O poľnohospodárstve, ale nie len o ňom

Koniec alebo začiatok roka je príležitosť zhodnotiť ročné obdobie a do budúcna odporučiť dobré a poukázať na udalosti, ktorým by bolo lepšie sa vyhnúť. Napriek tomu, že hodnotenie vykonali povolanejší, možno nezaškodí poznať aj iný názor. Z môjho pohľadu bol rok 2018 pre poľnohospodárov a  potravinárov výnimočný. Viac ako nepriazeň počasia ich trápili odkryté podvody pri prideľovaní eurofondov a boj o pôdu, ktoré natoľko pobúrili poľnohospodárov na východe Slovenska, že neváhali traktormi pricestovať až na breh Dunaja a na balíku slamy podpísať spoluprácu s politikmi. Nový predseda najväčšej agropotravinárskej samosprávy na Slovensku mal čo robiť, aby obhájil všetkých čestne a zodpovedne pracujúcich poľnohospodárov pred zmanipulovanou verejnou mienkou. Nuž poľnohospodári sa po mnohých rokoch dostali v širokom rozsahu na pretras v televízii, tlačových médiách aj keď nie vždy v pozitívnom svetle. Občan, ktorý sa inak o poľnohospodárstvo nezaujímal, nemohol tieto udalosti prehliadnuť.
 

Kvalita, cena, potravín, sebestačnosť a zisky obchodných reťazcov
 

Tém, ktoré rezonovali vo verejnosti, sa zmocnili politici a prerástli do politického boja. Dvojaká kvalita potravín, 37,7 % domácich potravín na pultoch reťazcov (podľa (podľa agentúry Gfk) a ich „neprimerané zisky“ viedli poslancov k prijatiu zákona o osobitnom odvode vo výške 2,5% z čistého obratu u ôsmich obchodných reťazcov. Preto, že všetko nie je len bielo-čierne, treba k tomu povedať pár slov.

Medzinárodný obchod s potravinami obohacuje a spestruje náš jedálny lístok. Vďaka nemu sa v priebehu storočia rozšíril aj u nás sortiment pestovaných a spotrebovaných plodín. Pomohli tomu úspechy našich šľachtiteľov, pokroky v genetike, ale aj zmena klimatických podmienok (napr. rozšírenie pestovania sóje). Dobre fungujúci štát v našich zemepisných podmienkach pre obohatenie trhu a spestrenie sortimentu dováža predovšetkým citrusové plody, exotické korenia a výrobky, ktoré si nedokáže v našich podmienkach dorobiť. Nevyhnutne s rozvojom poľnohospodárstva rozvíja potravinársky priemysel, od ktorého očakáva finalizáciu produktov a zvýšenie pridanej hodnoty poľnohospodárskej produkcie. Je zrejme, že tento model sebestačnosti, ako ukazujú výsledky od roku 1989, na Slovensku nefunguje .Zo strategického a bezpečnostného dôvodu by sa každá vláda krajiny, teda aj Slovensko, mala v maximálnej miere usilovať o zabezpečenie vlastných základných potravín z dôvodu štátnej suverenity. Inak sa vystavujeme riziku, účelového zvyšovania, resp. znižovania cien, prípadne hrozbou zastavenia dovozu ako metódy nátlaku na vládu.


Kresba: Ľubomír Kotrha

Potraviny sú najspoľahlivejšou komoditou, obchod s nimi sú pre zachovanie života nevyhnutnosťou! Človek si môže odoprieť kúpu televízora, dovolenky, ale bez potravín sa žiť nedá. Toto veľmi skoro po roku 1989 pochopili nielen obchodníci, ale aj politici. Zrušenie dotácii pre agrokomplex a vidina, že voľný trh všetko vyrieši, viedla k ústretovému správaniu všetkých vlád k zahraničnému kapitálu. Bezbrehé otvorenie trhu medzinárodnému obchodu, vstup do Európskej únie a zavedenie eura len upevnili nadvládu medzinárodných obchodných reťazcov a stratu sebestačnosti na Slovensku.

Obchodné reťazce sa správajú tak, ako im dovoľujú zákony, a je prirodzené, že tvorba zisku je pre ne rozhodujúca. Bohužiaľ, naše zákony možnosť regulácie činnosti obchodných reťazcov nevyužili, aj keď pokusy v minulosti boli.

Či chceme, alebo nie, skutočnosťou je, že príchodom obchodných reťazcov na Slovensko sa zvýšila kultúra predaja, rozšíril sa sortiment. Úroveň poskytovaných služieb nijak nezaostáva v porovnaní zo zahraničím .Nákup v sobotu, nedeľu sa stal pre mnohé rodiny príjemným oddychom. Iba podaktorí cestovali do zahraničia, kde nakúpili lacnejšie a kvalitnejší tovar. Prevažná väčšina Slovákov ohúrená reklamou a obsahom svojej peňaženky nehľadela pri kúpe na kvalitu, ani odkiaľ pochádza. Plné regály tovaru nehovoria o strate sebestačnosti, o strate desiatky tisícov pracovných miest v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Naopak – vytvárajú ilúziu pohody a spokojnosti u prevažnej časti spoločnosti, a čo je najhoršie, ani prevažná časť politikov, či už zľava alebo sprava,  inteligenciu nevynímajúc, za posledných tridsať rokov nespravila nič preto, aby sa toto zmenilo!

Podľa Finstatu v súčasnosti obchodné reťazce ovládli podstatnú časť obchodu s potravinami. Tržby za  rok 2017 dosiahli v piatich reťazcoch (Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a Metro) viac ako 4, 6 miliardy eur a vytvorili zisk 262,5 milióna euro. Podľa dostupných informácii im vznikla povinnosť  splatiť dane vo výške 21,6 milióna eur. Bez daňovej povinnosť z príjmu sú obchodné reťazce Lidl a Kauland. Objasnenie, ako je to možné, napísal V. Bačišin (Pravda 8/2018.) V relácii Rádia Expres M. Krajčovič (12/2018)tvrdí, že Lidl dostal štyrikrát ocenenie Daňovník roka v rámci Bratislavského kraja. Podrobne analyzoval „nadmerné“ zisky (piatich reťazcov) M. Vlachynský (8/2018), ktorý konštatuje na základe posúdenia vývoja za roky 2011 – 2016, že zisková marža ( percentuálne vyjadrenie  čistého zisku na 1 euro tržieb) u jednotlivých reťazcov sa pohybuje napr. u Lidla 8 – 9 % v reťazci Billa 1 %. Zaujímavé je aj konštatovanie, že zisková marža za reťazce je 3,4 %, zatiaľ čo za celú slovenskú ekonomiku je 4,0 %. Nič podstatné sa neudialo ani v nasledujúcich rokoch až nato, že Lidl mal najväčšiu dynamiku rastu tržieb.
 

Úpadok a existenčné problémy poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu
 

Napriek tomu, že za posledných 14 rokov sa podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory investovalo do agrokomplexu približne desať miliárd eur prevažné z fondov Európskej únie,  zvýšeniu produkcie, počtu pracovných miest a k podstatnému zlepšeniu ekonomiky poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov to neprispelo. Za obdobie bezmála 15 rokov členstva v Európskej únii sme stratili v poľnohospodárstve viac ako 36 tisíc pracovných miest prevažne likvidáciou živočíšnej výroby. V potravinárstve bol prírastok viac ako 5 tisíc pracovníkov. Slovenské výrobky na pultoch obchodných reťazcov sa pohybujú pod hranicu 40 % a saldo zahraničného obchodu sa zvýšilo o viac ako 700 miliónov eur. Tomu, že sa dosiahne do roku 2020 zastúpenie slovenských potravín v obchode 80 % už neveria ani najväčší optimisti. Príčinou toho stavu sú nielen nerovnaké podmienky našich poľnohospodárov oproti susedom či chýbajúca koncepcia, ale predovšetkým trestuhodné zanedbávanie podpory odvetvia zo strany štátu. V koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 – 2020 sa ráta na zabezpečenie rozvojových programov čiastkou 489,9 milióna eur: z toho príspevok z fondov EÚ 300,2 milióna eur, spolufinancovanie zo strany žiadateľov 176,3 milióna eur, príspevok štátu je 13,4 milióna eur. Z realizácie projektov očakáva štát príjem do štátneho rozpočtu(daň z príjmov, platenia odvodov a úsporu na dávkach v núdzi) čiastku 92,8 milióna eur. Očakávaný prínos rezortu do štátnej kasy predpokladá čiastku 79,4 milióna eur.

Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu investovala za posledných 15 rokov do 501 úspešných projektov viac ako jedenásť miliárd eur, z toho pre automobilový priemysel 31 %, zatiaľ čo potravinársky priemysel dostal 2 %. Verbálne politici a vláda pod tlakom sľubujú zvýšenie podpory agrokomplexu. Očakáva sa aj zmena v spoločnej politike Európskej únie, čo by malo prispieť k zlepšeniu. Potrebné je, aby aj poľnohospodári si zobrali príklad z podnikov, ktoré aj v súčasných nepriaznivých podmienkach dosahujú dobré výsledky a nečakali, že štát za nich všetko vyrieši.

Dlhodobo rezonovala diskusia k špeciálnemu 2,5-percentnému odvodu pre obchodné reťazce. Napokon prijatý zákon zabezpečuje pre agrokomplex v roku 2019 čiastku 50 miliónov eur. Je viac ako isté, že obchodné reťazce sa zisku nevzdajú. Je viac možnosti, ktoré vo svojej obchodnej politike uplatnia. Premietnutie odvodu do zvýšenia cien je lákavé, ale nepopulárne. Jednoduchšie riešenie je znížiť náklady na nákup tovaru, pokiaľ tovar bude z domácich zdrojov zaplatia si dotáciu poľnohospodári a potravinári. Otvorená je aj cesta nákupu tovaru z dovozu aj na úkor kvality dovezených potravín. Je viac ako pravdepodobne, že odvod reťazcom zisky nezníži a poľnohospodárom neprospeje. Ešte nedoznela problematika 2,5 % odvodu a poslanci Most-Híd predkladajú do Národnej rady SR návrh novely, ktorá upravuje pravidlá pre dohadovanie cien. Má sa definovať pojem obchodná prirážka a určiť, čo považujeme za primeranú prirážku a primeraný zisk. Je na škodu veci, že nemáme organizáciu, ktorá by bola rovnocenná s obchodnými reťazcami. Zasahovanie štátu do obchodných vzťahov bude predmetom kritiky a možno aj súdnych sporov zo strany obchodných reťazcov.  

Štát na obohatenie kasy mal viaceré systémové riešenia. Priam nás provokuje všadeprítomná reklama. Podľa TNS Slovakia celkové výdavky na reklamu na Slovensku za rok 2017 predstavujú čiastku 1,6 miliárd eur a oproti predchádzajúcemu roku bol nárast o 18,4 %. Obchod a potraviny vložili do reklamy 319,8 milióna eur. Na druhom mieste TOP podnikov na pódiu víťazov sa umiestnil Lidl s čiastkou 46,3 milióna eur. V každom eure, ktoré zaplatíme pri kúpe tovaru v tomto reťazci, tvorí náklad na reklamu štyri centy.

Podľa Finančnej správy SR sú náklady na reklamu v zmysle §19 ods.2 písm. k, zákona o dani príjmu daňovými výdavkami, ktoré priamo ovplyvňujú cenu výrobku. Napadla mi priam provokujúca myšlienka, čo tak upraviť bezbrehé financovanie reklamy .Napr. na propagáciu liehovín, ponuky pôžičiek atď. nebude daňovým výdavkom.  Reklamu si bude organizácia financovať zo zisku po zdanení. Možno by sme zabránili, aby sa národ zadlžil čiastkou 26,7 miliardy eur. Na občanov čaká tri a pol milióna exekúcii starších ako päť rokov. Za desať rokov sa zvýšili dlhy domácnosti z 20 % na terajších 40 % HDP. Len pre zaujímavosť banky, poisťovne a finančné služby vynaložili na reklamu v roku 2017 čiastku 184,8 milióna eur.
 

Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel stoji pred veľkými výzvami
 

Predovšetkým slogan nabádajúci občanov aby, „kupovali slovenské výrobky“ treba upraviť, lebo v ľuďoch vytvára ilúziu dostatku slovenského tovaru. Bohužiaľ, skutočnosť je taká, že bez dovozu základných potravín nevieme zabezpečiť viac ako 60 % potreby trhu! Musíme vyprodukovať poľnohospodárske komodity a vybudovať potravinársky priemysel na takej úrovni, aby naše výrobky boli konkurencieschopné. Podľa skromných odhadov potravinársky priemysel potrebuje investíciu cca 500 miliónov eur. Skutočnosť je taká, že aj pokiaľ vyprodukujeme v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe suroviny pre nedostatok spracovateľských alebo technologický zaostalých kapacít, nevieme tieto doma finalizovať. Strácame pridanú hodnotu a pracovné miesta. Treba zmeniť domácu, ale aj dotačnú politiku Európskej únie na Slovensku v prospech zvýšenia rastlinnej a živočíšnej produkcie a docieliť aspoň 80 % výrobkov na trhu s potravinami a potom účelne po vzore Rakúska vytvárať marketingový fond na propagáciu slovenských výrobkov.

Všeobecne je na Slovensku pravidlom, že nevieme, čo chceme a v agrokomplexe zvlášť. E. Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory konštatuje, že nemáme presný prehľad o tom, kto koho zastupuje, koho reprezentuje a aké záujmy háji. Potom nemôžeme nič iné ako ostudu na stretnutí odborníkov s eurokomisárom P. Hoganom očakávať. Za týchto podmienok vytvoriť dlhodobú koncepciu je zadanie priam nesplniteľné. Hlavnou úlohou preto zostáva, aby sa zástupcovia rôznych názorových prúdov zjednotili a spoločne presadzovali jednotnú politiku voči vláde a Európskej únii. Potom sa dá očakávať úspech.

Vzťahy medzi výrobcami a obchodnými reťazcami vláda nevyrieši. Je to záležitosť medzi dodávateľom a odberateľom. Zatiaľ čo obchodné reťazce sú ekonomicky silné a medzinárodne podkuté podniky, naše podniky a združenia sú vo vzťahu k reťazcom ako chudobný príbuzný, a preto je potrebný vstup vlády do úpravy týchto vzťahov. Vláda a ministerstvo nahrádza ekonomicky a organizačne silnú nákupnú a odbytovú organizáciu, ktorá by bola dôstojným partnerom obchodným reťazcom. Je na škodu, že ministerstvo podporuje vytváranie viacerých združení. História potvrdzuje, že silné združenia v minulosti zohrávali aktívnu úlohu (napr. Slovenská obilná spoločnosť sídlila v terajšej  budove MZ SR) a prispeli k vážnosti poľnohospodárov. Silnou organizáciou v nedávnej minulosti bolo Poľnohospodárske zásobovanie a nákup. Záujmy slovenských výrobcov vo vzťahu k obchodným reťazcom môže doriešiť len silná nákupná a odbytová organizácia a je jedno, či na báze družstva alebo štátneho podniku.

Na Slovensku je zle, keď je neúroda, aj keď je prebytok. Ukázal to aj vlaňajší rok. Odborníci odhadujú, že tretinu ovocia a jahôd sme nepozberali. Chýbajú nám pracovníci. Nepomáha samozber, a tak nám úroda vyjde nazmar. Určite by nebolo nič nové, ak by sa naši žiaci a študenti ako v minulosti zapojili do zberu a prispeli do komory spoločných školských kuchýň. Možno by to prispelo k zvýšeniu ich fyzickej zdatnosti, ktorá je mizerná. Namiesto na školách propagovanej  nepotrebnej sebestačnosti by žiaci získali vzťah k pôde a viac by si vážili potraviny.

Väčším rizikom ako nepriazeň počasia pre poľnohospodárov je nevyspytateľná politika politických lídrov na čele s prezidentom Trumpom. Vypovedanie obchodnej vojny mení dlhodobé zámery Európskej únie, ktorá prijala napr. spoločnú európsku deklaráciu o pestovaní sóje, ktorú podpísalo dvanásť štátov vrátane Slovenska. Otvoril sa priestor pestovať sóju s možnosťou produkcie viac ako tridsať miliónov ton, ktoré by kryli potrebu európskeho trhu. Profitovať na tom malo aj Slovensko, ktoré vďaka šľachtiteľom, pokroku v genetike a zmene klimatických podmienok dokáže pestovať geneticky neupravenú konkurencieschopnú sóju. Na konci minulého roka ako dobrý príklad v Malých Stracinách uviedli do prevádzky moderný závod na spracovanie sóje s ročnou kapacitou 60 000 ton. Len treba veriť, že tento trend prinesie úspech aj po prijatí zmien na trhu zo sójou.

Vyhlásenie prezidenta Trumpa o zvýšení dovozných ciel na automobily dovážané z Európy natoľko vystrašilo výrobcov automobilov, že šéf Európskej únie  pod tlakom lobistov po rokovaní s prezidentom USA súhlasil s otvorením trhu pre geneticky upravenú a lacnú sóju a dovozom skvapalneného plynu do Európskej únie. V tomto prípade záujmy poľnohospodárov tak ako obyčajne išli bokom aj napriek prijatej deklarácii.

