Noční vlci a ich „lovci“

Súvisiace:
Varšava prohrává propagandistickou bitvu, kterou sama rozpoutala

Ako je dobre známe, už pomerne dlho zaznieva v slovenských médiách intenzívna kampaň proti prejazdu členov motorkárskeho klubu Noční vlci cez územie Slovenskej republiky. Rozumiem tomu, že existujú mnohí, ktorí nemajú sympatie voči tomuto motorkárskemu klubu s konzervatívnymi pravoslávnymi hodnotami. Klub pritom prešiel dlhým vývojom, počas ktorého absorboval podivnú zmes najrôznejších ideí a s mnohými z nich určite nesúhlasím. Pravdou je aj to, že hoci tento klub je podľa svojich stanov apolitický, očividne podporuje oficiálnu pozíciu Ruska vo vzťahu k Ukrajine a jeho členovia sa opakovane stretli s prezidentom V. Putinom.

Napriek tomu som však presvedčený, že aj tí, ktorí s názormi a postojmi motorkárskeho klubu Noční vlci zásadne nesúhlasia, by mali byť schopní tolerovať prejazd skupiny cez Slovensko. Podľa programu sa na našom území majú členovia klubu počas prejazdu prísť pokloniť obetiam vojny na Slavíne v Bratislave a to je čosi, s čím by sa mohli zmieriť aj tí najpresvedčenejší „transatlantisti“. Ak Noční vlci pritom na území Slovenska neporušia žiadne zákony, niet dôvodu, prečo im brániť v prejazde.

          Katynský prejazd motorkárov
 

Štvavá kampaň voči prejazdu už priniesla niektoré výsledky, napr. zo strany poľských orgánov. Žiaľ, voči prejazdu motorkárskeho klubu Noční vlci bol aj u nás zorganizovaný otvorený list 75 „osobností“, ktoré vyzývajú štátne a samosprávne orgány v ČR, SR a ďalších krajinách, aby motorkárom neumožnili vstup na ich územie. Píšu: „Slobodná spoločnosť je otvorená voči hosťom, nadovšetko si však musí chrániť vlastnú slobodu pred narušovateľmi a nezvanými votrelcami. V obrane vlastnej slobody nie je na mieste relativizmus a alibizmus.“: http://www.support-ukraine.org/letter-cz/

Táto výzva proti relativizmu a alibizmu pri „obrane vlastnej slobody“ však v sebe nesie veľmi zvláštnu príchuť. Ak totiž autori listu takto naliehavo vyzývajú na zákaz prejazdu Nočných vlkov, tak potom sa musíme vážne zamyslieť nad tým, aké to môže mať dôsledky.

Prejazd Nočných vlkov je jedným z množstva rôznych motorkárskych prejazdov, ktoré sa uskutočňujú po celej Európe. Vo vzťahu k Rusku treba spomenúť najmä Międzynarodowy Motocyklowy Rajd Katyński, ktorý sa pravidelne uskutočňuje už od roku 2001 s oficiálnym cieľom uctiť si obete katynských zločinov a bol už vyznamenaný aj poľskými štátnymi vyznamenaniami:http://pl.wikipedia.org/wiki/Mi%C4%99dzynarodowy_Motocyklowy_Rajd_Katy%C5%84ski

Katynský prejazd začína obvykle vo Varšave a prechádza cez viaceré štáty, vrátane územia Ruska. Účastníci tohto prejazdu sa pritom zďaleka neobmedzujú len na uctenie si obetí v Katyni, ale stretávajú sa aj s príslušníkmi poľských menšín na Východe a svoje prejazdy niekedy uskutočňujú cez Moskvu či ďalšie ruské mestá. Hoci tie ležia od Katyne dosť ďaleko…

Nie je bez zaujímavosti, že na týchto prejazdoch sa pravidelne objavuje rôzna veľmi nediplomatická symbolika, napr. „husárske krídla“. Ide o symboliku, akú nosili aj poľskí vojaci, ktorí na začiatku 17. storočia obsadili Moskvu. Prejazd takýchto motorkárov cez Moskvu by sa určite dal chápať ako provokácia, avšak zdá sa, že vo veciach tolerancie voči prejazdom motorkárov sú na tom ruské štátne orgány oveľa lepšie než naše „osobnosti“.

Mnohé z našich „osobností“ radi hlásajú toleranciu voči kdekomu, keď však príde na toleranciu voči niekomu, kto nevyhovuje ich predstavám, tak beznádejne zlyhávajú. V liste našich „osobností“ sa píše, že „motorkársky gang“ chce „symbolicky dobyť slobodný Berlín, slobodnú Varšavu, Prahu, Bratislavu“.  Nuž, keď si toto „dobytie Bratislavy“ porovnám s poľskými „husárskymi“ motorkármi v Rusku, mám pocit, že celá hystéria je veľmi nemiestna.

