O ľahostajnosti k životnému prostrediu

Počet zobrazení: 3304

Súčasnosť je presýtená rôznymi problémami a škandálmi, ktoré vnášajú napätie do našich osobností a rozširujú v nás pesimizmus. Za najväčší problém považujem nedostatok morálky (spoločné hodnoty, zodpovednosť, znášanlivosť iných ľudí a ich názorov, osvojenie si idey slobody, vernosť a spoľahlivosť).  Kým existuje, nemôžu sa efektívne riešiť žiadne iné problémy.

divoka_skladka.jpg

Osobne ma veľmi  mrzí ľahostajnosť k poškodzovaniu prírodného a životného prostredia (nielen „nášho“, ale aj pre iné organizmy okolo nás). A tiež aj to, že niektorí  politici vytvárajú atmosféru, aby sme sa sústreďovali len na dianie v najbližšej dobe a vlastne nám nezáležalo na tom, čo bude o desať rokov, prípadne ešte  neskôr. Možno chcú ľahkým spôsobom získať voličské hlasy pre svoju stranu, čo je z ich pohľadu pochopiteľné.  Na druhej  strane pripúšťam,  že to nemusí byť  primárne z „politického dôvodu“, ale skôr preto, lebo to tak nevnímame – nie je to bezprostredná hrozba.

Ak nám niekto vysype voz hnoja pred dom, tak jeho odpratávanie bude mať okrem emočného aj „ekologický“ dôvod.  Ak nám padajú emisie na hlavu (napr. elektráreň v Novákoch, pred pár rokmi ešte „papierne“ v Ružomberku), ktoré  nie sú viditeľné, to nás tak nepohne, hoci oproti tomu je ten hnoj „malina“. Zjavne chýba povedomie budované na vzdelaní, pretože vzdelanie je významná celoživotná veličina – ale tiež aj nízky kredit „zelených“ a ochranárov a ekológov, lebo často idú do extrému a nedosiahnuteľné ciele ľudí odpudzujú.

zakutie.jpg

Ekologické myslenie si široká verejnosť doposiaľ neosvojila. Základné prírodovedecké poznatky o ekologických vzťahoch neprenikli do myslenia ľudí, alebo si skôr nechcú pripustiť, že prírodné zákonitosti platia nielen pre prírodu, ale aj pre ľudskú spoločnosť. Mrzí ma, že niektorí ľudia sú schopní veriť (aj v iných oblastiach spoločenského života)  viac rôznym konšpirátorom ako vedeckým analýzam. A vraj „človek – tvor rozumný“. Čo s tým?

Zjavne chýba  vymožiteľnosť environmentálneho správania ako celosvetového systému aj v jeho parciálnych podobách, t. j. až od jednotlivca občana, cez rodinu, podnikateľa, koncernov, obec, región až po krajinu. To je momentálne zrejme prvoradá úloha občanov a prenesene parlamentov, aby si vynútili na exekutíve zavedenie systému dodržiavania environmentálnych pravidiel s represívnym dosahom. Je zrejmé, že realizované významné represívne opatrenia sú silným nástrojom (až hnacím motorom) na zmenu povedomia aj reálneho správania všetkých dotknutých. Osobne  pociťujem absenciu využitia mediálneho priestoru v predmetnej oblasti.

Ilustračné foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984