Reklama
Reklama

O hodnotách a neradostnom stave spoločnosti

Počet zobrazení: 3321

Každého občana treba rešpektovať na základe prirodzených morálnych princípov a vychádzať pritom z jeho konkrétnej situácie. Tou je jeho spoločenský status – sociálne zázemie, vzdelanie, zdravie či zdravotné postihnutie a pod., ale sú to aj jeho životné postoje, životná filozofia, svetonázorové presvedčenie či stranícke zameranie.

Ekonomická etika nás nabáda odmietať finančné špekulácie, dodržiavať daňové a rozpočtové pravidlá daňovej politiky, ktorou štát sleduje pokrývanie potrieb občanov na základe solidarity. Sociálny štát je štátom solidárnym. Solidarita je cesta k spoločenskému pokoju a možnosti rozvoja každého, kto sa narodil a žije. Solidarita by mala v súčasnosti vychádzať za hranice jednotlivých štátnych zoskupení a stať  sa základom pre tvorbu a rozvoj globálnej spoločnosti charakteristickej spoluprácou všetkých štátov pri riešení sociálnych problémov ľudí nie na základe rasovej, národnej, kmeňovej, náboženskej či politickej príslušnosti, ale na základe rodu – ľudia.

Slovensko ako súčasť zoskupenia štátov Európskej únie prijíma hodnoty vychádzajúce z tradícií aj iných štátov, ale súčasne rozvíja hodnoty, na ktorých stojí jeho vlastná štátnosť a ktoré si osvojili jeho občania. Indikátorom morálky a kultúrneho pokroku v každej spoločnosti je to, ako sa dokáže postarať o ľudí, odkázaných na sociálnu pomoc – zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, invalidi, ľudia po rôznych traumách. Tento indikátor by mal mať tiež jednotný charakter vo všetkých štátoch Európskej únie.

Solidarita, participácia, morálka, mravnosť, empatia, akceptácia, tolerancia, sloboda svedomia a náboženská sloboda, to sú hodnoty, ktoré treba rozvíjať predovšetkým v rodine a škole. Často sú deštruované rôznymi elementmi, ktorých pôvod môže mať historické, ale aj politické pozadie. Nesmieme pripustiť, aby sily s pochybnými hodnotami alebo bez hodnôt či s ich deficitom v našej spoločnosti prevládli a zvrátili kultúrny vývoj. Preto je potrebné najmä mládež vychovávať a vzdelávať tak, aby si osvojovala kultúrne hodnoty a na rôzne spoločenské problémy vedela reagovať triezvo, uvážene, humánne a ľudsky. Nie je správne orientovať výchovu predkladaním vzorov rýchleho zbohatnutia alebo božskej moci peňazí, ako to často vidíme v súčasnosti. Príkladmi majú byť osobnosti populárne predovšetkým altruistickým prístupom k človeku a k riešeniu spoločenských a morálnych problémov ľudstva . Osobnosti preniknuté politickými sociálnymi a inými charizmami, posunujúcimi nás k humanizmu a ku kultúrnemu pokroku. Herec a moderátor Marek Eben v tomto kontexte povedal: „Ja veľmi neverím na hýbanie celým svetom. Ale keď pohnem sám sebou, tak môžem svojím príkladom pohnúť s ostatnými. Jadro tvorby hodnôt vidím v rodine. Myslím si, že sa ľudia občas schovávajú za deformáciu vinou systému – napr. komunizmom –; tých slušných to nezdeformovalo, tých neslušných áno. Tak ako aj dnes.“

Prvoradou úlohou každého štátu je chrániť svojich občanov pred chudobou, biedou, hladom, morálnym a mravným rozvratom, pred nepriateľom a všetkými tými, ktorých konanie  by mohlo ohroziť život, majetok alebo slobodu občanov. Túto úlohu môže štát plniť, ak občania budú rešpektovať spoločenské mravné a morálne normy a to bude iba vtedy, ak budú mať osvojené skutočné hodnoty. Ak spoločenská výchova k hodnotám cez médiá, v rodinách a školských inštitúciách bude dôslednejšia, jednoznačnejšia, pravdivejšia a prísnejšia, určite budeme svedkami kultúrneho skoku aj v našej prítomnosti.

Súčasný stav spoločnosti je neradostný. V minulosti hodnoty nepochybne utvárala aj elita spoločnosti; dnes len čiastočne, ak vôbec. „Problém nášho národa je v tom, že počas histórie opakovane prišiel o podstatnú časť elity spoločnosti, pričom elita je elitou tiež preto, že vedome hodnoty chráni…“ hovorí český kardiochirurg profesor Jan Pirk. Podľa môjho názoru ľudia si prirodzenou cestou dokážu nejaké pravidlá existencie vytvoriť, ale nič dlhodobého – na to sú elity a tak sa aj pozná, akú majú kvalitu. Kant by možno povedal,  že si žiada to, čo on definoval ako morálny imperatív – konanie dobra na základe svedomia, pričom svedomie bola uňho funkcia poznateľná rozumom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama