O princípoch a principiálnosti

Určite nikto nebude namietať, že slovko princíp by malo byť akousi samozrejmosťou pre dnešných politikov. Tí by ho, samozrejme, mali presadzovať ako nominanti či členovia  politických strán. Princíp by mal byť aj pomyselnou hranicou, resp. mantinelom, ktorý by sa nemal ľahkovážne prekračovať.

Migrácia, pakt o migrácii, Marakéš, to sú pojmy, ktoré momentálne asi najviac rezonujú na Slovensku. Dať jednoznačnú odpoveď na vzniknutú situáciu je zložité. Určite tolerancia, solidarita sú hodnoty, ktoré v dnešnom svete, kde prevládajú hlavne materiálne veci, veľmi chýbajú. Na druhej strane však Slovensko má svoje problémy, ktoré musí prednostne riešiť s cieľom zabezpečiť lepšiu úroveň hlavne pre svojich občanov.

Osobne si veľmi vážim p. Lajčáka a už pred dvomi rokmi som na tejto stránke napísal, že je najvhodnejším kandidátom na budúceho prezidenta Slovenska. Myslím si to aj teraz, aj keď poznám jeho stanovisko ku kandidatúre. Nie som však stotožnený s jeho názorom ohľadom migrácie a už vôbec nie s jeho hrozbou podania demisie ako ministra zahraničných vecí. Jednoducho je ministrom vlády, ktorá má veľmi jasné a presné stanovisko už niekoľko rokov v otázke migrácie. Neviem si ani predstaviť, aby jednotliví ministri takto presadzovali svoje názory. Pán Lajčák je bezpochyby skvelý minister, diplomat a musí vidieť, že jeho kroky nemajú podporu, a to nielen vo vláde, ale ani medzi občanmi.

Tak sa sám seba pýtam, prečo? Rád by som sa mýlil, ale stále sa mi natíska odpoveď, že hľadá spôsob, ako bez straty kytičky a ,samozrejme, principiálne odísť z tejto vlády. Urobil tak pred časom p. Maďarič a teraz je na rade on. Príčina aspoň podľa mňa je v tom, že obaja vidia, ako Smer-SD upadá a nechcú odísť, až keď loď bude na dne. Vidia, zrejme to, čo vedenie Smeru nevidí, alebo vidieť nechce. Zabrala a rozhodla v ich rozhodnutí sebareflexia, teda presne to, čo si vedenie strany si nechce pripustiť, že popularita a sila strany upadá.  Doslova elegantne, keď je ešte Smer, pri moci využili šancu na odchod, lebo neveria, že v strane nastane obrat. A podobné je to aj v regiónoch. Ešte v minulých komunálnych voľbách sa kandidáti za starostov a primátorov ponúkali kandidovať za Smer-SD. Teraz doslova okresné organizácie hľadali po mnohých obciach a mestách nejakých ľudí, ochotných za Smer kandidovať. Dokonca dali na kandidátky aj ľudí, o ktorých vedeli, že nemôžu byť v žiadnom prípade úspešní. Menovací systém, vyhnal a stále vyháňa zo strany dosť schopných ľudí, lebo tí vedia, že pri tomto systéme, nemajú šancu sa v strane presadiť. Ale o tom som už neraz písal.

Čo záverom? Nesúhlasím s postojom p. Lajčáka, no bude mi ľúto, ak podá demisiu. Na tej našej ľavej strane už tých výrazných ľavicových osobnosti nie je veľa a ak ešte aj z tých ubudne, nebude to dobrá správa pre Slovensko. A to sa už netýka len vedenia Smeru.