Nová ústava, nové (?) Kirgizsko

Ak sme na stránkach SLOVA niekoľkokrát písali o vnútropolitickej situácii v Kirgizsku, najmä v kontexte s referendom (vtedy ešte v budúcom čase), bolo by dnes nesprávne sa k tejto téme nevrátiť, keď už je po a je jasné, ako to – teda referendum (potrebná je 30-percentná účasť, zúčastnilo sa 32,25 % voličov) o texte novej Ústavy Kirgizska a voľby do orgánov mestských a miestnych samospráv (городские и сельские кенеши) – v Kirgizsku dopadlo. V prípade mestských a miestnych samospráv išlo o voľby do 28 mestských a 420 miestnych samosprávnych orgánov (аймаках).

Inak Kirgizsko, od momentu, keď sa táto zväzová republika odpútala od Sovietskeho zväzu a vykročila smerom k samostatnosti, patrí k tomu lepšiemu, z pohľadu formálnej demokracie, v rámci Strednej Ázie.

Obsah je už iná téma, ale ako vidíme z tabuľky, voľby (riadne a mimoriadne) a referendá (úspešné) sa tu konali pomerne často[1]. A to Kirgizsko, keď máme na mysli referendá, nie je ani Švajčiarskom a už vôbec nie ani Slovenskom.


Pohľad z Biškeku. Foto: Autor

Samotné referendum (konalo sa a bolo zrealizované) 11. apríla 2021 o texte novej Ústavy Kirgizska bolo deviatym referendom v dejinách postsovietskeho Kirgizska, ktoré sa týkalo buď prijatia alebo zmien doteraz platnej Ústavy Kirgizskej republiky. Celkovo išlo o 81 zmien. Keďže ich podporilo 79,24 % zúčastnených v referende, nová Ústava Kirgizska je politickou a právnou realitou aj pre tých 13,66 %, ktorí vyjadrili nesúhlasné stanovisko.

Len si pripomeňme, že s návrhom prekopať ústavu prišiel aktuálny prezident Sadyr Žaparov hneď po svojom dramatickom (revolučnom) získaní moci v októbri 2020, keď došlo k novému číreniu vzťahov konkurujúcich si politických centier moci v krajine.

Problémový Biškek (a Oš)

Hlavné mesto, čo sa týka referenda, nesklamalo a zmeny v základnom dokumente prešli, aj keď referendová aktivita bola vlažná. Patálie sa začali len po zverejnení výsledkov volieb do Mestského kenešu Biškeku (Бишкекский городской кенеш), do ktorého sa dostalo šesť politických subjektov, ktoré prekonali sedempercentnú hranicu a to:

«Эмгек»                                 (13,87 %);
«Ак Бата»                              (12,15  %);
НДПК                                    (10,70  %);
«Ата Журт Кыргызстан»     (9,63  %);
«Биздин эл»                          (7,73  %);
«Ынтымак»                           (8,30  %).

V druhom, južnom hlavnom meste Kirgizska, v meste Oš, sa do mestského parlamentu podarilo dostať dokonca len štyrom subjektom:[2]

«Ата Журт Кыргызстан»     (47,99  % );
«Улуттар биримдиги»         (17,99  %);
«Ыйман нуру»                      (8,11  %);
«Ынтымак»                           (7,36  %).

Len pre poriadok, v starej, ale aj v novej Ústave Kirgizska sa v článku 14 uvádza: „... mestá Biškek a Oš sú mestami republikového významu. Status miest republikového významu sa určuje zákonom...“[3]

Nakoľko v Biškeku a v Oši sa robí politické počasie v krajine, je jasné, že výsledky mestských volieb boli nielen pod drobnohľadom, ale stali sa aj predmetom nespokojnosti a známych revolučných kirgizských emócií. Tí, ktorí neuspeli tak, ako chceli, alebo neuspeli vôbec okamžite spochybnili výsledky a v rámci neoliberálných tradícií, keď nie je niečo podľa mojich predstáv (a predstáv mojich sponzorov), tak ich treba označiť za zmanipulované a sfalšované.

Dokonca sa objavili hlasy, že miestne voľby treba anulovať a opakovať! Vyzerá to ale tak, že emócie opadnú, horúce hlavy vychladnú. Možno sa na stôl dostane otázka volebnej reformy, ale o tom až potom.

Dôležité je, že samotné referendum nespochybnili ani zahraniční volební pozorovatelia a ani domáce – rozhodujúce – politické sily! A podľa všetkého ho ani nikto nemieni do budúcnosti spochybňovať. Nakoniec text novelizovanej Ústavy Kirgizska bol prescanovaný Benátskou komisiu a dobro dali aj fešáci z Human Rights Watch. Problém možnej uzurpácie moci prezidentom do budúcnosti je hypoteticky živý, ale nakoniec ani dnešné Slovensko sa nemá čím chváliť, alebo dokonca niekomu radiť.

Len na celkovú predstavivosť. V Kirgizsku sedempercentnú hranicu v týchto miestnych voľbách prekonalo 146 politických subjektov (od celoštátneho po regionálny formát) z 236 subjektov, ktoré sa do zapojili do politického a volebného súboja. Pri takomto objeme je potom logické, že sa musí niekde ventilovať nespokojnosť.
 

Čo sa zmenilo a kam kráča Kirgizsko

Krajina zmenila svoju politickú, právnu a štrukturálnu podstatu, aj keď nič (a najmä politika) nie je čiernobiele. Sumarizácia hlavných zmien, po preštudovaní textu novej Ústavy 2021[4] je z nášho pohľadu z Trnavy nasledujúca:

1. Prezident – novelizovaná Ústava stanovuje veľmi presnú, jasnú a nekompromisnú mocenskú vertikálu a zásadným spôsobom rozširuje právomoci prezidenta. Bude nielen prezidentom, ale aj šéfom výkonnej moci – čiže krajina sa odklonila  od parlamentného systému a vrátila sa k prezidentskej forme vlády. Také detaily, ako že môže predsedať zasadnutiam vlády, priamo menovať a odvolávať predstaviteľov regionálnych administrácií, alebo vyhlásiť referendum... sú len čiastkové doplnenia kompetencií. Čo je dôležité, sťažil sa spôsob odvolania, resp. impeachmentu prezidenta (de facto nemožné), ale znížilo sa volebné obdobie zo šesť na päť rokov.

2.  Parlament/Жогорку Кенеш – znižuje sa počet poslancov z doterajších 120 na 90 (krajina má oficiálne +/- 6.5 milióna obyvateľov) s tým, že poslancom sa môže stať len osoba staršia ako 25 rokov (doteraz 21). Okrem toho, že po novom Žogorku Keneš stratil právo vyslovovať nedôveru vláde, v ústave je taxatívne uvedené, že sa mení spôsob voľby. Z proporcionálneho systému na kombinovaný majoritno-proporcionálny systém (predpokladá sa nový volebný zákon). No a ešte jedna inšpirácia pre plagiátora na čele NR SR: v prípade, že poslanec má 10 dní bezdôvodnú absenciu, alebo sa nezúčastňuje práce parlamentu (počas riadnej schôdze) – automaticky stráca svoj mandát!

3. Predseda kabinetu ministrov – čiže v Kirgizsku nebude vláda, ale kabinet ministrov, ktorého štruktúru a jednotlivé kompetencie bude určovať (výlučne) prezident. Predseda kabinetu ministrov bude v súbehu vedúci administratívy prezidenta. Ak bude odvolaný, alebo z iných dôvodov nebude môcť vykonávať svoje kompetencie, jednotliví ministri ostávajú na svojich postoch.
    
4. Súdy – súdny systém Kirgizka je tvorený Ústavným súdom, Najvyšším súdom a miestnymi súdmi. Nová ústava zrušila tzv. Ústavnú komoru Kirgizska, ktorej kompetencie prešli na ÚS. Predsedov ÚS a NS (aj sudcov) bude menovať prezident, podobne ako sudcov miestnych súdov. Predpokladá sa, že novozniknutý orgán Rada pre otázky súdov (tvorená zo sudcov, zástupcov prezidenta, parlamentu a Ľudového kurultaju (zhromaždenia) a predstaviteľov právnického stavu) bude mať v danom konzultatívnu funkciu.
    
5. Ľudový kurultaj (zhromaždenie) – ide o nový orgán, ktorý doterajšie ústavy nepoznali. Toto nóvum by malo dávať odporúčania smerom k smerovaniu spoločenského rozvoja krajiny. Zatiaľ nie je jasné, ako sa bude formovať, ako bude fungovať a vôbec, aká bude jeho samostatnosť.
    

O čo teda išlo

V úvode nášho zamyslenia sme naznačili, že meniť zákon zákonov sa v Kirgizsku stalo akousi tradíciou. Súčasný text ústavy prijatý referendom v apríli 2021 je už vlastne desiata redakcia (0+9) od roku 1991, pričom ju nemenil len prezident Sooronbaj Žeenbekov, ktorý pod tlakom revolučného vývoja v krajine abdikoval na svoj post v októbri 2020 a doplnil tak paletu riadne zvolených prezidentov, ktorí zo svojho úradu boli de facto defenestrovaní ulicou (A. Akajev, K. Bakijev)[5], pričom paradoxne práve dnes sediaci vo väzbe Almazbek Atambajev zatiaľ ako jediný ukončil oficiálne svoje volebné obdobie a riadne odovzdal moc. Čo sa dialo potom, je iná dimenzia exkurzu do politickej duše Kirgizska..

Ak by sme chceli, len tak pre seba, pro domo, zosumarizovať, o čo išlo v tomto referende, tak, voliči, akceptujúc 81 zmien v najhlavnejšom zákone rozhodli o nasledujúcom:

1. Kirgizsko sa vrátilo k (tuhej) prezidentskej forme – pričom prezident bol nadaný prakticky neobmedzenými kompetenciami;
    
2. Jeho poslaním bolo spraviť akúsi morálno-politickú hrubú čiaru za obdobie od roku 1991, keď de facto každý prezident prišiel (a odišiel) na revolučnej vlne.

Čo hrozí Kirgizsku, ak S. Žaparov začne využívať svoje nové kompetencie na 100 % a zmení sa so zvoleného prezidenta na diktátora (v politických dejinách sú takéto prípady známe)? V zásade nič, pokiaľ zaistí v krajine poriadok, stabilitu, zatočí s korupciu, skrotí klanové a regionálne elity a zaistí ľuďom sociálny komfort. Ak sa mu to v však skorej dobe nepodarí, nehľadiac na nové ústavné kompetencie a privilégia, čaká ho osud jeho predchodcov. Pričom pôvabné je (a to je železný zákon revolúcií), že ho zvrhnú tí istí ľudia a tá istá ulica, ktorá ho v októbri 2020 posadila do vládneho sedla. Ale nie za jeho hriechy, ale za hriechy jeho predchodcov.

Paradoxom celého vývoja je, že pár dní po voľbách a referende (15. apríla 2021) uskutočnil informačný zdroj www. 24.kg taký malý prieskum medzi svojimi čitateľmi so základnou (a jedinou) otázkou: ste spokojný s výsledkami regionálnych volieb a referenda?[6]

Takže k otázke týkajúcej sa spokojnosti s výsledkami referenda bol (pripomíname, že štyri dni po referende) stav nasledujúci:

Áno                 18 % (600 hlasov);
Nie                  69 % (2 325 hlasov);
Je mi to jedno 12 % (400 hlasov).

Druhá otázka sa týkala výsledkov regionálnych volieb a čitatelia odpovedali:

Áno                 19 % (352 hlasov);
Nie                  68 % (1 256 hlasov);
Je mi to jedno 12 % (221 hlasov).

Treba objektívne povedať, že zdroj www.24.kg je čítaný najmä v Biškeku a okolí a tento prieskum nemožno brať ako reprezentatívny, ale niečo signalizuje, najmä o tom, aké sú a asi budú politické nálady v Kirgizsku po lete 2021 (pred parlamentnými voľbami).

No a ešte je tu jeden fenomén – záujem rozhodujúcich geopolitických hráčov, ktorí sa budú snažiť, ak vnútropolitické procesy v Kirgizsku nebudú podľa ich predstáv, tak podobne ako napríklad na Slovensku v marci 2018, veci zmeniť vo svoj prospech.

Na september 2021 sú plánované voľby do Žogorku Kenešu a to je vhodná chvíľa zmeniť politický pomer vo svoj prospech, alebo (ak bude treba) podkúriť pod jesenný revolučný kotol. Cez štruktúry jedného finančného guru do Kirgizska od začiatku roku 2021, na činnosť rôznych štruktúr, už dorazilo niekoľko miliónov $ (podľa rôznych zdrojov je to od 5 do cca 20 mil.$, ale všetky zdroje sa zhodujú v jednom – že tie prachy prišli) a veľvyslanci USA a VB v Biškeku začínajú byť veľmi aktívni.

Nezabudnime na Kirgizsko, s ktorými nás pupočnou šnúrou spája INTERHELPO, a tak si počkajme na tú jeseň, pretože aktívni sú tam aj iní. Slovensko to nie je!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 

SÚVISIACE  ČLÁNKY AUTORA:

Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej?
V Kirgizsku sú už komplet
Rozkmitané Kirgizsko - otázky naďalej ostávajú
Kirgizsko – zákon zákonov a vizitka štátu