Nová mediálna mapa?

Počet zobrazení: 2215

Nízku dôveryhodnosť súdnictva ministerka spravodlivosti rieši novou súdnou mapou. Keď v rámci konferencie ITAPA vyšlo najavo, že „až 60 percent verejnosti nedôveruje tradičným médiám“ (ta3.com, 13. 11. 2021), vláda zareagovala po svojom. Do štátnych orgánov a inštitúcií nasadí päťdesiatich odborníkov na boj proti falošným správam. Namiesto toho, aby ministerka kultúry na základe poučenia z krízového vývoja vypracovala novú mediálnu mapu. Ak má súdna mapa chrániť paragrafy pred kupcami, tak tá mediálna by mala popretŕhať väzby medzi redakciami a koaličnými straníckymi centrálami. Veď nebyť ceduliek pri vchodoch, podľa slovníka a nepriateľa by sme ich už nerozoznali. Napríklad, keď vrchnosť a médiá karhajú sudcov, prokurátorov a advokátov, ktorí sa odvrátili od reformy, čo zavanula z ministerstva spravodlivosti. Vyčítajú im, že sa skrývajú za nezávislosť, keď ide o očistu justície.

Novinári spozornejú pred mocou len vtedy, keď ide o ich nezávislosť. Ako jeden/jedna sa ozvali proti novele tlačového zákona. „Ak by si politici privlastnili právo na odpoveď, znamenalo by to, že by zasiahli aj do oblasti, ktorá má byť doménou redakcií a novinárov.“ (cas.sk, 16. 1. 2019) Mali ťažké srdce na prezidentku, že novelu podpísala, ale svojej domény – určovania obsahu jednotlivých vydaní – sa zriekli ľahšie, ako ľahko. Pre eurá za propagáciu očkovania. Ako inak, so zborom „našich“ odborníkov s názorovou fistulkou. Čoho sú schopné peniaze, ukázala verejnoprávna televízia (16. 11. 2021), keď nedostatok lekárov v popradskej nemocnici zdôvodnila ich odchodom pre únavu a vyčerpanosť z pandémie. Zabudla, že pred rokom nás o napätí pod Tatrami informovala v duchu vyhlásenia Slovenskej lekárskej komory. „Na protest proti novému riaditeľovi (vymenovanému ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím – pozn. aut.) už odišli niektorí primári, ako i viacerí lekári.“ (lekom.sk, 22. 9. 2020)

Nečakaný úder médiám na ich vznešenej očkovacej misii zasadila bývala premiérka Iveta Radičová. „Byť zaočkovaný neznamená slobodu, to bolo klamstvo. To znamená len väčšiu ochranu.“ (domov.sme.sk, 15. 11. 2021) I mnohí „naši“ odborníci sľubujú očkovaným už iba ľahší priebeh ochorenia. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) skonštatovala, že „očkovaní roznášajú vírus o 40 až 63 percent menej, ako neočkovaní“. (Pravda.sk, 18. 11. 2021) Posivený svedok číta a počúva aj iné verbálne kľučky okolo sľubovanej slobody, ale nezachytil ani jedno ospravedlnenie. „Prepáčte, občania, prehnali sme to s velebením vakcíny,“ nezaznelo ani z Prezidentského paláca, ani z parlamentu, ani z Úradu vlády a už vôbec nie z médií. Vrchnosť sa radšej zalieča oslobodeným – čoraz hrmotnejším bububu na neočkovaných... Ale postačí to oslobodeným? Nevyjdú do ulíc ako antivaxeri? Upokojí ich povinné očkovanie opíc a dezolátov? No kto zhora si vezme povinné očkovanie na svedomie, keď výrobcovia vakcín odmietajú trestnoprávnu zodpovednosť a Slovensko nevytvorilo kompenzačný fond? Medzi nami: o čo ľahšie by sa vyhlasoval lockdown pre všetkých, keby sa verejní činitelia, epidemiológovia i médiá ospravedlnili za zbožštenie vakcín! Kým bol čas.  

Médiá prísnym zrakom sledujú reformy v súdnictve, zdravotníctve a ďalších rezortoch, ale do čoho ešte musia šliapnuť, aby pristúpili k vlastnej sebareflexii a náprave? Neomína ich, že píšu a hovoria len o tom, čo pokrýva ich pamäť. Nevedia, že ruky policajtom uvoľnil už premiér Mikuláš Dzurinda, keď si „naši“ chlapci otvorili dvere do Mečiarovej vily Elektra dynamitom. Keďže sa to odohralo na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou, o niekoľko sekúnd sme na obrazovkách uzreli spútaného a odvádzaného barančeka... Bol to premiér Dzurinda, kto priam matovičovským čuchom na lotrov a podvodníkov odhalil „skupinku, ktorá mala škodiť záujmom SDKÚ a Slovenska a diskreditovať SIS“. (dennik.hnonline.sk, 24. 3. 2004) Ak si novinári na niečo predsa len spomenú, tak to v sebe v mene posvätného cieľa prepočujú a prehliadnu. „Minister spravodlivosti (Daniel Lipšic – pozn. aut.) namieta uloženie mierneho iba podmienečného trestu pre Skrúcaného vzhľadom na smrteľné následky nehody.“ (dennik.hnonline.sk, 28. 1. 2005) Keď rovnakú tragédiu zapríčinil Daniel Lipšic, Igor Matovič bol „presvedčený, že Lipšic nebude chcieť pre seba ani za máčik nadpráv, protekcie či iného krivenia spravodlivosti. Zaprel by seba a celý svoj doterajší odkaz v politike“. (ta3.com, 20. 9. 2016) Médiá nám dosiaľ nepovedali, kto väčšmi zaprel „svoj doterajší odkaz v politike“. Či Igor Matovič tlačením Lipšica v podmienke do kresla špeciálneho prokurátora, alebo Daniel Lipšic prijatím funkcie. Posivený svedok sa obáva, že to nespôsobuje len chabá pamäť novinárov, prečo spomienky na November 89 v posledných rokoch vyznievajú v médiách, ako vyznievajú. Ospevujú odvahu tribúnov i ľudí pod tribúnami, verklíkujú, ako sme to tým komunistom ukázali, jasajú, že pravda a láska zvíťazili nad lžou a nenávisťou, ale ani slovkom nespomenú citovú rozbušku, ktorá vytiahla masy na námestia: smrť študenta Šmída, ktorého zahral dôstojník štátnej bezpečnosti Zifčák...  

Tak ako pánbožko, ani realita palicou nebije. V uplynulých dňoch sme sa dozvedeli, že „za vlády protikorupčného hnutia si Slovensko pohoršilo v medzinárodnom indexe korupcie“. (spravy.pravda.sk, 20. 11. 2021) Nie je to bohvieaké vysvedčenie ani pre spoluúčinkujúce médiá. Nič také nesignalizovali, a ak niečo zavše aj vytiahli, so slnkom to zapadlo. Ako spomenutá správa o prepade Slovenska o dve miesta.

Pôvodný názov tohto článku mal byť Lesk a bieda, ale priveľmi spoza neho vytŕčal Honoré de Balzac.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984