rozmerom človečenstva a výrobou "informáciami" zahltených, dezoorientovaných  más,  na všetkých úrovniach spoločnosti. Je možné vyrobiť akýkoľvek bludný cieľ, alebo stav, za pár minút (vid global, online 9/11). 

Nový človek sa učí starým múdrostiam tajne, mimo hlavný mediálny prúd, čiže nie je cieľ snaženia spoločnosti, ale elitou nechcený a mediálna blokovaný fenomén, ... 

Obrázok používateľa Milan Antal
#18
Milan Antal
01. február 2015, 18:05

Prečo hovorím, že bez globálnej správy, inštitúcií, zákonov ťažko diskutovať o globálnej bezpečnosti? Pretože niekto musí držať dohľad nad touto bezpečnosťou, nad dodržiavaním princípov medzinárodného práva. Dnes si toto právo svojvoľne prisvojil Západ, tajomné "medzinárodné spoločenstvo", "koalície ochotných". V diskusiách sa objavuje argument, že predsa kvôli poriadku tu musí existovať n ejaký svetový policajt, ktorý zjednáva poriadok vo svete.

Áno, svetový policajt by mal existovať, ale jeho fungovanie predsa nemôže spočívať na jeho svojvôli, konanie polície je v právnych štátoch  upravené, riadené zákonmi. Zo zákona sa zriaďuje, funguje, podlieha kontrole. A práve toto chýba v dnešnej civilizácii na globálnej úrovni. Chýbajú demokratické inštitúcie, správa, zákonodarný orgán, ktorý zriaďuje súdy, políciu, prípadne armádu na trestanie narušiteľov medzinárodného práva, spravuje ich, kontroluje ich. Dnešná OSN sa zmôže akurát tak na prosenie, odporúčanie, či protest, namiesto toho, aby mala plné kompetencie riešiť problémy. Preto existuje taký bordel vo svete, kedy USA nie sú trestané za to, že rozvrátili vojnami v Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Syrii, Afganistane nielen dané krajiny, ale celé regióny, kedy bolo Srbsku ukradnuté Kosovo, ale na druhej strane je trestané Rusko bez dôkazov, hoci agresia sa vedie proti nemu.

Samozrejme, nemožno si namýšľať ani pri existencii globálnych inštitúcií o dokonalej civilizácii, spravodlivosti a dokonalej bezpečnosti. Umožňuje skôr zabezpečiť aký-taký právny rámec konania krajín a spravodlivosti, a nadnárodných spoločností, ale nie automaticky. Podobne ako je to na národnej úrovni. Súdy sú nutné kvôli spravodlivosti, ale ich existencia sama osebe ju nezabezpečuje.

Skôr je tu nutnosť odstrániť narastajúci neporiadok vo svete zosúladením formy spoločnosti charakteru vyvíjajúcich sa výrobných síl, ktoré nadobudli globálny charakter.  Výroba, ekonomika, deľba práce, komunikácia, technológie, bezpečnosť, ekológia nadobudli globálny charakter (l väčšine týchto otázok rozhodujú nadnárodné spoločnosti), len forma správy výrobných síl (spoločenské vzťahy) zostala na národnej úrovni. A tak o nastolených otázkach nerozhodujú globálne inštitúcie, ale nadnárodné spoločnosti, ktoré sú silnejšie ako národné štáty, diktujú im svoju vôľu, určujú štruktúru ekonomiky krajín, ich vnútornú i zahraničnú politiku.

Obrázok používateľa andrejszolgay
#19
Andrej Szolgay
05. február 2015, 07:53

Globálna polícia, súdy, zákony atd. predpokladá globálny štát. Lenže globálny štát môže mať v súčasných podmienkach len jednu globálnu formu vlády s jednotným politickým zriadením, prostredníctvom ktorého sa bude táto vláda nejako vyberať. Zámerne nepíšem voliť, lebo to vôbec nie je isté, či by ešte bola volenou vládou.

Jednotné politické zriadenie na celej zemi je utópia, ktorá má veľký škodlivý potenciál. USA sa to svoje zriadenie snažia exportovať a následky vidíme. To však platí aj pre kohokoľvek iného, kto by chcel exportovať svoj politický systém po celej planéte, nielen pre USA.

Globálne vyjednávanie áno, politika, ktorá sa snaží zosúladiť záujmy jednotlivých krajín do nejakej celosvetovej "akej-takej" vyváženosti tiež áno. Ale na to by bolo treba zrušiť tú šialenú prepojenosť ekonomiky a politiky, ktorá robí politiku nástrojom ekonomických záujmov, a naopak, ekonomiku nástrojom vojny. A tiež treba urobiť konečne poriadnu odluku cirkvi od štátu, čo doteraz nebolo v mnohých krajinách sveta dosiahnuté. Treba reformu vedy a školstva a ich nezávislosť, aby už viac neboli nástrojom politického boja a ekonomického zotročovania.

Potom sa dá do istej miery hovoriť o tom, či a ako usporiadať medzinárodné pomery tak, aby tu bola globálna bezpečnosť a mier. Dokonalé to určite nebude nikdy, ako ste aj vy uviedli.

 

Obrázok používateľa Milan Antal
#20
Milan Antal
05. február 2015, 08:59

Globálnu úroveň správy si dnes vynucuje stav výrobných síl, dospeli do globálnej deľby práce.  A tak ako v minulosti ľudstvo prechádzalo od mestskej správy k národno-štátnej, tak dnes ľudstvo prechádza od národno-štátnej ku globálnej.

A v tejto situácii je jasné, že ak sa nezavedú globálne pravidlá dohodou účastníkov, zavádzajú si ich intrigami a silou len niektoré krajiny. Alebo toto vákuum moci využívajú nadnárodné korporácie, ktoré bez pravidiel a postihov si bez problémov diktujú svoju vôľu aj národným vládam. Čo pokladáte za lepšie? Alebo sa budete tiež spoliehať len na dobrotu ľudí? Dôležité teda je, aby sa o týchto globálnych pravidlách hry diskutovalo, rokovalo, aby boli výsledkom konsenzu. Nikdy nebudú ideálne, tak ako to bolo pri národnej úrovni, ale predsa len dávajú určitú záruku riešenia sporov.

Hm, ľudia sa obávajú jednotného politického zriadenia, diktovania svojej politickej vôle? Nezdá sa Vám, že práve v tomto bordeli sa presadzuje celosvetovo jednotné politické zriadenie, aj ťažkou vojenskou silou a niektoré krajiny diktujú svoju politickú vôľu? Že obchody  a ponuka v nich po celom svete sú podobné ako oko v hlave? Globálna dohoda, ústava by mala práve zaručovať, aby sa to nedialo. Aby krajiny mali dostatok priestoru na rozvoj svojej národnej tradície, kultúry a tým práce pomáhali deľbe práce.
Američania sú zaostalí hlupáci, ktorí totálne nerozumejú dnešným potrebám. V zrovnanom prostredí do jednotného šiku, kde sú všetci rovnakí a vyznávajú rovnaké hodnoty, si navzájom konkurujú a zavadzajú ako nepriatelia. V rozvinutom, rozmanitom, pluralitnom prostredí si krajiny nezavadzajú ako nepriatelia, ale naopak sa dopĺňajú v rámci deľby práce. Lenže rozvinutá deľba práce potrebuje znovu pravidlá, správu.

Ako ukazujú aj výskumy z prírody, biodiverzita, pestré prírodné prostredie je oveľa zdravšie ako silne zredukované. Preto aj sociodiverzita, pluralita spôsobov života je podmienkou dobrého zdravia civilizáccie. Nuž, len to chce dospieť aj do určitého stavu poznania. A pochopiť, že neeexistuje jediné "správne" konanie a jediné správne hodnoty vo svete. Dotknem sa toho ešte v inej diskusii, kde hovoríte o "správnom" postoji.

Inak, téza o dnešnej potrebe sociodiverzity nevyplýva z mojich subjektívnych domnienok.  Stačí si všimnúť vývoj systémov, že sa vyvíjajú od "totalitnej", nepluralitnej podoby (zákonitej, inak by v nepriateľskom prostredí neprežili) až ku diverzite, pluralite na konci svojho vývoja.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984