           Zastavíme Nočných vlkov? 
     

Autori listu Zastavme Nočných vlkov! tiež píšu: „Noční vlci šíria nenávisť proti Ukrajine a sú v Rusku baštou protiukrajinských aktivít.“ Opomeniem fakt, že Noční vlci majú členskú základňu aj na Ukrajine, ale názor Nočných vlkov na P. Porošenka a spol. sa i tak príliš nevymyká z predstáv veľkej väčšiny ruského obyvateľstva. Obyvateľstvo Ruska je všeobecne veľmi odmietavé k poprevratovému vývoju na Ukrajine. A či sa to niekomu páči alebo nie, existuje veľa oprávnených dôvodov, prečo mnohí s prevratom v Kyjeve a následným vývojom na Ukrajine nesúhlasia.

Okrem toho, motorkársky klub Noční vlci nie je žiadnym politickým výtvorom V. Putina. Klub vznikol už 31. mája 1989, má tisíce členov po celom Rusku i v zahraničí a jeho členov spája široký okruh záujmov, od konštrukčných skupín, cez rockové koncerty až po tetovacie štúdiá. V prípade motorkárov klubu Noční vlci ide o pomerne komplexný fenomén, ktorý sa nedá vtesnať do jednoduchých čierno-bielych šablón o „politickom nástroji v službách ruskej vládnej moci“: http://nightwolves-nn.ru/istoriya-motokluba

Pokiaľ ide o ďalšie obvinenia v liste, napr. že Noční vlci podporujú „expanziu ruského štátu do zahraničia“, tak takáto rétorika vyznieva od autorov listu priam absurdne. Veľká časť autorov predsa sama podporila alebo ešte stále podporuje expanzívnu politiku západných veľmocí na Blízkom východe a to bez ohľadu na medzinárodné právo a nespočetné státisíce obetí. Uvedené agresie podporilo i mnoho z „katynských“ motorkárov jazdiacich pravidelne do Ruska. A keď už „humanitárni bombardéri“ niekomu vyčítajú, že „ako hlavný argument v politických sporoch presadzuje hrubú silu“, mali by sa pozrieť do zrkadla.

Za zmienku stojí i to, že autori listu označili Nočných vlkov aj za „kriminálnu štruktúru s mafiánskymi spôsobmi“. Je zrejmé, že Noční vlci majú povesť „ostrých“ jednotlivcov, ale od mafie majú ďaleko. Kriminálne štruktúry s mafiánskymi spôsobmi vôbec nezvyknú postupovať tak, aby na seba zbytočne pútali toľko pozornosti čo Noční vlci. Drobnohľad verejnosti je pre mafiánske praktiky veľmi škodlivý. Ak už ale chceme predsa len niekde vidieť kriminálne štruktúry, treba sa radšej pozrieť priamo do orgánov verejnej moci štátov vrátane tých „demokratických“ a pýtať sa na tajné metódy globálneho odpočúvania či tajné väznice. Ak niečo, tak toto je organizovaný zločin kriminálnych štruktúr!

Noční vlci sú v liste tiež obviňovaní, že sú „cielenými provokatérmi“ a že chcú vedome porušovať zákony, platné v „demokratických právnych štátoch“. V liste sa píše: „Neexistujú nijaké záruky, že Noční vlci sa počas svojej demonštrácie sily zdržia provokácií a budú dodržiavať zákony krajín, v ktorých sa chcú pohybovať.“ Lenže práve pri prejazde Nočných vlkov by bolo vhodné aplikovať princípy právneho štátu, na ktoré sa autori listu odvolávajú, napr. prezumpciu neviny. V súlade s nimi treba počkať, nech sa ukáže, ako sa budú motorkári správať. Ak nejaké zákony porušia, potom nech dostanú primeranú sankciu, ale nemožno im zakazovať prejazd preto, lebo neexistujú „záruky“, že budú dodržiavať zákony.

          Neopakujte zradu v Mníchove 1938?
 

List 75 „osobností“ je veľmi smutným dôkazom súčasnej atmosféry v Čechách a na Slovensku. Väčšina z autorov listu pritom už v marci podpísala aj list s názvom „V Európe je vojna: Neopakujte zradu v Mníchove 1938“: http://dennik.tyzden.sk/stefan-hrib/2015/03/16/slovenska-a-ceska-vyzva-svetovym-lidrom/ . Išlo o ešte oveľa hanebnejší list, pretože výroky o analógii Mníchova 1938 a udalostí na Ukrajine 2014 sú otvorenou lžou a vojnovým štvaním. Predovšetkým treba zdôrazniť: Putin nie je Hitler! A rovnako ním neboli ani Kaddáfí, Chávez, Asad či ďalší, ktorí sa dostali do sporu so Západom …

Žiaľ, autori listu doslovne napísali toto: „Znepokojuje nás, že skoro 80 rokov po Mníchove sa situácia opakuje.“ Analógia Mníchova 1938 a Krymu 2014 je pritom nezmyslom a to nielen kvôli rozdielu medzi Hitlerom a Putinom. Je všeobecne známe, že Rusko sa vo februári 2014 zúčastnilo pokusu vyriešiť konflikt na Ukrajine účasťou na rokovaniach medzi prezidentom Janukovyčom a tromi lídrami Majdanu. Dohoda o predčasných voľbách bola pritom uzavretá 21. februára 2014 a garantovali ju ministri Francúzska, Nemecka a Poľska. Hneď na nasledujúci deň však bola predstaviteľmi Majdanu porušená a prezident protiústavne zvrhnutý. Keby sa dohoda z 21. februára 2014 dodržala, neexistovala by ani krymská kríza. To sa na Mníchov 1938 príliš nepodobá…

Situácia na Kryme sa od Mníchova 1938 líšila aj ďalšími prvkami. Na Ukrajine pred referendom na Kryme nastal úplne iný ústavný vývoj než v predmníchovskom ČSR. Zatiaľ čo V. Janukovyč v roku 2010 vyhral ukrajinské voľby a to najmä vďaka hlasom Krymu a Donbasu, sudetonemecký K. Henlein sa nikdy prezidentom ČSR nestal, hoci v roku 1935 kandidoval. Na Ukrajine v roku 2014 povstalci legitímneho prezidenta protiústavne vymenili a taktiež i časť ústavného súdu. Krym následne odmietol tento protiústavný prevrat uznať – opäť čosi úplne iné než v ČSR 1938…

Ani argumentácia nezáväzným Budapeštianskym memorandom a faktom, že sa Ukrajina po rozpade ZSSR vzdala nukleárnych zbraní, neospravedlňuje absurdnú analógiu s Mníchovom. Západní politici už predsa neraz porušili aj záväzné pravidlá medzinárodného práva, najmä na Blízkom východe. Lenže ani to z nich automaticky nových Hitlerov nerobí. A nemožno zabudnúť ani na to, ako to s jadrovými zbraňami naozaj bolo. Po rozpade ZSSR totiž Moskva na seba prebrala všetky výhody i nevýhody bývalého štátu. Rusko prebralo na jednej strane jadrový status, na druhej strane však aj všetky dlhy ZSSR. Ukrajina tak začínala síce ako nejadrový štát, ale aj úplne bez dlhov, zatiaľ čo Rusko sa po celé 90-te roky muselo boriť s množstvom starých dlhov.

Najväčším excesom autorov „mníchovanského“ listu však bola predstava, že konflikt na Ukrajine treba riešiť ďalším vyzbrojovaním Ukrajiny. Vyzývajú na poskytnutie „rozsiahlej a účinnej vojenskej a ekonomickej pomoci“. Ich agresívna rétorika o tom, že Západ pokračuje v politike „appeasementu“, je priamo šialená. Myslia si snáď, že dodávkami zbraní jednej zo strán sa konflikt na Ukrajine podarí vyriešiť?

          Čas zamyslieť sa …
 

Na záver sa skúsim iba zamyslieť, aký príklad dávajú tieto naše „osobnosti“ Rusom. Nebude výsledkom aktuálnej hystérie proti Rusku a zvlášť proti ruským motorkárom v Európe iba to, že aj Rusi začnú byť ešte menej tolerantní voči Západu a západným motorkárom? Čo keď ruské orgány zakážu „katynské“ prejazdy a budú pritom poukazovať na „demokratické“ praktiky voči Nočným vlkom? Ešte väčším obvinením by však bolo, keby Rusi napriek netolerantnému postoju k motorkárom na Západe naďalej povoľovali poľské prejazdy do Katyne a do Moskvy. To by bolo skutočne vážne obvinenie voči „tolerantnej“ Európe…

Bez ohľadu na prípadnú odvetu Ruska sa však musíme zamyslieť hlavne sami nad sebou. Nebudú naše „osobnosti“ azda nabudúce žiadať, aby na naše územie neboli vpustené ruské vedecké, umelecké alebo športové osobnosti, ktoré zdieľajú a podporujú názor Kremľa na ukrajinskú krízu? V súčasnej atmosfére to nie je iba plané nebezpečenstvo. Uvediem príklad: nedávno na slovenských univerzitách prednášal provládny ruský analytik. Napriek tomu, že išlo o jedného z mála ruských analytikov v záplave tých západných, „inkvizičné“ médiá to príslušným univerzitám „osladili“: https://dennikn.sk/63435/na-univerzite-komenskeho-prednasal-putinov-analytik/

Myslím, že väčšina občanov SR má nenávistnej kampane z posledných rokov plné zuby. Preto odmietnime podobnú rétoriku našich médií a nimi protežovaných „osobností“.