Reklama
Reklama

Noční vlci, mediálna hystéria a boj o charakter štátu

Počet zobrazení: 2917

V druhej polovici júla 2018 sa na Slovensku rozbehla intenzívna mediálna kampaň proti motorkárskemu klubu Noční vlci kvôli tomu, že niektorí jeho členovia si chceli na Slovensku vytvoriť občianske združenie s názvom Noční vlci Európa. Viacerí politici a mainstreamové médiá sa intenzívne pokúšali vyvolať zákaz činnosti občianskeho združenia. Podobnú aktivitu médií treba vnímať veľmi pozorne, pretože ak začneme slobodu združovania určitých ľudí rušiť iba preto, že ich iná skupina ľudí vyhlási za hrozbu, odstraňujeme základné ústavné práva občanov SR. Faktom tiež je, že majitelia médií svojimi kampaňami čoraz častejšie zasahujú do slobody združovania a ich konanie už predstavuje aj ohrozenie demokratického systému základných práv a slobôd, zaručených slovenskou ústavou.

 

Dôvody pre zákaz Nočných vlkov?
 

Problematika motorkárskeho klubu Noční vlci nie je v slovenskom prostredí vôbec nová, opakovane sa otvárala aj v médiách a téme som sa venoval už v minulosti. V súčasnosti sa však táto téma znovu aktivizovala najmä kvôli snahe slovenských členov klubu vytvoriť si svoje občianske združenie na Slovensku. Existujú dôvody, pre ktoré možno odmietať niektoré názory Nočných vlkov, avšak nemožno im upierať právo združovať sa, garantované podľa čl. 29 Ústavy SR. Veľmi jednoznačný je aj združovací zákon, ktorý v § 1 hovorí: „(1) Občania majú právo slobodne sa združovať. (2) Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.“ Zákon síce v § 4 uvádza dôvody, pre ktoré určité združenia nie sú povolené, avšak existenciu týchto dôvodov treba preukázať a to odporcovia doteraz neurobili.

nocnovlk1.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Za účelom zákazu občianskeho združenia však mainstreamové médiá vzniesli široké spektrum obvinení, od rôzneho nálepkovania motorkárov až po tvrdenie, že Noční vlci podporujú separatizmus na Kryme. Pokiaľ ide o obvinenia z podpory separatizmu na Kryme, tak niet pochýb, že väčšina Nočných vlkov pripojenie Krymu k Rusku podporovala a podporuje. Lenže názor väčšiny členov klubu na otázku Krymu sa vôbec nelíši od názoru ostatných ruských občanov. Bolo by skôr prekvapením, keby ruský motorkársky klub zastával iný názor než drvivá väčšina Rusov. Značná časť motorkárov tiež pochádza priamo z Krymu a aktívne sa pri udalostiach v roku 2014 angažovali. Ak by však mala takáto podpora separatizmu znamenať zákaz pre nejaké občianske združenie, tak by bolo treba zakázať aj množstvo slovenských mimovládnych organizácií a politikov, ktorí sa angažovali na podporu separatizmu v Kosove a územie aj bez vedomia srbskej vlády navštevovali.

Ďalším často opakovaným obvinením je obvinenie zo šírenia ruskej propagandy. Je možné, že Noční vlci zdieľajú podobné názory ako ruská vláda, hoci zďaleka nejde o úplnú zhodu názorov a oficiálne je klub dokonca apolitický. Avšak aj keby Noční vlci šírili „propagandu“, niet dôvodu na ich zákaz. Treba dodať, že právo združovať sa musia mať aj ľudia s proruskými názormi, podobne ako ho má množstvo mimovládnych organizácií, propagujúcich politiku USA. Pritom nemožno tvrdiť, že by ruská propaganda mala v spoločnosti a v médiách väčší priestor než napr. americká. Medzi slovenskými občanmi existuje veľa ľudí, ktorí odmietajú americkú propagandu, a preto je potrebné viesť celospoločenský dialóg. Dialóg však nie je možný v situácii, keď zástancovia „jedinej pravdy“ zastrašujú svojich odporcov a volajú po zákaze ich združení.

Pomerne častým dôvodom, ktoré médiá uvádzajú pre zákaz občianskeho združenia Nočných vlkov, je vytváranie „polovojenského tábora s armádnou výzbrojou“. Dôvodom pre podobné tvrdenia bola znefunkčnená vojenská technika, ktorá bola zapožičaná Vojenským historickým ústavom občianskemu združeniu Múzeum vojenskej techniky a bola vystavená v Dolnej Krupej. Cieľ uvedenej informácie bol pritom zrejmý. Podľa § 4 písm. c) združovacieho zákona nie sú totiž povolené ozbrojené občianske združenia (okrem poľovníckych) a ak by Noční vlci vytvorili ozbrojené občianske združenie, porušili by zákon. Lenže znefunkčnená vojenská technika nepredstavuje ozbrojovanie podľa zákona a podobné výstavy techniky sa nachádzajú v rôznych slovenských mestách. U niektorých novinárov dosiahla hystéria ešte vyšší stupeň a poukazovali aj na blízkosť sídla Nočných vlkov a jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Lenže snaha vytvárať dojem, že Noční vlci ohrozujú jadrovú elektráreň je nielen absurdná, ale hraničí aj s trestným činom „Šírenie poplašnej správy“ (§ 361 TZ).

 

Ľudské práva a dvojaký meter
 

Pokiaľ ide o problematiku Nočných vlkov, na Slovensku nejde o prvú politickú akciu proti nim. Už v roku 2015 sa objavila podobná kampaň, ktorá vyzývala štátne orgány vydať zákaz vstupu pre motorkárov, hoci neporušili žiadny zákon a chceli položiť veniec na hroby padlých príslušníkov Červenej armády na Slovensku. Je paradoxné, že príchod Nočných vlkov a ich kladenie vencov ako prejav úcty voči padlým vojakom chceli vtedy zakázať ľudia, ktorí sa sami pre seba dovolávajú širokej koncepcie slobody prejavu: petíciu za zákaz vstupu Nočných vlkov v roku 2015 podpísali napr. aj O. Prostredník alebo M. Havran. Osobne som zástancom širokej koncepcie slobody prejavu, avšak tá nesmie platiť len pre „vyvolených“. Pokiaľ majú byť prípustné havranovské urážky, treba pripustiť širšiu mieru slobody prejavu pre ľudí s iným názorom.

Žiaľ, v súčasnosti sa stretávame s tým, že základné práva prestávajú byť vnímané ako práva všetkých ľudí, ale stávajú sa privilégiom určitých skupín s tým „správnym názorom“. Zvlášť to platí pre slobodu prejavu: na jednej strane mainstreamové médiá používajú vulgárne útoky na odporcov oficiálnej propagandy, dokonca aj priamym preberaním nenávistných prejavov stránky Zomri, na druhej strane však v diskusiách pod článkami mažú slušné a vecné príspevky pod zámienkou „slušnej diskusie“. Podobne to platí aj pre cenzúru niektorých vplyvných sociálnych sietí, ktoré diskriminujú nepohodlné názory. Vzhľadom na to, že od odhalení E. Snowdena je známa spolupráca Facebooku a spol. s tajnými službami USA, môže táto forma cenzúry ohrozovať slobodnú politickú diskusiu v SR.

Opakovaná hystéria v súvislosti s aktivitami Nočných vlkov ostro kontrastuje s bezproblémovým prijatím poľských motorkárov „Motocyklowy rajd katynski“ v Rusku, ktorí tam už od roku 2001 každoročne cestujú uctiť si obete katynského masakru a ich jazda nevyvoláva podobnú hystériu ako jazdy Nočných vlkov na Slovensku. Pritom poľskí motocyklisti zastávajú postoje veľmi kritické voči Rusku a používajú aj symboliku, ktorá má z hľadiska ruskej histórie negatívne konotácie, napr. tzv. husárske krídla v Moskve. Je paradoxné, že tí, ktorí by radi učili Rusov demokraciu, nedokážu tolerovať ani toľko slobody pre Nočných vlkov, akú poľskí motorkári požívajú v Rusku, tento rok cestujú až na Kaukaz. Dokonca aj samotní „katyňskí“ motorkári opakovane vyjadrili zdesenie nad absurdným prístupom voči ruským motorkárom v niektorých štátoch EÚ.

 

Zákon o zahraničných agentoch?
 

Je paradoxné, že hoci médiá hystericky volajú po úplnom zákaze konkrétneho občianskeho združenia, odmietajú akékoľvek úvahy o zákone o zahraničných agentoch, ktorý by mimovládne organizácie nerušil, ale iba stransparentnil. Lenže miesto zákazu Nočných vlkov treba zabezpečiť, aby pôsobili transparentne a aby bolo jasné, ako vyzerá ich financovanie a aké ciele sledujú. Množstvo krajín sveta z podobných dôvodov prijalo zákony o mimovládnych organizáciách a ich financovaní zo zahraničia, od USA cez Izrael až po Rusko. Noční vlci sa však svojim príklonom k Rusku vôbec netaja, ich ciele sú predvídateľné, vzťah k zahraničiu ľahko čitateľný a pri akýchkoľvek krokoch v oblasti „propagandy“ by ich verejnosť vždy spájala s Ruskom.

Paradoxne, spomedzi mimovládnych organizácií môžu mať s transparentnosťou väčší problém tie, ktoré sa snažia verejne vystupovať ako politicky neutrálne, v skutočnosti ich však financuje zahraničie. Problémom sú napr. mimovládne organizácie, ktoré oficiálne tvrdia, že sa venujú zahraničnej a bezpečnostnej politike, v skutočnosti však vystupujú ako zbrojárski lobisti. Veľkým problémom môžu byť aj tí, ktorí sa oficiálne zahraničnou politikou vôbec nezaoberajú. Príklady z Latinskej Ameriky, o ktorých som už písal, ukazujú, že jednou z metód ovplyvňovania politiky zahraničnými subjektmi je vytváranie mimovládnych organizácií napr. pre boj proti korupcii či oblasť súdnictva. Keďže súdna moc nie je kreovaná priamo občanmi a obvykle nebýva ani populárna, môže tlak médií a lobistických organizácií v tejto sfére ovplyvniť rozhodovacie procesy určitého štátu.

 

Atmosféra strachu a nenávisti
 

Nočných vlkov možno síce kritizovať a treba brať vážne aj dôvody tejto kritiky, avšak niet dôvodu pre takú masovú hystériu, aká sa na Slovensku spustila. Naopak, táto hystéria svedčí o veľkej neistote vládnucej propagandy. Povedať médiám nie by mali aspoň politici a niektorí z nich si na to skutočne aj trúfli. Na druhej strane zaráža postup P. Gajdoša, ministra za SNS, ktorý na mediálnu kampaň zareagoval pozastavením výkonu funkcie riaditeľa Vojenského historického ústavu M. Čaploviča. V Gajdošovom prípade sa taký postup dal čakať, pretože plánuje uzavrieť ešte niekoľko zbrojárskych kontraktov a tak si nechce znepriateliť médiá. Na Slovensku však dnes nejde už len o lukratívne zbrojné obchody, ale o charakter štátu: buď tu budú platiť zákony a rozhodnutia súdov a sloboda združovania aj pre ľudí s inými názormi alebo tu budú platiť rozhodnutia mainstreamových médií o tom, kto má nárok na ľudské práva a kto nie…

Priemer: 4.7 (58 hlasov)