Pôda je prírodný zdroj a národné bohatstvo. Je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve. Ovplyvňuje hydrologické pomery (akumuluje zrážkovú vodu) a podieľa sa spolu s rastlinstvom na regenerácii ovzdušia. Je to dedičstvo, ktoré musíme chrániť a odovzdať v čo najlepšom stave a ako naše našim deťom. Musíme zmeniť vzťah k pôde. Za posledných 60 rokov je úbytok 894 tis. ha poľnohospodárskej a 386 tis. ha ornej pôdy. Stratili sme 31,8 % poľnohospodárskej a 22,3 % ornej pôdy. Napriek industrializácii a rozvoju dopravnej štruktúry sú čísla výstrahou pre budúcnosť, aj keď tvrdíme, že stále máme dostatok pôdy pre zabezpečenie výživy obyvateľstva.

Rozdrobenosť pozemkov, ako dedičstvo minulosti, na Slovensku zanechalo cez osem miliónov parciel, na ktorých sa podieľa bezmála 4,8 milióna vlastníkov a na každého pripadá viac ako dvadsať parciel. Tento stav sťažuje racionálnu evidenciu, prijímanie vlastníckych rozhodnutí, vznik zmluvných a právnych pomerov medzi vlastníkmi a užívateľmi. Bráni vytváraniu racionálnych hospodárskych celkov a realizácii investičných zámerov. Tento stav ma v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách priniesť usporiadanie pozemkového vlastníctva v súlade s ochranou životného prostredia, tvorby územného systému , ekologickej stability a krajinotvorby. Ma rešpektovať ekonomické hľadiska moderného poľnohospodárstva, lesníctva a rozvoja vidieka. Podľa údajov Komory pozemkových úprav z 3 559 katastrálnych území bolo ukončených z prostriedkov Európskej únie 186 z celkového počtu 317 a projektov financovaných zo štátneho rozpočtu bolo ukončených 45 z počtu 104.Pri tomto tempe dá sa očakávať ukončenie v priebehu 40 rokov.

Úrad pre verejné obstarávanie zrušil jeden rok trvajúce verejné obstarávanie na vypracovanie a vykonanie projektov pozemkových úprav v 168 katastrálnych územiach. Je to už štvrtá zrušená verejná súťaž za posledných 10 rokov. Zrušenie nielen že nepoteší vlastníkov pôdy, farmárov a všetkých, ktorí v minulom roku dostali ústretové ubezpečenia o náprave od ministerky, politikov a vlády, ale aj bezmála 600 odborníkov zostane bez práce.   

Klimatické zmeny podľa katastrofického scenára sú alarmujúce. Poukázala nato aj dvojtýždňová konferencia OSN o klimatických zmenách, ktorá sa konala v Katoviciach. Vedci varujú, že globálne otepľovanie spôsobí, že niektoré ostrovné štáty zmiznú z povrchu zeme v dôsledku zvyšovania hladiny morí. Znamenalo by to, že obyvateľstvo sa musí presťahovať na pevninu. Zmena klimatických podmienok sa dotýka aj Slovenska. Na pôde budeme hospodáriť za extrémnych podmienok. Prejavuje sa to napr. suchom a zvýšenou teplotou. Podľa odborníkov ročne padne toľko zrážok ako v minulosti. Problém je v nerovnomernom rozložení. Za pár hodín spadne veľké množstvo vody, ktoré bez úžitku odtečie a ešte napácha škody. Riešenie je vodu zadržať a lepšie s ňou hospodáriť. Odborník na agrometeorológiu tvrdí, že okrem budovania zelených zón, striech, potrebujeme zachytiť milióny kubíkov vody, a tie nezadržia malé prehrádzky. Na to potrebujeme veľké nádrže, ktoré umožnia distribuovať vodu vtedy, keď ich vegetácia potrebuje. Podmienkam sa musia prispôsobiť aj poľnohospodári. Nové odrody odolné suchu, osevné postupy, technológie a zavlažovanie sú predpoklady prežitia. Zároveň treba hľadať najlepšie riešenie medzi odborníkmi a ochrancami prírody ktoré prospeje Slovensku. Poľnohospodári budú vystavení vysokému riziku a bez účasti štátu pri riešení dopadu klimatických zmien sa nezaobídu.

Rozvoj slovenskej ekonomiky je za posledných tridsať rokov neodmysliteľné spojený s rozvojom automobilového priemyslu. Stali sme sa krajinou kde na jedného obyvateľa pripadá 198 vyrobených osobných automobilov. Sme jednotkou vo výrobe osobných automobilov na jedného obyvateľa na svete. Za posledných 15 rokov sme dotovali automobilový priemysel a jeho subdodávateľov čiastkou viac ako 3,5 miliardy eur. Automobilový priemysel vrátane subdodávateľov zamestnáva podľa odborníkov cca 250 tisíc zamestnancov a vytvára 40 % priemyselnej produkcie. Napriek úspechom nedarí sa nám získať investície zamerané na výskum a vývoj. V Českej republike buduje BMW testovacie centrum na výrobu autonómnych vozidiel. Jaguar Land Rover v susednom Maďarsku zasa zriadi operačné stredisko. Len Slovensko v tomto smere zostáva bokom.

Vysoká závislosť slovenskej ekonomiky a zamestnanosti na automobilovom priemysle vytvára obavy a rizika z ďalšieho obdobia. Rizikom je nielen prechod na výrobu elektromobilov, ale aj technický pokrok, „štvrtá priemyselná revolúcia“. Túto reprezentujú technologické fenomény, ako automatizácia, robotika, nano- a biotechnológie, umelá inteligencia, 3D tlač atď., ktoré vytvárajú tlak na štruktúrne zmeny v mnohých odvetviach a v spoločnosti 

Prechod ma výrobu elektromobilov prináša podstatne zmeny. Zatiaľ čo benzínový motor má dvadsaťtisíc súčiastok, elektromobil ma dvadsať. Výmena elektrického motora v servise trvá desať minút. Pokračujúca robotizácia na výrobných linkách pri výrobe automobilov môže nahradiť až 50 % pracovníkov. Zníženie počtu pracovníkov a rastúce mzdy môžu iniciovať zahraničných investorov k otázke zotrvania firmy na Slovensku, či vrátiť fabriku do materskej krajiny. To, čo bolo pre Slovensko roky ekonomickým požehnaním, môže sa stať americkým Detroitom sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Príkladom, keď nové technológie zlikvidovali prosperujúce podniky, je napr. osud firmy Kodak. Vo firme pracovalo v roku 1993 na celom svete 170-tisíc zamestnancov a ovládla 85 % predaja fotografického papieru na celom svete. V priebehu pár rokov stratil sa ich obchodný model a firma zbankrotovala. Nastalo obdobie digitálnych fotoaparátov ako hlavný smer rozvoja.  Mladšia generácia si ani nespomenie na klasické filmy. Vedci predpokladajú, že automatizácia, robotika, umelá inteligencia, 3D tlačiarne atď. spôsobia spoločenské zmeny. Stratia sa mnohé pracovné profesie, ale vzniknú nové, ktorým sa školy, vzdelanie a ľudia musia prispôsobiť. Mnohé zmeny môžeme očakávať aj poľnohospodárstve.

V Detroite zbankrotovali najväčšie firmy. Vo Fordových podnikoch na jednej strane prichádzali lode so železnou rudou, na druhom konci vychádzali hotové autá. Firma Packard svojho času vyrábala 75 % automobilov svetovej produkcie. Skolabovalo aj mesto s bezmála 2 miliónmi obyvateľov. Následne sa odsťahovalo z mesta bezmála 1,2 milióna obyvateľov a v záhradkách namiesto trávy začali pestovať zeleninu. K bankrotu podnikov prispela ropná kríza, strata konkurencieschopnosti voči japonskému automobilovému priemyslu a okrem iného aj činnosť odborov.

Automobilový priemysel na Slovensku je flexibilnejší, má menej ľudí, viac robotov a modernejšiu technológiu. Pre zachovanie týchto výhod priemysel nutne potrebuje vzdelaných ľudí. Najväčším nebezpečenstvom je nedostatok pracovníkov.

Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel nikdy neskrachuje. Obchod s potravinami je najspoľahlivejšia obchodná komodita a bude vždy predmetom záujmu skupín ho ovládnuť. Dôstojné miesto na trhu s potravinami na Slovensku musia zaujať poľnohospodári aj potravinári. Máme múdrych, schopných a šikovných ľudí. Podniky, ktoré obstoja aj v konkurencii. Je na Európskej únii, aby nastavila pravidlá tak, aby všetci poľnohospodári a potravinári mali rovnaké pravidlá. Potom sa o slovenské poľnohospodárstvo nemusíme obávať. 

(Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier)