Reklama
Reklama

Nutcracker (Luskáčik)

Fejtón
Počet zobrazení: 706

Včera si ma zavolal na koberec šéf...

„Počúvajte, Gramblička,“ spustil na mňa, „vy ste sa asi zbláznili... vôbec nekráčate s dobou, žijete úplne mimo reality. Vyviesť takú hlúposť...!“

„Nerozumiem, šéfko,“ pozeral som naňho ako puk, nie ten hokejový, ale ako nevinný púčik pred rozkvitnutím, „ozaj nechápem...“

„Nechápete... len sa nevyhovárajte,“ soptil sťa Vezuv krátko pred smrteľným úderom na Pompeje, „viem, čo ste za vtáčika! Ako ste mohli zaradiť do plánu premiér Čajkovského Luskáčika?! Vraj dramaturg... a pritom nevie, kde je sever. Hanbite sa, človeče! Vari nevidíte, ako postupujú iné divadlá?!“

„Ale...“

„Nijaké ale,“ zastavil ma príkrym, až zlostným hlasom. „Zdá sa, že obývate nejakú inú planétu. Pozrite sa na pražskú Kapličku, zastavili prípravu Čajkovského Črevičiek... a správne! Aby to nevyznelo ako oslava ruskej agresie na Ukrajine. Berte si z toho príklad...!

„Myslel som, že Čajkovskij je v poriadku,“ argumentoval som, pritom sa mi hlasivky akosi čudne zadŕhali. „Prípona ,ij/yj´ v priezviskách je viac ukrajinská ako ruská. Vezmite si takého maršala Malinovského, narodil sa v Odese...“

„Netrepte hlúposti, Gramblička!“ oboril sa na mňa čudesnou piskľavou fistulou. „A čo Majakovskij... je to Rus ako repa. Stratili ste reč, však!“

nutcrackers_800.jpg
Nutcrackers. Foto: Wikimedia.org

Pokorne som mlčal, neodvážil som sa odporovať. Človek nikdy nevie. Čo ak...?

„Keď sme s plánom už vyšli von, musíte sa s celou baletnou rozprávkou dramaturgicky popasovať, pozmeniť jednotlivé obrazy,“ pokračoval už miernejšie. „Čo už s vami?“

„Šéfko, urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ kajal som sa pred nadriadeným, vedel som, že kajúcnikov má rád. „Sľubujem, že budete spokojný...“

„Len aby...?“ v šéfových očiach sa zjavil náznak úľavy. „Zamyslite sa aj nad názvom...

z luskáčika na rozbíjanie orechov sa ľahko môže stať bojový nástroj... dalo by sa to zneužiť... možno by bolo lepšie, keby ste predstavenie nazvali viac euroatlanticky... povedzme Nutcracker, obecenstvo to určite privíta, veď Američania mali Čajkovského veľmi radi. A navyše to dostane mierový náboj...“

„Skvelý nápad, šéfko,“ hlesol som uznanlivo a vrúcne som mu stisol ruku. Cítil som, že sa roztápa ako ľad na jarnom slnku. „Na premiére divákov šokujeme, bude to bomba...“

„Nie tak hŕŕŕ!“ krotil môj optimizmus šéf, „libreto si pekne prejdeme spolu. Nebodaj popustím uzdu, chytro prešaltujete a vyletíte ako neriadená strela. Nič také, kamarát...“

„Prepáčte moju nedočkavosť, iba som vám chcel ukázať, že sa môžete na mňa spoľahnúť,“ ochotne som prikývol, aby videl, že budem rešpektovať všetky jeho pokyny.. „Rozumiem, nič neuponáhľať...“

„Presne tak,“ zahlásil žoviálne, očividne sa mu vracala dobrá nálada. „Som rád, že ste sa chytili rozumu. Najprv bude treba popracovať na hlavnej detskej postave Mášenke...“

„Vyriešim to fajnovo, pán riaditeľ,“ nahodil som úradný tón, „nazvem ju tak po našsky – Mary, bude to trendy, módne a zároveň pre všetkých prijateľné.“

„Páčite sa mi, Gramblička,“ pochválil ma šéf, „chytili ste správny vietor do plachát. Apropo, ako chcete zakomponovať do libreta boj medzi Luskáčikovou armádou a Myšacou armádou?“

„K plnej spokojnosti širokej verejnosti, pán riaditeľ,“ odvetil som až prekvapivo rázne, „Luskáčik musí zvíťaziť, veď mu drukuje a tlieska celý svet. Napokon, tak je to aj v librete. Bude to spravodlivé... slabší porazí silnejšieho...“

„A kto bude predstavovať Myšieho kráľa?“ vyrukoval s netrpezlivou otázkou riaditeľ.

„Nuž.. kto iný, pán riaditeľ, predsa hlava agresora...“, bolo jasné, že to dobre vie, chcel však, aby som mu to predostrel pekne na podnose. Viditeľne si moje slová vychutnával.

„Pŕŕŕ, kamoško, ešte vždy nie ste vo finále,“ upozorňoval ma na úskalia libreta riaditeľ, „Mary zaspí a v jej sne sa víťazný Luskáčik mení na princa, nášho personifikovaného hrdinu. Ten ju vezme do Rozprávkova... tam ich popri tanečníkoch z iných krajín privítajú i ruskí a čínski tanečníci. A teraz buďte múdry, pán dramaturg...“

„No problem, ako hovoria naši americkí priatelia, niet nič jednoduchšie, z ruského tanca bude ukrajinský, z čínskeho zase japonský. Diváci to ani nezbadajú...“

„Je tu však háčik,“ namietol riaditeľ, „Mary na záver precitne do reality. Neostane z toho v šoku?

„Keď myslíte... necháme ju teda radšej ďalej spať a snívať,“ kochal som sa nad vlastnou vynaliezavosťou.

Šéfko chvíľu rozmýšľal, súhlasne kyvkal hlavou, vzápätí sme si navzájom tľapli do dlaní...

„Tak... tak, Gramblička. Už sa teším na premiéru, bude to fakt bomba...! Zase budeme prví, raz a navždy prví!“

Potom sme sa obaja odobrali do divadelného bufetu. Dali sme si ukrajinské vajce a štrngli sme si s kyjevskou vodkou.
 

P. S.: Piotr Iľjič Čajkovskij skomponoval baletnú rozprávku Luskáčik v rokoch 1891 až 1892. Ide o adaptáciu Hoffmanovej rozprávkovej poviedky Luskáčik a Myší kráľ. Libreto napísal Marius Petipa, ktorý je zároveň aj autorom prvej choreografie. Príbeh sa odohráva vo vianočnom čase: malá Máša dostane pod stromček hračku-luskáčika. Jej strýko vie oživovať hračky a vymýšľa pre deti rozličné hry. Máša zaspí, v sne Luskáčik ožije, v bitke porazí armádu Myšieho kráľa, premení sa na krásneho princa, ten ju vezme do Rozprávkova, kde ich tancom vítajú hostia z viacerých krajín, medzi nimi i z Ruska a Číny. Ráno sa Máša prebudí pri vianočnom stromčeku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama