Reklama
Reklama

Nielen o skúsenostiach z podnikania v Číne

Rozhovor pripravil Juraj Šebo
Počet zobrazení: 5134

Pre získanie celkového obrazu o dnešnej Číne som hľadal niekoho, kto v tejto krajine podniká. Nie taký ten typ, čo lacno v Číne  nakúpi a potom predá na trhoch, prípadne hľadá v Číne lacnú pracovnú silu pre svoje aktivity, ale seriózneho podnikateľa. Podarilo sa mi stretnúť úspešného biznismena, zhodou okolností môjho menovca. PhDr. Eduard Šebo, majiteľ spoločnosti United Industries, v Číne vybudoval prosperujúci podnik. Zaslúžil sa o to, že októbri 2013 v čínskej provincii Hebei otvorili spoločný slovensko-čínsky vinársky závod Zhongjie-Nitra. Projekt je výsledkom sedemročnej spolupráce s čínskymi partnermi. Toto dielo  z hľadiska veľkosti a architektonickej monumentality je na svetovej úrovni a jednoznačne obstojí v porovnaní s podobnými zaradeniami vo svete.

Stretli sme v príjemnom prostredí v sídle firmy v zrekonštruovanej historickej budove na Šafárikovom námestí. Na stene visel originál obrazu Milana Rastislava Štefánika  z dvadsiatych rokov minulého storočia v pôvodnom ráme. Čakal som takého typického, úspešného biznismena, poviem rovno kravaťáka, a prišiel sympaťák v  košeli bez kravaty a saka. Slovo dalo slovo. Bolo vidieť, že vyštudoval filozofiu. Na všetko mal  svoj pohľad, bolo zrejmé, že nie je odkázaný na správy z médií ani na masírovanie mozgov zo strany politikov. O tom, že o Číne vie viac ako bežný podnikateľ, ktorý sa snaží uplatniť v tejto zaujímavej krajine, svedčí aj tento náš rozhovor.


01_cina_e._sebo.jpg
Otvárací ceremoniál.

Juraj Šebo: Čím sa v práci snažíte riadiť a čo sa vám najviac osvedčilo v Číne?

Eduard Šebo: Podnikať v Číne je podľa mňa to isté ako podnikať doma, avšak je nutné určité doplnenie o kultúrne rozdiely, ktoré musíte akceptovať, aby ste z tohto teritória rýchlo neušli. Myslím tým predovšetkým na zvyklosti, ktoré odporujú našim kultúrnym vzorcom a ktoré je možno prekonať iba božskou trpezlivosťou. U Číňana je častá snaha vás podviesť v obchode alebo až oklamať, nakoľko tieto pohnútky nie sú chápané tak morálne ako u nás a dokonca  sa považujú za pozitívne. Dobehnúť, položiť, zlikvidovať partnera nie je pre Číňanov morálny problém, ako to chápeme v našich zemepisných šírkach, ale je to skôr prejav jeho odvahy a chytrosti.

Aj bežné rokovania sú plné absurdných požiadaviek a neakceptovateľných nápadov, ktoré po diskusii bez mihnutia vyškrtnú z navrhovaných zmlúv ako veci, o ktorých už netreba diskutovať. Niekedy mám podozrenie, že tieto nápady (nerealizovateľné termíny, ceny, absencia zodpovednosti...) majú iba jediný zmysel, aby zistili, aký ste človek, aký ste ako obchodný partner, ako reagujete na neakceptovateľné návrhy, resp. zjavné podvody. Zdá sa mi, že tieto bláznivé vsuvky sú skôr testom, ako by sme mohli reagovať na krízové situácie v budúcnosti a či by sme boli v stave takéto situácie zvládnuť bez toho, aby sme si skočili do vlasov alebo bežali na súd.

Pre nás sú takéto prístupy nestráviteľné nielen z ekonomického hľadiska, ale najmä z morálneho. Rozvádzať úvahy typu, že za prenájom by čínska strana nemala platiť, keď nebude prítomná na Slovensku v prenajatej kancelárii alebo argumentácia, že zariadenie kancelárie, ktoré si po skončení nájmu a projektu nezoberú späť domov, mali by sme kúpiť my a zariadiť to na vlastné náklady. Podobné návrhy, že mínusový hospodársky výsledok bude rozdelený na ťarchu oboch účastníkov zmluvy, ale kontrolu a vedenie účtovníctva bude zabezpečovať výlučne iba čínska strana... Jednoducho na naše obchodné zvyklosti sú to veci, na ktoré spravidla reagujeme tak, že vstaneme od stola, poďakujeme za kávu a práce na projekte považujeme za ukončené. V Číne však na takéto sporné návrhy musíte reagovať po čínsky, t. j. trpezlivo a ešte dvakrát trpezlivo... vypočuť si  všetky ich návrhy, argumentovať a presviedčať ich, že ten biznis skutočne môže byť pre oboch úspešný a zaujímavý.  

02_eduard_sebo_druhy_zlava_so_spolupracovnikmi.jpg
Eduard Šebo, druhý zľava, so spolupracovníkmi.

Samozrejme, je tu ešte jeden kultúrny fenomén, ktorý nám väčšinou v týchto slovenských dolinách chýba, a to je čínsky imperatív o potrebe vyjednávať a dohadovať sa o cene či podobe zmluvy. Takéto konanie je vlastné viacerým kultúram. Preto je užitočné, aby sme si v našich cenových návrhoch nechávali aj určitý priestor pre zníženie ceny, aby náš partner bol spokojný a mal pocit dobrého obchodu.

Táto zásada tak do určitej miery aj zľahčuje ich nie práve najserióznejšie nápady a malé klamstvá v rokovaniach, ale ako ukazuje moja skúsenosť, nemôžeme ich o túto radosť z vyjednávania pripraviť; môžeme to od nich alebo prebrať a naučiť sa to, alebo čakať, že ich zaujme naša korektnosť... Chce to však aj v tomto prípade trpezlivosť, trpezlivosť a trpezlivosť...

J. Š. Podľa známeho čínskeho filozofa Liang Shuminga základom čínskej spoločnosti nie je ani jednotlivec ani kolektív, ale sú ním „vzťah(y), konexie“. Funguje to aj pri podnikaní v dnešnej Číne?

E. Š.: Určite v Číne majú príbuzenské a kolegiálne vzťahy oveľa väčší význam ako u nás.

S niektorými manažérmi jednoducho nemôžete pohnúť, pretože akcionár, resp. vrcholový manažér má svoje záväzky voči nemu a nie je vhodné na to stále poukazovať, lebo sa svojmu partnerovi začnete javiť ako konfliktný a zaujatý človek. V takýchto prípadoch treba iba čakať, až druhá strana pochopí ekonomický dosah tejto zlej personálnej voľby a pristúpi k jeho výmene...

Celkove si myslím, že Čína má silne zakorenené kolektívne vedenie, čo vyplýva z toho, že už od staroveku sa Čína vyznačovala tým, že tu na danom priestore existoval vysoký počet obyvateľov. Tento fakt si vyžadoval kolektívnu organizáciu ľudí, pretože jedinou alternatívou k poriadku bol iba hladomor.

03_cina_e._sebo.jpg
Vizualizácia centrálneho slovensko-čínskeho priestoru (v skutočnosti je to ešte veľkolepejšie).

Táto schopnosť kolektívne nažívať však bola vždy doplnená subordináciou jedných nad druhými,  čím sa vytvárala pyramidálna štruktúra, ktorá je prítomná aj v dnešnej Číne. Myslím si, že práve hierarchizácia spoločnosti je i samými Číňanmi chápaná ako fundament a zdroj poriadku, ktorý v súlade s univerzom prijímajú a akceptujú.

J. Š.: Dosť je diskutované dodržiavanie či porušovanie ľudských práv v tejto krajine...

E. Š.: O ľudských právach sa vedú také široké diskusie, že často ani nerozumiem ich obsahu, a ich vynášanie na mediálne svetlo mi skôr pripadá iba ako nástroj kedykoľvek použiteľný na krajinu, ktorá je v centre politickej pozornosti.

Ak najvyšší súd v Rakúsku zrušil nariadenie Viedne, že vo verejných dopravných prostriedkoch sa zakazuje žobrať s tvrdením, že ide o základné ľudské právo, tak som na rozpakoch, čo vlastne tento pojem vyjadruje.

Na otázku ľudských práv a ich dodržiavanie v Číne mám svoj vlastný pohľad, ktorý sa nekryje celkom s tým, čo sa v médiách prezentuje ako kľúčová a neakceptovateľná chyba čínskeho systému.

Kto nevidí, čo Čína dosiahla v posledných tridsiatich rokoch a koľko stovák miliónov ľudí vytrhla z hladu a biedy, aké obrovské úspechy dosiahla v industrializácii, logistike, vede, školstve, kultúre, je podľa môjho názoru iba zaslepený ideológ či vojnový štváč, ktorý sa bojí sily ČĽR.

Tento postoj mám i napriek tomu, že pripúšťam – tak ako si Čína kupuje Afriku..., financuje dlh USA..., tak si môže kúpiť v budúcnosti aj Európu. Aby sa tak nestalo, mám však iba jednu odpoveď. Nespime a nešpárajme sa iba vo vlastnom nose!!!

04_cina_e._sebo.jpg
Hlavná budova výrobného areálu.

J. Š.: Na niekoho to môže pôsobiť dojmom, že sa tamojšiemu režimu podarilo ideálne skĺbiť výhody socializmu a kapitalizmu...

E. Š.: Otázka či sa dnešnému režimu podarilo ideálne skĺbiť výhody socializmu a kapitalizmu súvisí asi s tým, koľko je v Číne socializmu, resp. komunizmu a koľko je kapitalizmu, ako sme sa o tom my učili v školách.

Čína tomuto nášmu konceptu vzdorovala a vždy sa snažila ísť svojou vlastnou cestou. Už od sporov Mao Ce-tunga s Josifom Vissarionovičom Stalinom, ktorý tvrdil, že základnou hybnou silou Číny nemôže byť proletariát, pretože v Číne neexistuje, ale musí ním byť roľníctvo aj s jeho kolektívnym vedomím, ukazuje na zdravý čínsky rozum.

Rovnako je hľadanie vlastnej cesty typické aj pre súčasnú Čínu. Jej špecifikum je v tom, že prekročila komunistickú paradigmu a rozpor medzi bohatými a chudobnými rieši tak, že nielen roľníctvo, proletariát... ,ale i podnikatelia ergo kapitalisti sú zaradení medzi predvoj čínskeho ľudu.

Myslím si, že Čína má nielen právo, ale dokonca aj povinnosť voči svojej päťtisícročnej histórii hľadať svoju budúcnosť a ísť svojou vlastnou cestou.

Hospodársky rast za posledných tridsať rokov na úrovni 10 % môže dať každému racionálne zmýšľajúcemu človeku odpoveď, čo sa v Číne deje a kam smeruje.

V Číne sa dnes darí koncentrovať na reálne problémy a dosahovať extrémne dobré výsledky v hospodárskom raste a zatiaľ niet dôvodov, prečo by to nemalo byť tak aj v budúcnosti.

05_cina_e._sebo.jpg
Vstupná hala do pivnice.

J. Š.: Dokáže vláda balansovať na hrane medzi centralizovanou mocou a liberálnou ekonomikou?

E. Š.: Európska i americká spoločnosť považuje za základ svojich politických systémov i ekonomiky súkromné vlastníctvo. Myslím si, že v tejto oblasti čaká kapitalizmus významná evolučná zmena, kde bude nutné viac akcentovať zodpovednosť vlastníkov za ich majetok a oslabiť jeho strnulý právny výklad. Bude to nutné, aby sa uvoľnilo pnutie na svete medzi tými, ktorí sú každý rok bohatší a ktorých počet sa zmenšuje, a tými, ktorí sú zbavení majetku a ktorých počet významne narástol.

V Číne je vlastníctvo akoby iba prenajatým majetkom štátu, ale každý s ním môže podnikať, zvyšovať svoju životnú úroveň a bohatnúť a to i spôsobom, ako to bolo i pri nástupe kapitalizmu v Európe.

Zdá sa mi, že čínski podnikatelia musia však rešpektovať určité hranice systému a podľa ich predstavy musia zodpovedne nakladať s majetkom, pretože v inom prípade má štát dostatok nástrojov a sankcií, aby sa s podnikateľmi, ktorí chcú prekročiť tieto mantinely, dokázal vysporiadať.

Aj z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že mi často nebolo jasné pri úvodných rokovaniach,  kto je majiteľom a manažérom, pretože sa to nedalo vyčítať ani z oblečenia ani z dominancie v diskusii a otázka vlastníctva sa často prechádzala mlčaním.

Nakoniec zmluvy s čínskymi partnermi nie sú až takými záväznými dokumentmi ako v našich podmienkach, pretože ich plnenie závisí najmä od toho, či prinášajú profit alebo nie a či aktéri zmluvy majú o to stále záujem.

Mám vždy pocit, i keď, chvalabohu, nemám takú skúsenosť, že vymáhateľnosť záväzkov z takýchto zmlúv by bola vždy sporná. Zmluva je tak skôr nejakou dohodou o úmysle niečo spolu urobiť.

06_cina_e._sebo.jpg
Pivnica.

J. Š.: Čína prechádza v posledných desaťročiach dynamickým rozvojom. V čom sa od nej Európa i Slovensko môže poučiť? Trúfnete si odhadnúť, kde bude Čína za nejakých dvadsať rokov?

E. Š.: Myslím si, že Čína svojím pragmatizmom a racionálnym postojom je jedným z najdôležitejších aktérov globálnych hier a procesov, ale na rozdiel od Európy a USA vstupuje do nich tak, že ich chce využiť pre seba, v prospech Číny. Nám však chýba tento pragmatický rozmer a podliehame rôznym politickým ilúziám, ilúziám o sebe i o tom, ako by mali žiť iní ľudia. Za tieto lekcie pre iných ako žiť sme ochotní zaplatiť aj horentné sumy peňazí, čo nás však iba oslabuje a devastuje.

Otázku, kde bude Čína o dvadsať rokov by sme mohli aj obrátiť tak, že sa spýtame, kde bude Európa alebo USA o dvadsať rokov? Na takto položenú otázku by som odpovedal iba tak: ak sa nezmeníme my, Čína bude veľmi ďaleko.

07_cina_e._sebo.jpg
Technologické vybavenie pivnice.

08_cina_e._sebo.jpg
Predajné priestory a expozícia histórie firmy.

09_cina_e._sebo.jpg
Vstup do obchodných priestorov.

10_cina_e._sebo.jpg
Predajňa.

11.jpg
Vstup do oddychového a voľnočasového areálu.

Foto: Archív E. Š.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama