Reklama
Reklama

O Kočnerových správach bez emócií

Počet zobrazení: 4063

Ukazuje sa, že zverejnenie komunikácie medzi M. Kočnerom a A. Zsuzsovou nebolo jednorazovou záležitosťou, ale že ide o koordinovaný, riadený a postupne dávkovaný proces, ktorý ani nie za 24 hodín otriasa domácou politikou. V priebehu posledných 24 hodín médiá torpédujú lídrov koaličných strán. Tieto útoky sú zároveň postavené na prudkom zneužívaní emócií verejnosti tak, že pravdepodobne vyústia do novej vlny protestov.

V súvislosti s týmto vývojom chcem upozorniť na niekoľko detailov, ktoré sa v emočnej tsunami posledných hodín akosi strácajú.

Takže po poriadku:

1. KDE JE ZVYŠNÝCH 600 STRÁN?
Komunikácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou má mať 600 strán, no verejnosti boli zatiaľ ponúknuté len niekoľkoriadkové útržky. Umne zasadené do interpretačnej vaty a korunované manipulatívnymi nadpismi. Pritom doplňujúce, no kľúčové informácie (stretnutie s Bugárom na Maledivách bola fakt náhoda, Kaliňák Kočnerovi reálne nikdy s ničím nepomohol – dokonca ani so založením strany), sú až v zamknutej verzii článku a čitateľ bez predplatného sa k nim nedostane.

Momentálne máme teda k dispozícii len jedno: okázalé machrovanie zbohatlíckeho „hoväda“ pred svojou podriadenou-milenkou, bez reálnych výsledkov, na čo sa v tých správach sťažuje aj sám Kočner.

2. IDE O VEREJNÝ ZÁUJEM. SKUTOČNE?
Redakcie ospravedlňujú čiastkové a postupné zverejňovanie konverzácie medzi Kočnerom a Zsuzsovou verejným záujmom. Ale je skutočne vo verejnom záujme vyberať len niektoré pasáže zo stoviek strán a plánovane ich na etapy podsúvať verejnosti? Nebudem sa teraz zvlášť pristavovať pri tom, že ak sú články zamknuté, tak automaticky je tu prítomný aj aspekt zisku. Skôr chcem upozorniť na to, že ak by skutočne redakciám išlo o verejný záujem tak pustia von kompletný prepis, nie len vopred vybrané časti.

3. ZRAZU JE KOČNER DÔVERYHODNÝ?
Pamätáte si na zverejnenie SMSiek novinárov s Gáborom Grendelom, známymi pod názvom „Lipšicove stádo“? Čo sa vtedy do nás novinári nahustili, že predsa nebudeme brať vážne nejakého Kočnera. Pochybného. Kontroverzného... A zrazu majú Kočnerove správy vyššiu nespochybniteľnosť ako Newtonov gravitačný zákon.

4. LEN SÚKROMIE NOVINÁROV JE NEDOTKNUTEĽNÉ?
Pri ,Lipšicovom stáde“ ešte zostanem. Ďalšou výhradou, ktorou sa mainstreamoví novinári v reakcii na zverejnené SMS oháňali, bolo ich súkromie. Teraz to neplatí? Apropos, čo súkromie a bezpečnosť – dovolím si tvrdiť – kľúčového svedka Petra Tótha? Opäť to boli mainstreamoví novinári, ktorí vyniesli nielen Tóthove výpovede, ale dokonca jeho status utajeného svedka či miesto jeho úkrytu pred SIS.

Zo začiatku som mal pocit, že novinári sporadicky vyťahujú a zverejňujú nejaké info z vyšetrovania. Postupom času si ale začínam klásť otázku – čo z vyšetrovania vlastne ešte nevyniesli? Ahá, už viem – zvyšok zo 600 strán komunikácie medzi Kočnerom a Zsuzsovou, ktoré by to celé uviedlo do kontextu.

5. KOČNERA NESTVORIL SMER, ALE SYSTÉM PO 17/11/89
Médiá dnes šíria verziu, že Kočnera stvoril Smer. Toto tvrdenie treba opraviť, lebo Kočner tu „oxiduje“ už 27 rokov, len mainstream sa občas tvári, že do roku 1998 Kočner žil zrejme Marse. Nežil. Bol tu, mútil vody, len vtedy to hralo do karát protimečiarovskej opozícii a politickým mimovládkam.

Kočner bol spolu so synom exprezidenta Kováča a ďalším spoločníkom (Syč-Milým) namočený do jednej z prvých megakáuz, Technopol. To bol rok 1992 a vývoj v tejto kauze vyústil do zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska. O tomto zločine sa rozhodol prehovoriť príslušník SIS Oskar Fegyveres, ktorý sa po výpovedi ukrýval pred SIS. Informácie o ňom pravidelne prinášal vtedy špičkový reportér SME Peter Tóth. A skúste hádať, kto sprostredkoval interview medzi redaktorom SME a príslušníkom SIS na úteku? Správne, Kočner.;)

NEDAJTE SA STRHNÚŤ EMOČNOU TSUNAMI!
Nie, Kočnera nestvoril Smer. Ten mu „len“ umožnil metastázovať do monštróznych rozmerov, v ktorých sa Kočner cítil neohrozený. Ale tak to býva: s rastúcim bohatstvom rastie aj vplyv. A čím viac ste bohatší, tým väčší vplyv môžete získať. A čím väčší vplyv máte, tým viac strácate zábrany.

A kto teda túto obludu stvoril? Systém, ktorý nám bol implantovaný v roku 1989. Systém, ktorý umožňuje ľuďom stať sa extrémne bohatým a extrémne vplyvným (alebo naopak, extrémne chudobným) s väzbami na kohokoľvek. To je prípad Lexovcov, Hatinu, Bödörovcov, Haščáka, v podstate za každou silnou stranou stojí niekto takýto.

Kočner tu funguje už takmer tri dekády bez ohľadu na politické garnitúry a nie je jediný. Len ako jediný prekročil nepísané zábrany – zaútočil na novinára.

Nechcem vyznieť ako necitlivé „hovädo“. Aj mnou včera lomcovalo od zlosti, keď som čítal cynickú komunikáciu Kočnera so Zsuzsovou o vražde Jana Kuciaka. No ďalšie texty aktualít a enka evokujú, že toto bol len prvý krok – emočne otriasť verejnosťou a následne začať dávkovať útržky komunikácie o jednotlivých lídroch koalície. A podarilo sa. Verejnosť je v šoku a na september, kedy sa začne rozbiehať predvolebný boj, sú už ohlásené protesty za slušné Slovensko.

Sám som zvedavý, čo mainstreamové redakcie zosmolia zajtra a v najbližších dňoch, no zároveň treba zostať ostražitý a zachovať si racionálne uvažovanie. Pri zverejňovaní Kočnerových správ z 5 dôležitých novinárskych otázok (Kto? Čo? Kedy? Ako? Prečo?) nemáme ani len tušenia na odpoveď na tú najpodstatnejšiu: „Prečo...?“

(Status na FB 15. 8. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama