Nový perfídny útok
na čs. légie v Rusku

Počet zobrazení: 3189

Pôvodom český publicista žijúci v Nemecku, ktorý sa rád vydáva za historika, ale žiadny historik nie je, Tomáš Krystlík, je známy svojimi provokačnými protičeskými a protičeskoslovenskými článkami, ktoré majú za cieľ len poburovať a špiniť všetko cenné v našich dejinách. Najnovšie tak urobil v zlátanine o „drancovaní Sibíri a neblahých aktivitách čs. légií v Rusku“, ktorý napodiv uverejnil Armádny magazín.[1] Tento „spisovateľ a žurnalista“ sa s obľubou mieša do všetkého možného, najčastejšie do českých dejín a česko-nemeckých vzťahov. Keďže má blízko k názorom „sudetských Nemcov“, ktorých väčšina sa tak ťažko previnila voči Čechom a Slovákom, opakuje vlastne ich názory. Tých Čechov a Slovákov po Mníchove skutočne vyhnali z nášho pohraničia ešte v roku 1938 – bez toho, aby bola vojna, v ktorej by Nemci vyhrali. Preto nikoho neprekvapí, že Krystlík často opakuje ako papagáj názory z obnoveného Československa nie vyhnaných, ale odsunutých Nemcov. Nikoho, kto pozná fakty, síce nemôže presvedčiť, ale aspoň poburuje a provokuje. A to je asi zmysel jeho pamfletov na rôznych miestach, najčastejšie na Parlamentných listoch a teraz aj v Armádnom magazíne.

Svoj útok proti čs. légiám začína netradične – rozborom genetickej príbuznosti Nemcov a Čechov a úvahami o chromozómoch a haploskupinách. Proste hotový odborník na túto zložitú oblasť genetiky.

Profesor Tomáš Garrigue Masaryk, hlavný predstaviteľ nášho prvého odboja a prvý československý prezident, tvrdieval, že „demokracie, toť diskuse“. Ale zároveň dodával, že diskutovať má zmysel len s takým oponentom, ktorý pozná fakty a je prístupný aj argumentom oponenta. To v žiadnom prípade o Krystlíkovi neplatí. Púšťa sa do oblastí, ktorým nerozumie a nikdy o nich neuverejnil žiadnu štúdiu, ktorú by akceptovala vedecká komunita. Teraz sa pasuje na odborníka aj vo vojenských dejinách, hlavne pokiaľ ide o légie, ale na žiadnej legionárskej konferencii som ho ešte nestretol a ani som od neho nečítal žiadnu odbornú publikáciu alebo štúdiu na túto tému. Jeho útočný a faktami nepodložený článok neprináša nič nového, v podstate len opakuje tvrdenia staršej boľševickej a bielogvardejskej propagandy ako aj  stranícke postoje marxistickej historiografie. Zaoberať sa názormi tohto protičeského pomýleného žurnalistu by ani nebolo potrebné, lebo sú naozaj len okrajové a naivné, a ak sa o tom rozpisujem, robím tak len preto, aby si on a jemu podobní šarlatáni, nemysleli, že ich oponenti nemajú schopnosť ich tvrdenia vyvrátiť.

Na rozdiel od dávno serióznou vedou – archeológiou, jazykovedou, etnografiou atď. – potvrdenej migrácii slovanských kmeňov z pravlasti niekde na severozápade Ruska a Bieloruska do strednej Európy, Krystlík tvrdí, že k žiadnej takej migrácii nedošlo. Slovanov na našom území vysvetľuje naozaj originálne – ide vraj len o poslovančené zvyšky pôvodného keltského a germánskeho obyvateľstva. Došlo vraj len k výmene elít a neslovanské obyvateľstvo Slovania nevytlačili, ale násilne poslovančili. A teda, samozrejme, nešlo o žiadne mierumilovné slovanské kmene, ale o krutých bojovníkov. Akoby to údajne pôvodné keltské a germánske obyvateľstvo bojovníkov nemalo...

Krystlík si pravdepodobne chce vybudovať podobné „renomé“ ako kedysi Václav Hájek z Libočan, lebo ďalej napríklad tvrdí, že vraj žiadni Přemyslovci neexistovali, ale si ich vymyslel len František Palacký. Tento pisateľ, dokonca tvrdí niečo podobné, ako kedysi Konrád Henlein na Karlovarskom zjazde Sudetonemeckej strany, že vraj Palacký si vymyslel lživú tézu o ohrozovaní mierumilovných Čechov agresívnymi Nemcami.

cs.legie_-_csol.jpg

Zaoberajme sa však bližšie témou čs, légií v Rusku a prevracaním faktov Krystlíkom. Jeho úvodné tvrdenie že, Masaryk podporoval boľševikov, je až smiešne a vlastne hneď ukazuje, ako pozná fakty. Podobný nezmysel je aj údajná dohoda s Trockým o presune légií cez Vladivostok. Je všeobecne známe, že Trocký chcel aj pod vplyvom nepravdivej propagandy českých ľavicových socialistov (neskôr komunistov), aby čs. legionári, ako organizovaná a disciplinovaná vojenská sila, prešla na stranu boľševikov a posilnili tak rady ešte iba sa formujúcej Červenej gardy. Nakoniec sa ukázalo, že veľká väčšina Čechov a Slovákov v ruských légiách nechce prejsť na stranu boľševikov, že majú demokratické presvedčenie a chcú odísť na západný front, kde by mohli pokračovať v boji proti Nemcom. Keďže medzi légiami na Ukrajine a západným frontom boli milióny nemeckých a rakúsko-uhorských vojakov, vedenie čs. odboja rozhodlo, že légiám nezostáva iná možnosť, len sa vydať na východ cez celé Rusko a Sibír do Vladivostoku a odtiaľ sa preplaviť na Západ. Keď Trocký videl, že jeho plán nevyšiel, vydal príkaz boľševickým jednotkám, aby Čs. armádny zbor v Rusku rozdelili rôznymi úskokmi na niekoľko skupín a postupne ich odzbrojili. V prípade, že by soviety neboli kládli légiám v ich presune na východ prekážky a dokonca na ne bezdôvodne neútočili (Marianovka, Zlatousť, Irkutsk atď.), k žiadnemu konfliktu medzi légiami a sovietskou mocou nemuselo dôjsť. Po boľševikmi vyprovokovanom incidente v Čeľabinsku v máji 1918 nastala však medzi legionármi a červenými jednotkami nielen roztržka, ale otvorená vojna.[2]

V takých podmienkach a v porevolučnom chaose v Rusku sa šesťdesiattisícová armáda Čechov a Slovákov tak ďaleko od domova musela postarať sama o seba a zabezpečiť všetko potrebné pre takú masu vojakov – od potravín, cez uniformy a zbrane až po vlaky na presun do Vladivostoku. Tu sa začína to, čo Krystlík nazýva „drancovaním“ a „neblahými aktivitami“ čs. légií na Sibíri. Pritom je pravda niekde inde. Medzi legionármi bolo veľa odborníkov v rôznych odboroch, ktorí dali do prevádzky mnohé zdevastované podniky, niekoľko ich na Sibíri aj založili (niektoré fungujú v zmodernizovanej podobe až dodnes) a postarali sa o obnovenie poriadku a dopravy, ktorú využívalo aj miestne obyvateľstvo.[3]

Česi podľa Krystlíka nemajú žiadnu slávnu minulosť a ak áno, tak len v podobe kniežaťa Schwarzenberga a maršala Radeckého. Jeho tvrdenie, že „legionári chodili na Sibíri aj niekoľko desiatok kilometrov od Transsibírskej magistrály od domu k domu a pýtali sa po šijacích strojoch a kto ho zaprel a oni ho u neho doma našli, bol zastrelený“, patrí do ríše bájok a boľševickej propagandy. Ešte že sám dodáva, že to nemožno dokázať, lebo nie sú spoľahlivé pramene... Napriek tomu to však s chuťou opakuje. Rovnako opakuje aj tvrdenia staršej nemeckej historiografie a novodobých českých vykladačov dejín, že Jan Žižka bol vrah a husiti vraj vrhli vývoj v strednej Európe o dvesto rokov nazad.

Z neznalosti iných prameňov sa Krystlík často opiera len o jednostranné tvrdenia bývalého bielogvardejského generála Konstantina Vjačeslavoviča Sacharova, (1881 – 1941), ktorý mal naozaj dôvod legionárov nenávidieť a v nemeckom exile vydal jeden z najznámejších protilegionárskych pamfletov. Sacharov a ďalší bielogvardejskí generáli a dôstojníci si užívali kaviarenského života, povaľovali sa po hoteloch a  reštauráciách a očakávali, že boje s boľševikmi za nich víťazne vybojujú čs. legionári. Keď tí zistili, aký režim chce v Rusku nastoliť admirál Kolčak, nemienili ďalej za neho ťahať horúce gaštany z ohňa. Občianska vojna v Rusku, nebola legionárskou vojnou. Ostatne je známy rozkaz T. G. Masaryka, aby légie zachovali v Rusku neutralitu a bojovali iba v prípade nutnosti v sebaobrane, Légie, chceli oslobodiť český a slovenský (vtedy podľa dobovej terminológie československý) národ a vytvoriť vlastný nezávislý demokratický štát a nie zasahovať do vnútroruských záležitostí.. A keď Československo v októbri 1918 vzniklo, mali legionári už len jediný záujem – dostať sa čo najskôr domov.

Tvrdenia o tom, ako strašne sa legionári správali k Maďarom a Nemcom, aj keď to je v niektorých prípadoch celkom možné, treba brať s rezervou a ostatne sú známe aj opačné prípady, keď legionár dal pred zajatím a mučením radšej prednosť samovražde, lebo ich nepriatelia, vrátane boľševikov, sa k nim chovali naozaj „humánne“. Jeden z najznámejších prípadov je zajatie, mučenie a zohavenie tela ruského dôstojníka ,podplukovníka Borisa Fjodoroviča Ušakova z Gajdovho štábu, ktorý bojoval spolu s legionármi proti Nemcom a boľševikom. Podobný prípad sa stal aj veliteľovi ariergardy, Slovákovi kapitánovi Petrovi Zacharovi, ktorého boľševici zajali aj s manželkou v Nižneudinsku a dobodali ich oboch bajonetmi. Zacharovej manželke, keďže mala prstene, ale mala už zmrznuté prsty, neváhali ich odsekať, aby sa tých prsteňov zmocnili.

Vrcholom Krystlíkových objavov je tvrdenie, že si Česi v roku 1918 nemohli priznať, že republiku získali len propagandou, intrigami a lžami Masaryka a Beneša, tak si museli vymyslieť slávnych bojovníkov – legionárov, ktorí tvorili štyri promile spojeneckých vojsk a nemali žiadny vojenský význam. Tvrdenie tohto civilistu, nepoznajúceho vojenské dejiny, vyvracajú nielen tisíce v boji padlých legionárov, ale aj samotný nemecký generál Ludendorf, ktorý si vo svojich pamätiach ťažká na úlohu čs. legionárov v Rusku, ktorí zabránili presunu státisícov nemeckých zajatcov z ruských zajateckých táborov na západný front, čo bola jedna z podmienok Brestlitovského mieru medzi Sovietskym Ruskom a Centrálnymi mocnosťami. Na to sa často zabúda, hoci taká posila pre nemecké jednotky na západnom fronte by Nemcom bola v polovici roka 1918 veľmi pomohla.

Samozrejme Krystlík nemôže obísť ani to, čo sa légiám najviac vyčíta – údajnú krádež ruského zlatého pokladu a to, že vydali admirála Kolčaka na popravu v Irkutsku. Tieto nezmysly boli už toľkokrát vyvrátené na základe dokumentov, že naozaj nemá zmysel sa tým zaoberať – ostatne takých pisateľov, ako je Krystlík by to aj tak nepresvedčilo a bude sa to už sústavne opakovať. Stačí len uviesť, že vraj zvyšok zlatého pokladu odovzdali legionári bez kontroly... Pritom sú dokumenty a aj protokoly o tom, ako sa to dialo, a čo presne légie v Irkutsku sovietu odovzdali. Ale takým detailom sa predsa takýto významný znalec dejín légií nemusí zdržiavať.

 


[1] https://www.armadnymagazin.sk/2021/01/31/drancovanie-sibiri-neblahe-aktivity-ceskoslovenskych-legii-v-rusku/

[2] KRUČININ, Aleksandr, Michajlovič. Čechoslovackije legionery v  Čeľabinske. In Vesi. Literaturno-chudožestvennyj istoriko-krajevedčeskij žurnal. No 8 (156) 2019 okťabr, s. 2 – 40, VRÁBEL, Ferdinand. Čeľabinsk – máj/jún 1918. (Na základe novo sprístupnených dokumentov z ruských archívov.) In Vojenská história, ročník 24, 2020, č. 2, s. 56 – 69. ISSN 1335-3314.

[3] O podnikaní čs. légií na Sibíri pojednáva najnovšie výborná monografia BRÁDLEROVÁ, Daniela. Vojáci nebo podnikatelé. Hospodářské a finanční aktivity československých legií během jejich anabáze v Rusku a na Sibiři. Praha: Academia, Masarykův ústav a Archiv AV ČR, v. v.i., 2019, ISBN 978-80-200-2971-3 (Academia), ISBN (Masarykův ústav a Archiv AV ČR, v. v.i. )978-80-88304-05-0.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984