O katedrále so zlatou kupolou a o ruinách

Hrad Pajštún vyhodilo do povetria v roku 1809 vojsko francúzskeho cisára Napoleona I. Hrad sa tým stal ruinou. Tá sa už vyše 200 rokov rozpadáva. Pomýšľať na jeho rekonštrukciu je teraz zrejme nereálne. Je však žiaduce, aby boli ruiny hradu aspoň zakonzervované, aby sa zamedzilo ich ďalšiemu rozkladu (ohrozujúcemu i životy návštevníkov).

Keď idem vstupnou bránou do hradného areálu, napadajú mi aj obavy: Nehrozí zrútenie klenby nado mnou?

Hrad naši predkovia vybudovali obdivuhodne. I s utrpením. Zostanú ruiny hradu napospas času?

Napoleonove ostatky spočívajú v súčasnosti v Paríži v jeho superhonosnom mauzóleu v katedrále. Pod zlatou kupolou. K Napoleonovi, velebenom vo Francúzsku, chodia obdivujúco (za vstupné) veľké zástupy ľudí. Francúzov i Nefrancúzov, vrátane Slovákov.

„Osvietený“ imperialista Napoleon má v Paríži pompu. My tu, v Bratislavskom samosprávnom kraji, máme po ňom ruiny. Ruiny, ktoré „vytvorili“ z našich slovenských hradov vojaci francúzskeho cisára. Nielen na Pajštúne, ale aj na Devíne. Pripomínam, že Napoleonovo vojsko vyhodilo do vzduchu aj hrad Devín.

Navrhujem občianskemu združeniu Pajštún vyhotoviť koncept žiadosti (adresovanej starostovi Paríža), aby Francúzi prispeli aspoň na zakonzervovanie ruín hradu Pajštún. Koncept navrhujem ďalej predložiť starostovi Borinky, primátorovi Stupavy a bratislavskému županovi. Nie som veľký optimista ohľadne odpovede z Francúzska, ale aj tak si myslím, že máme nárok na žiadosť uvedeného druhu.

Nazdávam sa, že by to mohla byť akcia aj nadregionálneho významu.

Foto: MPS


Pri vstupe do hradného areálu.


Spadnutý maskarón pred vstupom do hradného areálu.


Vnútri hradného areálu.
 

Bok hradného areálu.

Vrch hradného areálu.

Východ z hradného areálu.

Spodok hradného areálu.