Reklama
Reklama

Nové vetry?

Počet zobrazení: 3576

Potentáti Európskej únie nás presviedčajú, že našu spoločnú a ružovú budúcnosť nahlodávajú extrémistické, populistické, euroskeptické a im podobné zoskupenia, ktoré sa dostávajú do parlamentov členských štátov. Zlodej vyvreskuje: chyťte zlodeja, až to začína byť trápne, lebo iba slepý nevidí a hluchý nepočuje, že úniu v očiach obyvateľstva spochybňuje nemohúcnosť jej orgánov. Dôkazom je nedávny summit summitov o migrácii. Lídri sa síce dohodli, len nevedeli – na čom konkrétnom. Ich vystúpenia pred mikrofónmi a kamerami po celonočnom rokovaní, pravdaže, úspešnom, ako inak, pripomínali vtip o Mórickovi; keď ho pani učiteľka vyzvala, aby zarecitoval Zuzanku Hraškovie, opýtal sa, či ju môže zarecitovať vlastnými slovami. My sme sa tak z Bruselu dozvedali, kto, čo a komu (ako štát štátu) v súvislosti s migrantmi sľúbil, aby sme v mihu z iného kúta začuli, tak pŕ, pŕ, hohó, my sme nikomu nič nesľúbili... Lídri striehli na vyjadrenia partnerov a tasili tvrdenie proti tvrdeniu, pretože domáci voliči bdejú.

Museli byť prinajmenšom zmätení. Brusel ich dlho poúčal, že vo vzťahu k migrantom sa majú riadiť európskymi hodnotami, teda otvoriť im srdce aj náruč, a zrazu vyrukoval s prísnou ochranou vonkajších hraníc. Ale div sa, svete, taká prudká zmena, a nič, nijaká odozva, ani potlesk, ani piskot! Som presvedčený, že keby ochranu vonkajších hraníc spomenul hocikto iný, pašeráci ľudí by aspoň na okamih spozorneli a ľudsko-právne organizácie by spustili krik... Bruselu sa prihodilo to, o čo si už dlhšie koledoval a čo ho, dúfajme, konečne zobudí. – Jeho rozhodnutia už málokto berie vážne.

Ak to tentoraz naozaj myslel úprimne, nemalo zverejneniu výsledkov summitu predchádzať zreteľné: prepáčte?

Adresované tým, ktorí odmietali povinné kvóty a ktorí sa o sebe z prehorlivých médií dozvedali, že sú bezcitní rasisti a hanbou Európy, tým, ktorí chránili schengenské hranice už vtedy, keď si usmievavá Angela Merkelová robila svojky s migrantmi, neposlušným štátom za zastrašovanie priškrtením finančných tokov z európskej pokladnice, ale aj ženám za lekcie, ako sa majú obliekať, aby nedráždili nadržaných utečencov... Ale priznanie chýb sa nekonalo a ospravedlnenie nezaznelo, akoby únia nevedela, čo vlastne chce a nechala si pootvorené zadné vrátka. Raz darmo, ťažko čakať nové vetry z usedených zadkov. O to ťažšie, že nemecká kancelárka si hneď po návrate domov hrdo zaspomínala na migrantmi zbožňovanú Mutti Angelu. Na okamih som mal pred očami a v ušiach Edit Piaf s jej šansónom Nič neľutujem.

Keby sa EÚ smerom navonok tak nemastno-neslano prejavila prvýkrát, človek by hodil rukou, nuž čo, stalo sa, kôň má štyri nohy, a potkne sa! No takú rozklepanú úniu sme už zažili, keď prasklo, že ktosi napichol mobil A. Merkelovej a odpočúval aj predstaviteľov európskych inštitúcií, a ako na potvoru, neboli to ruské tajné služby, ale americké. A ako na potvoru, zmeravená verejnosť čakala na reakciu. Napokon sa z problému nejako vyvliekli. Tí odpočúvaní, lebo odpočúvajúcim bolo fuk, čo si o nich myslí Európa, ktorá si hovorí vyspelá. Úniu do nedôstojnej pozície dostala aj Veľká Británia, asi namiesto bozku na rozlúčku. Našťastie, aspoň niekoľko členských štátov si zachovalo triezvu hlavu a nezapojilo sa do súťaže v počte vyhostených ruských diplomatov. Za pravdu im dala dcéra dvojitého agenta, keď otrávená smrtiacim jedom novičok s nôžkou cez nôžku zaštebotala do kamier, že z nemocnice čoskoro prepustia aj ocka.

EÚ zrejme postihol syndróm sebapoškodzovania, lebo aj sama sa vrhá do krkolomných situácií. Napríklad: prijatie Srbska podmieňuje uznaním Kosova, ale Ukrajina nemusí uznať krymskú realitu. Prečo? Lebo za Kosovom sú americkí spojenci a za Krymom nepriateľ Putin? Ešteže médiá také otázky nekladú! A nepýtajú sa ani to, či sa nebojí, že klesne v očiach verejnosti, keď na jednej strane vytrvalo kritizuje politiku tureckého prezidenta, a na druhej strane mu rovnako vytrvalo pchá do vrecka peniaze, len aby, preboha, pozdržal migrantov! Hej, únia sa hompáľa na šnúrke z Erdoganových gatí a zdá sa, že jej je dobre. Európsky súd pre ľudské práva svojím nedávnym výrokom povýšil skupinu Pussy Riot na bojovníčky za demokraciu a z protiputinovskej exhibície v pravoslávnom chráme urobil hrdinský čin... Po takom okatom, bezostyšnom a rutinnom prevalcovaní práva politikou sa obávam, že to nebol prvý prípad na pôde tohto súdu, a EÚ sa ani nezačervená, keď Poľsku vyčíta politizáciu súdnictva a Maďarsku prijatie zákona známeho ako Zastavme Sorosa?

Nie, nehovorím, že treba voliť extrémistov, populistov či euroskeptikov, len im nepodhadzujme úlohu, ktorú hravo zvládajú bruselskí úradníci a európski lídri. Perfektnejšiu piliarsku partu na konár, na ktorom sedíme, by sme nenašli ani tým najprísnejším a najtransparentnejším tendrom.

A tak človeku neostáva iné, len si s ľútosťou povzdychnúť, kde je ten spokornený Brusel po britskom referende o odchode z únie! Aká človečina z neho vtedy zavanula a čo všetko sľúbil občanom i zvyšným členským štátom! Ako spoločne odstránime hrdzu i usadeniny, ako zvädnuté polejeme, chorľavé vyliečime a odumreté spálime, ako sa začneme počúvať, ako nebudeme na seba zvyšovať hlas, ako...

Hej, sľuby sa sľubujú, euroblázni sa radujú.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama