Nielen o darčekoch

Nejdem tu kázať o tom, že zmyslom vianočných sviatkov nie je bezhlavé nakupovanie a predbiehanie sa v množstve a kvalite darčekov, ktorými obdarúvame svojich blížnych. Koniec koncov už pred rokom 1989, kedy religiózny charakter Vianoc bol potlačený, sa tieto označovali ako sviatky rodiny. Prirodzene nie tej svätej, ale ľudskej. Lásku k svojim blížnym však môžeme preukázať aj vhodným darčekom, ktorý by uspokojil ich materiálne, no predovšetkým duchovné potreby.

Aj v čase, kedy výdobytky modernej techniky odsúvajú čítanie (najmä v prípade mladých) na druhú koľaj, zostáva kniha naďalej dobrým priateľom človeka. Kniha, v ktorej nájde nielen zábavu, ale aj poučenie o histórii i v  rôznych dobách platných spoločenských a morálnych normách a sprostredkovane aj nepriame návody či inšpirácie pre svoj vlastný život.

Ako darčeky som dostal tentoraz od svojich blízkych tri knižky. Prvou z nich bola kniha Prvá svetová vojna a Záhorie vydaná v uplynulom roku Záhorským múzeom v Skalici. Ide o ďalší zo záslužných počinov tejto kultúrnej inštitúcie, ktorá významnou mierou prispieva k profilu Skalice ako mesta nielen s bohatou históriou, ale aj s dnes s neobyčajne rozvinutým kultúrnym dianím. Prevažnú časť knihy spracoval bývalý pracovník spomínaného múzea PhDr. Peter Brezina. Kniha informuje o priebehu mobilizácie na Záhorí, dokladá jednotky rakúsko-uhorskej armády, v ktorých slúžili občania tohto regiónu, ale občas prekračuje toto regionálne zameranie o popisuje vo všeobecnosti také záležitosti, ako sú vojenské cintoríny po 1. svetovej vojne, vyznamenania, ktoré sa udeľovali vojakom a podobne. Rozsiahla je kapitola pojednávajúca o obraze regiónu vo vojnovom období, čiže napríklad o živote v zázemí, rekvirácii kostolných zvonov (čo krásne umelecky stvárnil Milo Urban v Živom biči), o zajatcoch, no predovšetkým o legionároch, pričom uvádza  aj ich stručné biografické údaje z jednotlivých obcí Záhoria. V poslednej časti knihy sa nachádzajú rozprávania pamätníkov, resp. ich príbuzných či krajanov, dotýkajúce sa rôznych epizód či zážitkov z vojnovej kataklizmy. Popri odborných zovšeobecňujúcich pojednaniach historikov práve aj takéto knihy môžu prispieť k tomu, aby sa s odstupom času dejiny účelovo neprekrúcali.

Podobne ako v predchádzajúcej aj v knihe autorov Benyovszky –Kaššovic  Sprievodca Bratislavou 1931 je bohatá fotografická dokumentácia. „Soľou“ tejto knihy sú historické fotografie. Na rozdiel od autorov si osobne pamätám len Bratislavu z päťdesiatych rokov minulého storočia, z ktorej postupne, raz nevyhnutne, no väčšinou barbarsky, miznú jednotlivé objekty ako lacné sústo pre nenásytných developerov. Namiesto tovární, z ktorých by vo vyspelých krajinách urobili výstavné priestory či koncertné sály, u nás vyrastajú sklené opachy ako kancelárske priestory alebo, a to predovšetkým, luxusné byty. Posledným „zločinom“ v toto smere je práve začaté búranie Parku kultúry a oddychu. Hoci na rozdiel od „zasvätencov“ široká verejnosť nemala k zachovaniu tohto objektu jednoznačné stanovisko, práve jej by bolo potrebné odborne vysvetliť, v čom bola hodnota komplexu a akým spôsobom (a z čej viny) mesto oň prichádza. Každý Bratislavčan by sa mal dozvedieť, že aktivisti nebránia PKO z nejakého resentimentu vzhľadom na svoju mladosť, ale majú celé priehrštie argumentov, na ktoré nik nebral zreteľ.

Posledným knižným darčekom bol španielsky preklad knihy  v Litve narodeného investigatívneho novinára Daniela Estulina Fuera de control čiže Mimo kontroly. Autor štrnástich kníh publikujúci v angličtine, ruštine a španielčine sa preslávil najmä publikáciami o Klube Bilderberg, ktoré vyšli v 57 krajinách a v 44 jazykoch. Okrem toho  získal Zlatú medailu Univerzity J. F. Kennedyho v Buenos Aires, v roku 2014 bol nominovaný na Pulitzerovu cenu a v 2015 na Nobelovu mierovú cenu. Obsah jeho najnovšej knihy výrečne charakterizuje jej podnadpis: „Ako západ vytvoril, financoval a rozpútal teror islamského štátu vo svete“. Nemenej trefná je charakteristika na zadnej obálke knihy: „To, čoho sme svedkami, nie je vojna náboženstiev, ale geopolitická hra riadená západnými mocnosťami a Pánmi tohto sveta.“ Aj keď kniha sa nedotýka dnes tak pre Európu aktuálneho problému utečencov, v širších súvislostiach dáva za pravdu Václavovi Klausovi a jeho knihe Sťahovanie národov, v ktorej sa hovorí o spoluiniciovaní a spoluorganizovaní prebiehajúcej invázie. Estulinova kniha pojala problém vzniku blízkovýchodného terorizmu veľmi zoširoka. V jednej kapitole napríklad rozoberá zavraždenie egyptského prezidenta Sadata a zvrhnutie Mubaraka, v ďalšej hovorí o dezintegrácii Pakistanu a Sýrie. Príznačný je názov state „Rozdeľuj a panuj“. Ďalej sa venuje problému vzniku Talibanu a vôbec vojen v Afganistane. Zaujímavý je názor, že talibanizmus bol do Afganistanu implantovaný zo Saudskej Arábie, ktorá ostatne stojí (spolu s Katarom) za vznikom väčšiny teroristických skupín. Podľa vyšetrovacej komisie OSN v deväťdesiatych rokoch saudský kráľ venoval 120 miliónov dolárov na podporu moslimov v Bosne a bol tiež hlavným finančným zdrojom pre al-Káidu.  Finančné impérium Usamu bin Ládina podľa francúzskych prameňov malo vklady až v štyridsiatich britských bankách. Aby nevznikol dojem, že novinár je „agentom Moskvy“, ako sa dnes zvyknú označovať všetci tí, čo majú iný názor, veľká väčšina prameňov, z ktorých čerpá, sú americké, tak oficiálne ako neoficiálne. V prílohe autor ponúka súpis všetkých teroristických skupín Ázie a Afriky, čo by si asi mali preštudovať Američania, ktorí stále neodpovedajú Rusku na otázku, ktoré zo skupín bojujúcich proti sýrskemu prezidentovi, sú teroristické. Knihu doplňuje niekoľko málo fotografií. Na dvoch z nich vidíme dnes už mŕtveho Muammara Kaddáfího v „objatí“  s exprezidentom Rady Európy Hermanom Van Rompuyom a  Tonym Blairom. Prirodzene, pri dnešnej informačnej explózii a ale aj blokáde nepohodlných správ, treba všetky informácie (aj tie konšpiračné) brať s rezervou. Mnohé závery autora sa však „náhodou“ zhodujú s tvrdeniami niektorých amerických expolitikov, generálov či univerzitných profesorov.  Škoda, že sa na Slovensku sotva dočkáme prekladu tejto knihy, ktorá by otvorila oči viacerým Slovákom odkázaným na naše verejnoprávne médiá.

Tri knihy, tri rôzne témy, tri aktuálne inšpirácie na zamyslenie. Nedopusťme opakovanie sa ďalšej „veľkej“ vojny, vážme si  a bráňme hodnoty, ktoré vytvorili naši predkovia a o súčasnom svetovom dianí sa informujme z viacerých, i protichodných, prameňov.