Reklama
Reklama

Nová ruská Stratégia národnej bezpečnosti

O ruskom pohľade na bezpečnosť v podmienkach zložitej a ťažkej transformácie sveta, ktorá vedie k novému „nezápadnému“ medzinárodnému poriadku
Počet zobrazení: 1104

Politika v 21. storočí sa stáva čoraz viac cynickou. Pociťujeme to aj na tom, ako „hegeromatovičovláda“ podporovaná prezidentkou Čaputovou a médiami hlavného prúdu rozohrala na Slovensku desivú politickú tragikomédiu nevídaného rozvratu. Táto línia je spojená nielen s podvodmi a klamstvami, ale vedie aj k veľkým sociálno-ekonomickým, morálnym a iným škodám a, žiaľ, aj obetiam na životoch. Je preto pochopiteľné, že sa len okrajovo informovalo, že prezident Ruskej federácie Vladimir Putin podpísal 2. júla 2021 novú Stratégiu národnej bezpečnosti. Bezpečnostná rada RF dokument prerokovala v máji tohto roku.

Stratégia nahrádza starší dokument z 31. decembra 2015. Nejde však len o jeho „inováciu“, ale vyjadruje aj odklon ruskej politiky od liberalizmu. Vychádza sa v nej zo širšieho a dlhodobejšieho pohľadu Ruska na medzinárodné prostredie, ktoré sa vytvára vo svete od rozpadu ZSSR. 
 

Ignorovať Rusko je ľahšie ako s ním viesť dialóg

Súčasní slovenskí vládno-koaliční pohlavári, ale aj médiá hlavného prúdu v dojemnom súzvuku s nimi, sú asi názoru, že radšej o novom dokumente „zlých Rusov“ nič nehovorme. „Páchne“ celkom iným pohľadom na svet, než aký nám vtĺkajú do hláv. Dokument by nás iste dezinformoval, lebo môže ísť o ruskú hybridnú (informačnú) zbraň. Mohol by narušiť aj  „úprimnú“ snahu amorfného súboru osôb, ktorý po voľbách vo februári 2020 vytvoril vládnu koalíciu, zmanipulovať na svoju iracionálnu podobu politickú atmosféru na Slovensku.

Z hľadiska súčasnej svetovej politiky je evidentné, že Rusko napriek zložitej situácii, v ktorej sa nachádza, a šíreniu zlého obrazu o ňom, je svetovou veľmocou. Jeho pôsobenie nemožno „prostáčikovsky“ prehliadať, hovoriť o ňom len ako o zle a nevidieť, že jeho postoj má významný vplyv na dianie vo svete (vidieť to napr. v sýrskom konflikte).

Na silnejúcu spoluprácu Ruska s Čínou tiež nemožno reagovať bidenovsko-trumpovským spôsobom, za ktorý sa skrýva hlbinný štát vo Washingtone a označovať ich za hrozných nepriateľov, ktorí chcú zlikvidovať „perfektný“ západný systém usporiadania sveta. Svet bez rokovania s Ruskom (i Čínou) ako rovnocenným partnerom, ktorý má právo na svoj vlastný názor a obranu národných záujmov, sa z dnešnej „multikrízy“ nedostane. Zlovoľné vytváranie rôznych umelých nepriateľských aliancií v susedstve Ruska (i Číny) môže mať v budúcnosti protirečivé následky. Je nám už trápne opakovať ironickú frázu, že zlé Rusko sa priblížilo k hraniciam NATO a tento vynikajúci pakt a perlu bezpečnosti, vojensky ohrozuje, ale, žiaľ, v hlavnom mediálno-politickom prúde na Západe sa toto tvrdenie považuje za pravdivé.

Ktovie či našim vládno-koaličným pohlavárom nie je ľúto, že keď sme sa „konečne“ stali pevnou súčasťou západného sveta, dochádza k jeho úpadku a oslabovaniu vplyvu vo svete. Je však na zamyslenie, prečo sa s takým nadšením chcú čo najviac zapojiť do toho, aby nás USA využívali pri realizácii svojich nesplniteľných ambícií, ktoré destabilizujú svet.
 

Úpadok vplyvu Západu vedeného USA vo svetovej politike pokračuje

Ak pred rokmi sme písali o tom, že D. Trump prevzal USA v zlej kondícii, J. Biden nie je v o nič lepšej situácii. D. Trump napriek nadšeniu, ktoré stále vyvoláva v časti národno-konzervatívnych kruhov, nič vo svete ani v Spojených štátoch nezlepšil. Bidenovská línia „Amerika je späť“ je len výkrikom do stmievajúcej sa neoliberálno globalistickej politiky Západu. Navyše, dnes prezident USA musí doma zápasiť s fenoménom hlboko rozčesnutej spoločnosti, ktorej stav sa neustále zhoršuje v dôsledku dlho pretrvávajúcich sociálno-patologických javov.

Naši vládno-koaliční pohlavári tieto fakty blahosklonne prehliadajú, lebo však to je „Amerika“, na ktorú stále pozerajú cez ružové okuliare s popraskanými sklami, keďže tie majú už dobre cez polstoročie. Úpadok politiky USA a ich spojencov demonštruje spôsob ústupu z Afganistanu po 20-ročnej neúspešnej vojne, ktorý miestami pripomína útek. Zanechali tam veľké množstvo ťažkej vojenskej techniky (ich doprava by bola drahšia ako je jej reálna hodnota), ktorá padne do rúk Talibanu. Ako scéna zo zlého dobrodružného filmu bolo, že najväčšiu leteckú základňu Bagram opustili US Armed Forces narýchlo v noci, bez toho, aby to oznámili afganským vládnym silám, čo umožnilo miestnym obyvateľom rabovanie. Prevažuje názor, že je len otázkou času, kedy prevezme moc v Afganistane Taliban, ktorý ani po 20-ročnej vojne veľkej časti sveta proti nemu nestratil na svojej sile.

V 21. storočí USA a ich spojenci sa tak dlho ako v Afganistane nezaplietli v inom ozbrojenom konflikte, ale vojenským zasahovaním destabilizovali aj iné štáty. Nechceme byť zlými prorokmi, ale sily, ktoré boli vojensky porazené, sa môžu v novej protiamerickej podobe vrátiť späť najmä v Iraku a Líbyi, ale aj inde, kde ich „Amerika demokraticky“ potláčala.

Napriek určitému riziku uvedieme aj to, že Rusko i v podmienkach obštrukcií zo strany USA dokončí plynovod Nord Stream 2, kde zostáva položiť už len niekoľko desiatok kilometrov druhého potrubia. Zúfalá snaha frustrovaných Američanov za každú cenu zabrániť uvedeniu plynovodu do prevádzky môže viesť ešte k rôznym nepredvídaným krokom, ale úspešné nebudú. U nás je ticho o tom, že prepravnú trasa cez Ukrajinu treba rekonštruovať, na čo však tento pomaly už zlyhávajúci štát nemá prostriedky a zrejme už ani sily. 
 

Úvod novej stratégie o jej zmysle a „duchu“

Dokument je podobne ako aj predchádzajúce národné bezpečnostné stratégie RF z 31. decembra 2015 (6 častí a 116 článkov) a z 12. mája 2009 (6 časti a 112 článkov) rozsiahly. Má 5 častí a 106 článkov. Ide o základný dokument pre strategické plánovanie, ktorý určuje národné záujmy a strategické národné priority, ciele a úlohy štátnej politiky v oblasti zaistenia národnej bezpečnosti a stabilného rozvoja v dlhodobom výhľade. Stratégia národnú bezpečnosť RF spája s jej sociálno-ekonomickým rozvojom.

Všeobecná charakteristika stratégie začína konštatovaním, že línia upevnenia obranyschopnosti, vnútornej jednoty a politickej stability, modernizácie ekonomiky a rozvoja priemyselného potenciálu zaistila posilnenie suverénnej štátnosti Ruska ako krajiny (podotýkame, že v ruskom jazyku má chápanie krajiny /страна – strana/ aj ľudový a  vlastenecký význam), ktorá je schopná uskutočňovať samostatnú vonkajšiu a vnútornú politiku a efektívne sa brániť pokusom o nátlak zvonku.

Základnými pojmami stratégie sú národná bezpečnosť RF, národné záujmy RF, strategické národné priority RF, zaistenie národnej bezpečnosti, hrozba národnej bezpečnosti a systém zaistenia národnej bezpečnosti.
 

Základné časti Stratégie národnej bezpečnosti RF

Po prvej časti – všeobecnej charakteristike (6 článkov) sa dokument zameriava na tri kľúčové oblasti.

Druhou časťou je Rusko v súčasnom svete: tendencie a možnosti (19 článkov),

Tretiu časť tvoria Národné záujmy RF a strategické národné priority (2 články),

Štvrtá časť Zaistenie národnej bezpečnosti je najrozsiahlejšia (72 článkov). Objasňuje sa na základe 9 strategických národných priorít a každej z nich sa venuje samostatná pasáž:

  • Ochrana (voľne preložené v tomto vzťahu ako сбережение – sbereženije) ruského ľudu a rozvoj ľudského potenciálu
  • Obrana krajiny
  • Štátna a spoločenská bezpečnosť
  • Informačná bezpečnosť
  • Ekonomická bezpečnosť
  • Vedecko-technologický rozvoj
  • Ekologická bezpečnosť a racionálne využívanie prírody
  • Ochrana tradičných ruských duchovno-mravných hodnôt, kultúry a historickej pamäti
  • Strategická stabilita a vzájomne výhodná medzinárodná spolupráca

Piata časť sa zaoberá otázkami organizácie a mechanizmov realizácie stratégie (5 článkov)
 

Stratégia o Rusku v súčasnom svete

V tejto časti stratégie možno nájsť  tri okruhy problémov, ktoré sa navzájom prelínajú. Prvý okruh je všeobecná charakteristika medzinárodno-politickej a bezpečnostnej situácie vo svete, ktorá je hodnotená značne kriticky a s poukázaním na mnohé krízové javy súčasnosti (konflikty, terorizmus, extrémizmus, obchod s drogami, organizovaná zločinnosť, šírenie infekcií, ekológia a i.) Druhý okruh predstavujú vzťahy RF s aktérmi medzinárodnej politiky, kde sa tiež viackrát kriticky poukazuje na to, že Západ vystupuje proti Rusku „nie priateľsky“ (недружественно – nedružestvenno) a pristupuje k rôznym krokom, ktoré bránia rozvoju spolupráce. Tretím okruhom sú zámery politiky RF v týchto podmienkach.

Súčasný svet sa nachádza v procese transformácie. Rastie počet centier ekonomického a politického rozvoja, pribúdajú vplyvní hráči na globálnej  i regionálnej úrovni vplyvu, čo mení usporiadanie sveta. Úsilie nadnárodných spoločností oslabiť rolu štátu, snaha Západu zachovať svoju hegemóniu, zvyšovanie  nerovností a množstvo ďalších krízových javov oslabujú vplyv medzinárodných inštitúcií a znižujú efektívnosť systému globálnej bezpečnosti. Rast geopolitickej nestability a konfliktnosti a zosilňovanie medzištátnych protirečení sprevádza zvyšujúca sa hrozba použitia vojenskej sily.

V podmienkach rastúceho geopolitického napätia zahraničná politika RF chce pôsobiť v smere zvyšovania stability systému medzinárodných vzťahov a opiera sa o medzinárodné právo, nedeliteľnosť bezpečnosti a mnohostrannú spoluprácu bez deliacich čiar a blokových prístupov. Vystupuje za ústrednú úlohu OSN a jej Bezpečnostnej rady pri riešení globálnych a regionálnych problémov.

Politika RF smeruje k upevneniu jej roly ako vplyvného centra v súčasnom svete. Stretáva sa pritom s „nie priateľskými“ akciami iných štátov a ich pokusmi zasahovať do vnútorných záležitostí Ruska. RF preukázala svoju ekonomickú stabilitu a schopnosť odolať sankčným tlakom. Mnohé krízové situácie v ekonomike (nestabilita svetového finančného systému, zostrenie boja o prístup k trhom i zdrojom a i.), ale aj v ochrane životného prostredia sa využívajú aj na nátlak na Rusko s cieľom znížiť jeho konkurencieschopnosť.

Rozvíja sa úsilie izolovať RF a používať voči nej dvojaké štandardy. V rade štátov sa Rusko označuje za hrozbu a vojenského protivníka. Uskutočňujú sa informačné kampane, ktoré vytvárajú nepriateľský obraz Ruska.

Na konci tejto časti sa zdôrazňuje spoločná zodpovednosť za osud sveta. Zdôrazňuje sa, že RF vystupuje za rozšírenie mnohostrannej rovnoprávnej spolupráce, upevňovanie a rozvíjanie univerzálnych medzinárodných inštitúcií s cieľom znížiť globálne napätie, upevňovať medzinárodnú bezpečnosť, vypracovať mechanizmy zosúlaďovania záujmov rôznych centier sily a stanoviť pravidlá správania v ekonomickej a obchodnej sfére.
 

O niektorých otázkach zaistenia národnej bezpečnosti Ruska

Stručne charakterizovať či dokonca analyzovať takéto dokumenty je veľmi ťažké. Sú spracovávané ako zhrnutie širších javov a procesov a jednoznačne sa snažia pomenovávať otázky, ktorými sa zaoberajú. Preto urobíme len veľmi stručný výber myšlienok o vojenských a zahraničnopolitických aspektoch zaistenia národnej bezpečnosti Ruska.

Vojenské otázky sa v stratégii koncentrujú v pasáži o obrane krajiny, ale aj inde sa zaoberá  ich ekonomickými, informačnými, vedecko-technologickými a inými aspektami. Kriticky sa hodnotí rad negatívnych procesov v medzinárodnej bezpečnosti, ktoré sa prejavujú v nátlaku na RF a v konaní v jej blízkosti (rozširovanie vojenskej infraštruktúry NATO). Poukazuje sa aj iné regióny, kde je veľké napätie (najmä na Blízkom východe, v severnej Afrike a na Kórejskom polostrove), ktoré destabilizuje oveľa širší priestor.

Hrozbu strategickej rovnováhe, ale aj celej medzinárodnej bezpečnosti vytvára rozvíjanie globálneho systému protiraketovej obrany USA, ako aj plánované rozmiestňovanie rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe a v ázijsko-tichooceánskom priestore. Negatívne dôsledky má aj odstupovanie Spojených štátov od medzinárodných zmlúv v oblasti odzbrojenia.

Obrana krajiny sa organizuje v záujme ozbrojenej ochrany RF, celistvosti a nenarušiteľnosti jej územia. Jej ciele sa majú dosiahnuť v rámci realizácie vojenskej politiky cestou strategického zadržiavania, odvrátenia vojenských konfliktov a zdokonaľovania vojenskej organizácie štátu. Na tomto základe je stanovených 14 úloh.

Cieľmi zahraničnej politiky aj v kontexte toho, čo sme uviedli už vyššie, je vytvorenie priaznivých podmienok pre stabilný sociálno-ekonomický rozvoj krajiny, upevnenie národnej bezpečnosti a posilnenie pozícií RF ako jedného z vplyvných centier súčasného sveta. Ruská zahraničná politika je pri plnení týchto cieľov otvorená, mnohovektorová, dôsledná, pragmatická a nezávislá. Zameriava sa na ochranu národných záujmov s ohľadom na  posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti. V tejto oblasti je stanovené úctyhodné množstvo úloh – celkom 34. Môžeme sa na nad týmto číslom pozastaviť, ale ide o úlohy, ktoré vyjadrujú, že RF predstavuje jedného z najväčších hráčov svetovej politiky.
 

Záverom – nová ruská bezpečnostná stratégia sa stretáva s Bidenovou doktrínou

Nová bezpečnostná stratégia je ruský pohľad na situáciu vo svete a riešenie jej problémov, o ktorom treba diskutovať. Ak by naši pohlavári (a ich poradcovia) vedeli štátnicky myslieť, mali by uvažovať aj o tom, ako reagovať na dokument. Nemali by však pri tom len lokajsky opakovať to, čím sa chcú „zavďačiť“ Bruselu (EÚ i NATO) i Washingtonu.

Od času nástupu J. Bidena do kresla prezidenta USA sa podľa niektorých názorov formuje  Bidenova „doktrína“, ktorej prvým znakom je, že Washington zvoláva do zbroje spojencov v boji proti Moskve a Pekingu. Takmer vôbec však neuvažuje o tom, čo títo „spojenci“ potrebujú a aké sú ich záujmy. Zatiaľ ide teda len o akýsi pokus o obnovenie obmedzenej hegemónie USA – verte nám, nešpekulujte, podporte nás a budete sa mať lepšie.

Uvidíme, kedy Bidenova administratíva pripraví svoju národnú bezpečnostnú stratégiu, ale už v marci 2021 vydala Interim national security strategic guidance (voľne preložené Dočasné strategické usmernenie pre národnú bezpečnosť). D. Trump svoju stratégiu predložil v decembri 2017 (teda na konci prvého roku svojho mandátu). B. Obama v prvom období v máji 2010 (v druhom roku mandátu) a v druhom období vo februári 2015 (v treťom roku mandátu).

A nakoniec pridáme poznámku na zamyslenie z ruských prameňov. Bezpečnostný a zahraničnopolitický expert V. Ivanov (z časopisu Nezávislý vojenský obzor – Независимое военнoе обозрение) pri charakteristike novej stratégie napísal, že základný dokument síce existuje, potrebné sú však aj mechanizmy jeho realizácie. Skutočne, pokúsiť sa naplniť to, čo je v stratégii, bude mimoriadne náročné, pričom iste sa to stretne aj s „nie priateľským“ konaním viacerých iných štátov.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama