Nové vetry?

Počet zobrazení: 4119

Potentáti Európskej únie nás presviedčajú, že našu spoločnú a ružovú budúcnosť nahlodávajú extrémistické, populistické, euroskeptické a im podobné zoskupenia, ktoré sa dostávajú do parlamentov členských štátov. Zlodej vyvreskuje: chyťte zlodeja, až to začína byť trápne, lebo iba slepý nevidí a hluchý nepočuje, že úniu v očiach obyvateľstva spochybňuje nemohúcnosť jej orgánov. Dôkazom je nedávny summit summitov o migrácii. Lídri sa síce dohodli, len nevedeli – na čom konkrétnom. Ich vystúpenia pred mikrofónmi a kamerami po celonočnom rokovaní, pravdaže, úspešnom, ako inak, pripomínali vtip o Mórickovi; keď ho pani učiteľka vyzvala, aby zarecitoval Zuzanku Hraškovie, opýtal sa, či ju môže zarecitovať vlastnými slovami. My sme sa tak z Bruselu dozvedali, kto, čo a komu (ako štát štátu) v súvislosti s migrantmi sľúbil, aby sme v mihu z iného kúta začuli, tak pŕ, pŕ, hohó, my sme nikomu nič nesľúbili... Lídri striehli na vyjadrenia partnerov a tasili tvrdenie proti tvrdeniu, pretože domáci voliči bdejú.

Museli byť prinajmenšom zmätení. Brusel ich dlho poúčal, že vo vzťahu k migrantom sa majú riadiť európskymi hodnotami, teda otvoriť im srdce aj náruč, a zrazu vyrukoval s prísnou ochranou vonkajších hraníc. Ale div sa, svete, taká prudká zmena, a nič, nijaká odozva, ani potlesk, ani piskot! Som presvedčený, že keby ochranu vonkajších hraníc spomenul hocikto iný, pašeráci ľudí by aspoň na okamih spozorneli a ľudsko-právne organizácie by spustili krik... Bruselu sa prihodilo to, o čo si už dlhšie koledoval a čo ho, dúfajme, konečne zobudí. – Jeho rozhodnutia už málokto berie vážne.

Ak to tentoraz naozaj myslel úprimne, nemalo zverejneniu výsledkov summitu predchádzať zreteľné: prepáčte?

Adresované tým, ktorí odmietali povinné kvóty a ktorí sa o sebe z prehorlivých médií dozvedali, že sú bezcitní rasisti a hanbou Európy, tým, ktorí chránili schengenské hranice už vtedy, keď si usmievavá Angela Merkelová robila svojky s migrantmi, neposlušným štátom za zastrašovanie priškrtením finančných tokov z európskej pokladnice, ale aj ženám za lekcie, ako sa majú obliekať, aby nedráždili nadržaných utečencov... Ale priznanie chýb sa nekonalo a ospravedlnenie nezaznelo, akoby únia nevedela, čo vlastne chce a nechala si pootvorené zadné vrátka. Raz darmo, ťažko čakať nové vetry z usedených zadkov. O to ťažšie, že nemecká kancelárka si hneď po návrate domov hrdo zaspomínala na migrantmi zbožňovanú Mutti Angelu. Na okamih som mal pred očami a v ušiach Edit Piaf s jej šansónom Nič neľutujem.

Keby sa EÚ smerom navonok tak nemastno-neslano prejavila prvýkrát, človek by hodil rukou, nuž čo, stalo sa, kôň má štyri nohy, a potkne sa! No takú rozklepanú úniu sme už zažili, keď prasklo, že ktosi napichol mobil A. Merkelovej a odpočúval aj predstaviteľov európskych inštitúcií, a ako na potvoru, neboli to ruské tajné služby, ale americké. A ako na potvoru, zmeravená verejnosť čakala na reakciu. Napokon sa z problému nejako vyvliekli. Tí odpočúvaní, lebo odpočúvajúcim bolo fuk, čo si o nich myslí Európa, ktorá si hovorí vyspelá. Úniu do nedôstojnej pozície dostala aj Veľká Británia, asi namiesto bozku na rozlúčku. Našťastie, aspoň niekoľko členských štátov si zachovalo triezvu hlavu a nezapojilo sa do súťaže v počte vyhostených ruských diplomatov. Za pravdu im dala dcéra dvojitého agenta, keď otrávená smrtiacim jedom novičok s nôžkou cez nôžku zaštebotala do kamier, že z nemocnice čoskoro prepustia aj ocka.

EÚ zrejme postihol syndróm sebapoškodzovania, lebo aj sama sa vrhá do krkolomných situácií. Napríklad: prijatie Srbska podmieňuje uznaním Kosova, ale Ukrajina nemusí uznať krymskú realitu. Prečo? Lebo za Kosovom sú americkí spojenci a za Krymom nepriateľ Putin? Ešteže médiá také otázky nekladú! A nepýtajú sa ani to, či sa nebojí, že klesne v očiach verejnosti, keď na jednej strane vytrvalo kritizuje politiku tureckého prezidenta, a na druhej strane mu rovnako vytrvalo pchá do vrecka peniaze, len aby, preboha, pozdržal migrantov! Hej, únia sa hompáľa na šnúrke z Erdoganových gatí a zdá sa, že jej je dobre. Európsky súd pre ľudské práva svojím nedávnym výrokom povýšil skupinu Pussy Riot na bojovníčky za demokraciu a z protiputinovskej exhibície v pravoslávnom chráme urobil hrdinský čin... Po takom okatom, bezostyšnom a rutinnom prevalcovaní práva politikou sa obávam, že to nebol prvý prípad na pôde tohto súdu, a EÚ sa ani nezačervená, keď Poľsku vyčíta politizáciu súdnictva a Maďarsku prijatie zákona známeho ako Zastavme Sorosa?

Nie, nehovorím, že treba voliť extrémistov, populistov či euroskeptikov, len im nepodhadzujme úlohu, ktorú hravo zvládajú bruselskí úradníci a európski lídri. Perfektnejšiu piliarsku partu na konár, na ktorom sedíme, by sme nenašli ani tým najprísnejším a najtransparentnejším tendrom.

A tak človeku neostáva iné, len si s ľútosťou povzdychnúť, kde je ten spokornený Brusel po britskom referende o odchode z únie! Aká človečina z neho vtedy zavanula a čo všetko sľúbil občanom i zvyšným členským štátom! Ako spoločne odstránime hrdzu i usadeniny, ako zvädnuté polejeme, chorľavé vyliečime a odumreté spálime, ako sa začneme počúvať, ako nebudeme na seba zvyšovať hlas, ako...

Hej, sľuby sa sľubujú, euroblázni sa radujú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984