Reklama
Reklama

O odchádzajúcej demokracii

Počet zobrazení: 1909

Čo je demokracia – fetiš, spása, úderný slogan, heslo na transparent, alebo iba prázdna, ale pekná ligotavá mydlová bublina?

Keďže prvá časť pojmu hovorí o ľude a druhá o vládnutí, mocní majú radi druhú polovicu a úprimne nenávidia tú prvú. To je v podstate normálny postoj. No keďže je to zároveň oslovenie ľudu, tak by sa o obsah pojmu, ale najmä o reálny stav mal zaujímať predovšetkým ĽUD.

Sme svedkami procesu riedenia demokracie viacerými kyselinami: domácou oligarchiou, mocichtivými jednotlivcami, mafiánskymi skupinami rôzneho druhu, zahraničnými podnikateľmi, politikmi, až po samotné zoskupenie v Bruseli. Všetci vždy vedia, čo je najlepšie pre ľud a nechcú, aby do toho ľud kecal. Takže vznikajúci kokteil ani nepáchne ako demokracia.

demopolice20.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Tak sa objavujú rôzne totalitárske prejavy. Najmladším je pokus zaviesť prednovembrový obušok na slobodu prejavu – zákon o trestaní za tzv. hoaxy. No najprv trochu odbornosti – podľa slovníka hoax je podvod, švindeľ, nejapný žart či falošná správa. Ministerka spravodlivosti (nechápem, prečo sa ešte takto jej rezort nazýva) chce, aby každý nositeľ takéhoto prejavu išiel do basy – až na 10 rokov! To je sila! Takže ak teraz napíšem, že máme nekompetentnú vládu, tak nič, no po prijatí „obuškového“ zákona mi hrozí väzenie. Takže akákoľvek kritika mocných bude trestným činom. Takto sa vláda zbaví opozície, aj radovej občianskej či odbornej kritiky.

Pred novembrom bolo trestným činom označenie „pomoci bratských armád“ za vojenskú okupáciu, podobne aj spochybnenie vedúcej úlohy KSČ v systéme, či potreby diktatúry proletariátu. Čo to bude teraz, pani Kolíková?

No už od počiatku tejto vlády sme boli zaťažovaní antidemokratizmom, napr. rôznymi zákazmi a príkazmi Mikasa, či rozhodovaním premiéra bez vlády a parlamentu. Vláda, aj parlament rozhodujú bez akceptovania názorov ľudu a chránia sa tvrdením, že to by bol populizmus. Nuž vrcholom populizmu potom boli udalosti od novembra 1989 po Nový rok – veď časť ľudu dávala najavo nespokojnosť s vládnym systémom a tak sa zmenil, vrátane vlastníckych pomerov. Tie udalosti sa však označujú ako „zamatová revolúcia“ – chudák zamat.

Vládne strany po uchopení moci na ministerstvách a na Úrade vlády povymieňali najprv šéfov okresných úradov a neskôr aj riaditeľov nemocníc. Len tak, podľa straníckej príslušnosti. Hovorí sa tomu arogancia moci, alebo prejav diktatúry zhora (zdola ani nemôže byť).

Aj Zuzana Čaputová, prezidentka SR prispela do katalógu nedemokratických aktivít. Privítala demonštrácie proti Ficovi ako dôvod na jeho detronizáciu, no požiadavku asi 10-krát väčšieho poštu občanov vyjadriť sa k možnosti predčasných volieb už odmietla, odvolávajúc sa na to, že názor možno 10 ľudí v Ústavnom súde je viacej ako 600 tisíc občanov. Podivne chápe ústavu – pani prezidentka, ústava nie je dielom božím, ale asi 100 občanov, ktorí v tom čase boli poslancami. Takže malo by platiť staré latinské vox populi – vox dei. Možno sa s tým pri štúdiu práva nestretla.

Takéto akty majú vrelú podporu v Bruseli, veď samotná komisia vzniká antidemokratickým spôsobom – najprv sa dohodli nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom a následne si rozhodnutie dali odobriť šéfmi vlád ostatných členov únie. Niektorí členovia mali aj iné návrhy, no „rada dvoch“ ich odmietla. Takto nejako vznikali cisári Svätej ríše rímskej nemeckého národa.

Činnosť bruselských inštitúcií by sa dala zhrnúť do slov: ide o zmes zákazov a príkazov. Teda typický prejav totality. Akú formu naberie nastávajúca diktatúra? Bude to osvietená monarchia, alebo diktatúra na čele s prezidentom (možno prezidentkou, veď A. Merkelová je voľná).

Už sa dlhšie objavujú nielen tvrdé kritiky samostatnosti jednotlivých štátov, ale aj ich trestanie za neposlušnosť. Slovensko to zažilo viackrát, Maďarsko už viac rokov a najnovšie je na rade Poľsko. Ešte že EÚ nemá vlastnú armádu – to by sa to bratsky či matersky oslobodzovalo. Kam by však emigrovali zvrhnutí národní politici? Asi tam, odkiaľ prichádzajú masoví prisťahovalci.

V Bruseli zničili aj silu národných politických strán, keď občania jednotlivých členských štátov kandidujú doma za nejakú stranu a ich počet je pridelený jednotlivým štátom, no v Európskom parlamente sa nesmú združovať podľa štátov, ani podľa pôvodného straníckeho určenia, ale im vymysleli nové strany, ktoré vlastne neexistujú, no keďže majú poslancov, tak majú aj časť obrovskej moci. To je výsmech demokracie a národnej suverenity. Kto je vlastne nositeľom moci v parlamente? Demos to určite v Bruseli nie je.

Máme krásnu aktivizujúcu hymnu, poznáme aj aktivizujúcu hymnickú báseň, ktorá vyzýva: Hoj mor ho, detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu. Alebo nám postačia slová inej krásnej piesne z úst Františka Krištofa Veselého: Tak smutno mi je bez teba...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama