Reklama
Reklama

Nová moc na Ukrajine nastupuje

Otázkou stále zostáva, či to je to, čo prinesie Ukrajincom zlepšenie ťažkého osudu
Počet zobrazení: 1679

Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu (Najvyššej rady) Ukrajiny 9. volebného obdobia 29. augusta trvalo vyše 16 hodín. Potvrdil sa nový pomer síl a do vládnych a mocenských štruktúr prišlo veľké množstvo nových tvárí v mladom a strednom veku, neraz bez politických skúseností. Táto zmena osôb na najvyšších postoch štátu, ktorá sa začala zvolením V. Zelenskeho za prezidenta v apríli, je formálne asi najväčšou zmenou moci v dejinách samostatnej Ukrajiny. O viacerých ľuďoch, ktorí boli ustanovení do nových funkcií, sa hovorilo už niekoľko týždňov a veľkých prekvapení je minimum.
 

Sto dní Volodymyra Zelenskeho
 

Sto dní vo funkcii ukrajinského prezidenta sa naplnilo 27. augusta. Za jeho najväčší úspech možno označiť rýchle rozpustenie Najvyššej rady, ktoré viedlo k historickému úspechu proprezidentskej strany Sluha národa. Prvýkrát v dejinách samostatnej Ukrajiny sa stalo, že víťaz volieb získal nadpolovičnú väčšinu kresiel v parlamente.

V ďalších oblastiach, či už vo vnútornej alebo zahraničnej politike, nemožno hovoriť o úspechoch V. Zelenskeho. Je to dané najmä ukrajinským politickým systémom, keď starý parlament mohol blokovať jeho návrhy na personálne zmeny, popr. na zákony ktoré navrhoval. Postoj zahraničia k novému prezidentovi je zatiaľ (až príliš) opatrný a neobjavil sa žiadny silný krok na jeho podporu.
 

Nové vedenie a orgány parlamentu
 

Zasadanie nového parlamentu otvoril predseda starého parlamentu Andrij Parubij. Na zasadnutí sa zúčastnili prezident V. Zelenskyj, predseda vlády V. Hrojsman a členovia vlády. Okrem nich boli hosťami aj všetci bývalí prezidenti Ukrajiny okrem V. Janukovyča, ako aj bývalí predsedovia parlamentu. Zúčastnili sa na ňom aj poslanci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Parlamentného zhromaždenia OBSE. Novinári neboli na otvorení prítomní. Najstarší, 78-ročný poslanec Julij Joffe (pôsobí už v šiestom volebnom období) podľa tradície prečítal prísahu vernosti Ukrajine.

Predsedajúci prvého zasadnutia parlamentu Dmytro Razumkov nechal schváliť jeho dočasné predsedníctvo. Okrem neho v ňom boli Ruslan Stefančuk (Sluha národa), J. Joffe (Opozičná platforma Za život), Andrej Kožemjakin (Vlasť), Michail Zabrodskij (Európska solidarita) a Jaroslav Železnjak (Hlas).

Za predsedu Najvyššej rady bol zvolený D. Razumkov (*1983). Skončil Kyjevský inštitút medzinárodných vzťahov Tarasa Ševčenka, špecializáciu medzinárodné ekonomické vzťahy a Národnú univerzitu štátnej daňovej služby s právnou špecializáciou. Pôsobil v oblasti poradenstva (aj politického). V rokoch 2006 – 2010 bol členom Strany regiónov, čo zdôvodňoval tým, že bol protivníkom V. Juščenka.

Patril k vedúcim osobám v prezidentskej kampani V. Zelenskeho. V parlamentných voľbách bol na prvom mieste na celoštátnej listine strany Sluha národa. Od 27. mája do 3. augusta bol predsedom strany Sluha národa.

Prvým zástupcom predsedu parlamentu sa stal R. Stefančuk (*1975, právny teoretik). Pôsobil ako ideológ v predvolebnej kampani V. Zelenskeho, s ktorým sa pozná ešte zo študentských čias. V parlamentných voľbách bol na 2. mieste na celoštátnej listine strany Sluha národa. V máji 2019 ho V. Zelenskyj menoval za svojho poradcu a predstaviteľa prezidenta v parlamente.

Za zástupkyňu predsedu parlamentu zvolili Jelenu Kondratjukovú (*1970), poslankyňu za stranu Vlasť (od roku 2007). Vzdelaním historička pôsobila však najmä v oblasti výskumu spoločenských hnutí na Ukrajine, vzťahov s verejnosťou a reklamy. Je na ruskom sankčnom zozname 332 osôb z Ukrajiny.

V parlamente sa vytvorilo podľa zákona 5 frakcií – strany Sluha národa (254 poslancov, predseda frakcie David Arachamija), strany Opozičná platforma Za život (44 poslancov, spolupredsedovia Jurij Bojko a Vadim Rabinovič), strany Vlasť (25 poslancov, predsedníčka Julija Tymošenková), strany Európska solidarita (27 poslancov, spolupredsedovia Artur Herasimov a Irina Heraščenko), strany Hlas (17 poslancov, predseda J. Železnjak). Okrem toho bude pôsobiť skupina poslancov Za budúcnosť (23 poslancov,  spolupredsedovia Viktor Bondar a Taras Batenko). Ostatní poslanci sú mimofrakční.

Najvyššia rada schválila aj zloženie a vedúcich parlamentných výborov. Znížil sa počet výborov, ale najmä ich členov (na 5 poslancov) a je v nich len 115 poslancov (teda vyše tristo nie je v žiadnom výbore – v minulom parlamente to bolo len 14). Celkom bude pôsobiť 23 výborov. Z nich sú 19 predsedovia za Sluhu národa a po jednom z opozičnej platformy Za život, Vlasti a Európskej solidarity. Jeden predseda je z mimofrakčných poslancov. Veľmi nespokojná je Európska solidarita, ktorej sa všetkých výboroch ušli spolu len 4 poslanci.

Frakcia Sluhu národa má väčšinu poslancov, a preto má aj právo koalície a môže zostaviť vládu – navrhnúť jej predsedu. Schvaľovanie by malo prebehnúť do mesiaca od prvého zasadnutia nového parlamentu.
 

Nová vláda
 

Vzhľadom na väčšinu Sluhu národa v parlamente už na prvom zasadnutí navrhol prezident V. Zelenskyj za kandidáta na predsedu vlády Oleksija Hončaruka (*1984), absolventa Medziregionálnej Akadémie riadenia personálu s právnickou špecializáciou a Národnej akadémie štátneho riadenia so špecializáciou štátne riadenie. V roku 2005 začal pôsobiť ako právnik. V septembri 2015 sa stal šéfom Kancelárie efektívneho regulovania, ktorú financuje EÚ a zaoberá sa reformami v ekonomickej oblasti. Pôsobil aj ako poradca prvého podpredsedu vlády a ministra ekonomického rozvoja a obchodu Stepana Kubyva.

V máji 2019 bol vymenovaný za zástupcu vedúceho administratívy prezidenta a v júni za zástupcu vedúceho Úradu prezidenta.

Protirečivým signálom je snaha nového premiéra liberalizovať predaj pôdy na Ukrajine. Je to síce signál, ktorý poteší Západ, ale Ukrajincom (ako sa to ukázalo vo všetkých postsocialistických štátoch, kde sa k tomuto prikročilo) to neveští nič dobré.

Parlament volí predsedu vlády a na jeho návrh aj vládu vcelku (v jednom „balíku“) – bez schvaľovania jej jednotlivých členov. Parlament schvaľuje osobitne len dvoch ministrov – ministra zahraničných vecí a ministra obrany – na návrh prezidenta. Všetky schvaľovania stihol parlament uskutočniť počas svojho prvého zasadnutia.

Vláda ma dvoch podpredsedov. Sú nimi Dmytro Kuleba – podpredseda pre otázky európskej a euroatlantickej integrácie a Michail Fedorov – podpredseda vlády a minister digitálnej transformácie. Nie je vylúčené, že neskôr budú vymenovaní aj ďalší podpredsedovia vlády.

Ďalej je vo vláde 15 ministrov. Z nich len dvaja boli v predchádzajúcej vláde – minister vnútra Arsen Avakov (vo funkcii od februára 2014) a ministerka financií Oksana Markarova (*1976), ktorá je vo funkcii od júna 2018 (na ministerstve pôsobí už od marca 2015).
 

Prekvapenie – pokračovanie pôsobenia kontroverzného Arsena Avakova
 

Asi najväčším prekvapením bolo, že na funkciu ministra vnútra bol znovu navrhnutý A. Avakov (*1964). Zo všetkých osôb, ktoré uvádzame v našom prehľade, má asi najzaujímavejšou figúrou.

Absolvoval Charkovský polytechnický inštitút, špecializáciu Automatizované systémy riadenia. Pôsobil v hospodárskej a bankovej sfére. Od roku 2002 zastával viaceré funkcie v charkovskej mestskej správe a tam sa zapojil aj do podpory predvolebnej kampane V. Juščenka. Od februára 2005 do februára 2010 bol vedúcim Charkovskej oblastnej štátnej administratívy.

Vo februári 2012 sa však začali jeho problémy, z ktorých sa vlastne „nevymotal“ dodnes, ale povznáša sa nad to. Bol trestne stíhaný za zneužitie právomocí pri výkone funkcie s ťažkými následkami. V marci 2012 po ňom vyhlásil pátranie Interpol a zakrátko bol zadržaný v Taliansku. V apríli ho ale už prepustili z väzby a taliansky súd ho odmietol vydať na Ukrajinu.

V októbri 2012 bol zvolený za poslanca parlamentu na celoštátnej listine strany Vlasť a vrátil sa domov. Neskôr sa aktívne zapojil do organizácie Euromajdanu.

Vo februári 2014 bol poverený vedením ministerstva vnútra a o niekoľko dní menovaný za ministra. V auguste 2014 vystúpil zo strany Vlasť. Voči jeho osobe je viacero vážnych podozrení z korupcie, ale aj iných nezákonností a zaplietol sa do rôznych škandálov. Trestne stíhaný je v neprítomnosti v Rusku. V septembri 2016 začala voči nemu trestné stíhanie aj Generálna prokuratúra Ukrajiny, ale po dvoch dňoch sa prípad uzavrel bez ďalšieho pokračovania.

Sila A. Avakova podľa médií spočíva najmä v tom, že kontroluje najväčšiu časť bezpečnostných zložiek Ukrajiny. Ide o Národnú políciu, Štátnu pohraničnú službu, Štátnu službu pre mimoriadne situácie, Národnú gardu a Štátnu migračnú službu. Podľa niektorých zdrojov má dosah aj na polovojenské formácie. Otázne je, ako človek s takýmto profilom môže bojovať proti korupcii a iným porušeniam zákonov?
 

Ministri navrhnutí prezidentom Volodymyrom Zelenskym
 

Minister zahraničných vecí Vadim Pristajko (*1970) absolvoval Кyjevský polytechnický inštitút a Ukrajinskú akadémiu zahraničného obchodu. Od roku 1994 pôsobil na Ministerstve zahraničných ekonomických vzťahov a obchodu Ukrajiny a od roku 1997 na Ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 2001 – 2002 pôsobil v administratíve prezidenta. Ako diplomat pôsobil v Austrálii, USA a Kanade, kde bol veľvyslancom od novembra 2012 do októbra 2014. Od júla 2017 do 2019 bol vedúcim misie Ukrajiny pri NATO. Od decembra 2014 do júla 2017 vykonával funkciu námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny.

V máji 2019 bol menovaný za zástupcu vedúceho administratívy prezidenta, ktorý zodpovedal za zahraničnopolitické otázky. Vo svojich vystúpeniach o. i. podporil integráciu Ukrajiny do EÚ a NATO a Rusko označil za agresora. Patrí medzi skúsených ukrajinských diplomatov, ktorí v zahraničí pôsobili len na Západe.

Minister obrany Andrij Zahorodnjuk (*1977), vyštudoval financie na Oxforde a právo na Kyjevskej národnej univerzite. Pôsobil v bansko-ťažobnej oblasti. Je členom Dozornej rady Ukrnafty, kde vlastní viac ako 40 % akcií Ihor Kolomojskyj.

Po začiatku bojov na Donbase odišiel ako dobrovoľník do oblasti a viedol spoločnosť, ktorá dodávala do oblasti zdravotné automobily upravené z obrnených vozidiel na prepravu peňazí a iný materiál. V septembri 2015 sa stal vedúcim Projektovej kancelárie reforiem na ministerstve obrany.

Od júla 2019 bol poradcom prezidenta a členom Dozornej rady štátneho koncernu Ukroboronoprom. Patrí k menej známym osobám novej vlády a o jeho politických a odborných predstavách v rezorte je málo známeho. Nadšenie pre reformy je niekedy veľmi lákavá vízia, ale obrana a vojsko Ukrajiny je vo veľmi ťažkej situácii, podľa niektorých zdrojov na pokraji kolapsu.
 

Menovanie vedúcich ďalších významných mocenských úradov
 

Parlament schvaľuje aj osoby vo funkciách predsedu Služby bezpečnosti Ukrajiny (ďalej len SBU) a generálneho prokurátora.

Za nového predsedu SBU bol na návrh prezidenta schválený Ivan Bakanov (*1974). Absolvoval Krivorožský ekonomický inštitút a Akadémiu práce, sociálnych vzťahov a turizmu. Je známym prezidenta z mladosti, keď sa spolu učili. Podieľal sa aj na projektoch Kvartálu-95 (ktorý založil V. Zelenskyj) a neskôr sa stal jeho vedúcim.

Od decembra 2017 do mája 2019 bol predsedom strany Sluha národa a viedol štáb kampane V. Zelenského. V máji 2019 bol menovaný za prvého zástupcu predsedu SBU – náčelníka Hlavnej správy boja s korupciou a organizovaným zločinom a poverený výkonom funkcie predsedu SBU.

Vzhľadom na zložitosti pri menovaní do tejto funkcie sa objavila kritika, že sa pri tom porušil stanovený procedurálny postup, lebo I. Bakanov vraj nemal zvláštnu previerku, a preto ani prístup k utajovaným materiálom. Poukazuje sa aj na to, že nevykonával vojenskú službu (bol však odvedený a zaradený ako vojak v zálohe) a po nástupe do funkcie bol povýšený na poručíka. V SBU to zdôvodnili tým, že udelenie hodnosti mu umožnilo získať prístup k utajovaným informáciám.

Novým generálnym prokurátorom sa stal Ruslan Rjabošapka (*1976). Absolvoval súkromný medzinárodný Solomonov inštitút v Kyjeve. Na rozdiel od predchádzajúceho generálneho prokurátora Jurija Lucenka má bohatú právnickú prax (ale nebol ani sudcom ani prokurátorom). V rokoch 1998 – 2010 pracoval na ministerstve spravodlivosti. Od 2010 do 2013 pôsobil na predsedníctve vlády. V rokoch 2013 – 2014 pracoval v Transparency International Ukrajina. Od marca 2014 do roku 2019 bol námestníkom ministra spravodlivosti Ukrajiny.

V predvolebnej kampani sa stal poradcom V. Zelenského a v máji 2019 bol menovaný za zástupcu vedúceho administratívy prezidenta. Hlavná otázka pre nového generálneho prokurátora bude zrejme spočívať v tom, ako sa postaviť k nezákonnostiam, ktoré sa udiali najmä od prevratu vo februári 2014 a akým spôsobom ich riešiť.
 

Stručne záverom
 

Už len výpočet nových mien (s výnimkou A. Avakova) a základné informácie o ich politickej a odbornej činnosti sú síce rozsiahle, ale len všeobecné a vyžadujú viac údajov i hodnotení. O mnohých nových tvárach ukrajinskej štátnej moci je pritom veľmi málo relevantných poznatkov. Uskutočníme len všeobecný záver bez ďalekosiahlych komentárov, či načrtávania scenárov súhrn, azda okrem toho, že ide o moc, ktorá sa chce zapáčiť Západu a kde u viacerých osôb pretrváva protiruská až rusofóbna rétorika.

Nezabudnime, že nejde o zmenu politického systému, lebo je to len obmena v rámci kapitalistického politického pluralizmu, aj keď na prvý pohľad kardinálna. Nechceme byť zlými prorokmi ani šíriteľmi pesimizmu, či tými, čo „komandu Ze“ hodia do jedného vreca s ďalšími ukrajinskými skupinami elít, ktoré doteraz vládli. Chladnokrvne, s nadhľadom, ale aj objektívne však nič kvalitatívne nové nemôžu títo ľudia priniesť.

Dajme novej moci k dobru, že sa iste pokúsi napraviť hromadu deformácií, ktorú pokojne možno označiť za mýtický Augiášov chliev z povestí o Herkulovi. Ako sa to podarí a ako to pocítia bežní ukrajinskí občania vo vyľudňujúcom sa štáte, ktorý patrí k najchudobnejším v Európe, je zatiaľ vo hviezdach.

Ťažkých, rôznorodých a protirečivých úloh je akosi priveľa. Počkajme si preto aspoň na program vlády, ako sa k riešeniu problémov postaví. No a prvýkrát sa mediálno-politicky to, čo urobila, bude tradične hodnotiť po sto dňoch jej pôsobenia.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama