Reklama
Reklama

Niekoľko postrehov k mizérii kresťanských a maďarských strán

Počet zobrazení: 1845

Zamýšľam sa nad súčasnými turbulenciami a úbohosťou politickej scény na Slovensku. Potvrdzujú to aj časté mediálne výstupy mienkotvorných médií, ktoré dokumentujú mizériu politických strán. Osobitne to platí o kresťanských a maďarských stranách, ktoré nie sú výnimkou, ale práve naopak, potvrdením tohto marazmu.

Nedávno som sa venoval v Slove problémom ľavice v článku Čakanie na nového „spasiteľa“ ľavice na Slovensku. Teraz načriem do košiara strán, ktoré sa vyhlasujú za kresťanské a tie, čo inklinujú k maďarskej menšine. Samozrejme, nejde mi o ich analýzu, ale skôr o niektoré postrehy, ktoré ich charakterizujú.
 

Kresťanské strany

V pondelok 10. 6. 2019 som sledoval Tému dňa na TA3, veď v televíziách už ozaj nič priadne nie je, tak vám zostáva len politika. Presvedčil som sa, že KDH je aj naďalej stranou farizejov a pokrytcov. Excelovali v nej hochštapler Hlina, psychopat Matovič a ortodoxná katolíčka Záborská. Bola to typická ukážka úbohosti slovenskej politickej scény, osobitne tej kresťanskej. Vzájomné napádanie sa nemalo konca kraja. Je to charakteristické pre kresťanských politikov, ktorí sa správajú ako na križiackej výprave a môžeme už len čakať, kedy budú upaľovať bosorky. Bežný človek, a o to viacej kresťan, sa musel pri ich výstupoch strašne hanbiť.

Úprimní katolíci, radoví veriaci, musia byť znechutení sústavnou migráciou v KDH, vysokou mierou nestability strán, ktoré ich majú zastupovať. KDH nebolo a nebude významnou stranu, lebo jej voličský potenciál je obmedzený a pohybuje sa okolo 8 %. Politickej reprezentácii KDH nikdy nešlo o hodnoty, za ktoré sa schováva, ale len o osobné ambície jednotlivcov a najmä o moc.

kdhroztrh.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha
 

Odchody a štepenie v KDH

KDH sprevádzajú odchody jeho významných funkcionárov takmer od začiatku pôsobenia na politickej scéne. Delia sa na klasických, konzervatívnych, umiernených, lepších či najlepších a teraz už aj obyčajných kresťanov. Najskôr, v roku 1992 odišiel Klepáč a Oberhauser, ktorí založili KSÚ. V roku 2000 nasledoval odchod Dzurindu s Pittnerom i Šimkom a vytvorenie SDKÚ. Palko, Mikloško, Minárik a Bauer odišli v roku 2007 a vytvorili KDS. V roku 2015 a 2016 odchádza Procházka, zakladá Sieť a Lipšic vytvára stranu NOVA, ktorá tiež zakapáva. Zatiaľ poslednou je Záborská, ktorá za veľmi divných okolností vytvorila v tomto roku Kresťanskú úniu – KÚ. Prominenti KDH vytvorili doteraz až šesť strán, ktoré však okrem SDKÚ, ktorá tiež už zanikla, boli neúspešné.

Nová kresťanská strana, Kuffova KD-ŽP, tiež nemá nárok na existenciu, keď takmer jediným jej programom je zákaz interrupcií. Podobne je to so Záborskej KÚ, ktorá vznikla z nenaplnených ambícií ako strana vzdoru.
 

OĽaNO

Je typickou virtuálnou stranou jedného lídra a jeho rodiny či zopár priateľov. Strana bez vízie, programu, bez štruktúr a členov nemôže dlhodobo žiť len z naivity časti voličov.

S jej smerovaním sa nezhodujú ani jej poslanci, ktorí postupne odchádzajú. Hlina prešiel do KDH, aby sa stal jeho predsedom, Žarnay, Dubačová, Rytomská a Huba odišli k nezávislým, Vašečka skúšal neúspešne kandidovať za predsedu KDH, Kuffa vytvoril KD ŽP, Škripek založil prešiel do KÚ, Remišová sa pripravuje na odchod ku Kiskovi. To svedčí o labilite tejto strany. História a forma existencie OĽaNO ju predurčuje na to, aby sa permanentne štiepila, až do svojho zániku.

Žiadna relevantná strana nemôže dlhodobo fungovať na báze nezávislých osobností. Ale zásadným problémom tejto strany je jej samotný predseda Matovič, ktorý sa správa vulgárne a ako psychopat. Ten jej môže dať aj symbolický posledný klinec do rakvy.
 

Rozplynú sa ako dym z kadidla

Takýmto postupom a vznikom novej strany Andreja Kisku sa môže stať, že všetky tieto pofidérne strany, ako OĽaNO a Odvážne - obyčajní kresťania, KDH, KÚ a KD-ŽP sa rozplynú ako dym z kadidla a do parlamentu sa v roku 2020 nedostanú. Ich predstavitelia pôjdu tam, kam patria, Matovič na trnavské humno, Hlina k hnoju, Kuffa za kazateľnicu a Záborská možno do kláštora. Nech Boh ochraňuje kresťanských voličov pred ich politickými predstaviteľmi a cirkusom, ktorý predvádzajú.
 

MAĎARSKÉ STRANY
 

Obdobné tendencie štiepenia ako v KDH a OĽANO sú aj v maďarských stranách, ktoré kopírujú tento vývoj a sú v koncoch.

SMK na čele s Menyhártom sa nevie dostať do parlamentu. Ich kandidát sa vzdal v prezidentských voľbách a strana prepadla aj v eurovoľbách. Strana pod vplyvom Pála Csákyho je čoraz viac nacionalistickou až šovinistickou stranou. Intenzívne spolupracuje s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorého strana ju aj do značnej miery financuje. Svojou neskrývanou snahou o autonómiu južných území pripomína trójskeho koňa na Slovensku. SMK je asi v zúfalej situácii, keď uvažuje nad spoluprácou s takým šialencom, ako je Matovič. Ak pôjdu touto cestou, bude to ich posledná.

Mostu-Híd dlhodobo klesajú preferencie pod hranicu zvoliteľnosti. Béla Bugár prepadol v prezidentských voľbách a samotná strana v eurovoľbách. Most-Híd sa síce stavia do polohy občianskej strany, ale v realite ide o národnostnú, možno v istom ohľade o menšinovú stranu. Jej slovenskí politici sú väčšinou prebehlíci z iných strán a tým do značnej miery i karieristi. Samotný Bugár je už opotrebovaný politický vyslúžilec, ktorý veľmi ťažko prinesie do strany niečo nové a navyše ho majú plné zuby už i jeho doterajší voliči.

MF - Maďarské fórum Zsolta Simona je len veľmi chabý pokus, ktorý sa silne nacionalisticky orientuje na tých istých maďarských voličov ako SMK či Most. Samotný Simon už prešiel všetkými maďarskými stranami a nepritiahol do novej strany žiadne významnejšie osobnosti. Pravdepodobne tak bude len ďalšou marginálnou stranou, ktorá oslabí SMK a Most, čím spôsobí absenciu maďarskej strany v slovenskom parlamente.

Všetkým týmto stranám nejde o hodnoty, ale už len o ich prežitie. Pokiaľ sa nestane zázrak, tak zostane maďarská menšina bez zastúpenia v Národnej rade SR.
 

Namiesto záveru

Jedným riešením pre tieto kresťanské a maďarské strany je ich spájanie. Len ako to dosiahnuť, keď ich predstavitelia si nevedia prísť na meno a štekajú na seba ako besné psy. Vzhľadom na vzájomnú animozitu, až nenávisť ich lídrov je to s vysokou pravdepodobnosťou nereálne. Preto slovenská politická scéna, na jej škodu, zažije ďalšie politické turbulencie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama