Niečo zhnitého je tentoraz nie v štáte dánskom, ale v slovenskej politike, justícii a polícii

V týchto dňoch rezonuje našou spoločnosťou otrasný prípad vraždy dvoch mladých nevinných ľudí – novinára a nádejnej archeologičky. Nikdy by som nebol uveril, že v tejto krajine – v bývalom Československu, dnes v jednej z jeho nástupníckych krajín Slovenskej –republike sa niečo také mafiánske à la Chicago a Al Capone v časoch americkej prohibície môže udiať. Každý slušný človek musí žialiť nad stratou dvoch mladých životov, možno nádejných budúcich slovenských predstaviteľov novej inteligencie.

Je veľmi smutné, že nielen opoziční politici, ale aj niektorí „novinári“ si z tejto tragédie dvoch mladých ľudí a ich rodín robia politickú agendu. A tu sa musím opýtať: a kde ste boli predtým? Trošku ste sa prezentovali pri únose a pri vražde Remiáša, ale čo potom? Akosi ste sa dali ukolísať vo svojej obavlnkovanej pohodičke. Chodili ste na párty, na dovolenky, na rauty s podnikateľmi, politikmi, celebritami... kto to všetko pre vás novinárov platil?

Sudcovia na Slovensku sa stali nedotknuteľnými s takmer miliónovými platmi. A napriek tomu dokonca tento štát žalovali aj za svoje vraj ušlé platy, lepšie povedané „zisky“. Ako sa s tým vyrovnali politici a poslanci? Nijako, hoci to bola nenormálna situácia a hneď sa mala zmeniť legislatíva, aby sa toto nemohlo diať a aby vraj „nezávislí“ sudcovia mohli byť aj odvolateľní. Ale nie, tu sa niekto hrá na nezávislý tretí pilier demokracie, hoci všetci – predstavitelia výkonnej aj zákonodarnej moci, politici i bežní občania dobre vedia – mnohí aj z vlastnej skúsenosti, že to tak nie je. Nie nadarmo nikto slovenským súdom neverí.

Ako sa na súčasnú situáciu pozerá napríklad istá sudkyňa Najvyššieho súdu, ktorá po mojom podaní vo funkcii vedúceho volebného oddelenia na Ministerstve vnútra SR na Najvyšší súd SR v roku 1992 pre nezákonnosť komunálnych volieb namiesto toho, aby o veci rozhodla lebo jej bol prípad pridelený, zavolala vtedajšiemu ministrovi vnútra (!) a informovala ho o tejto veci? (Koho by tento trápny dôkaz „nezávislosti“ súdu bližšie zaujímal,, príslušné spisy sú v archíve NS SR.) Všetci – vrátane vtedajšieho námestníka ministra vnútra, riaditeľa odboru na ministerstve vnútra atď., atď. si už samozrejme užívajú svoje „zaslúžené“ vysoké dôchodky, ale keď bolo potrebné obhajovať právo a zákonnosť volieb, zlyhali. Vôbec im neprekážalo, že komunálne voľby sa vtedy uskutočnili (náklad zo spoločenských prostriedkov cca 200 miliónov slovenských korún) v rozpore so zákonom o voľbách. A odtiaľ viedla cesta k ďalším zlyhaniam súdov aj exekutívy, kde sa vyskytli nielen závažné porušenia zákonov, ale aj vraždy... Stačilo, keby sa opozícia vtedy bola chytila tohto prípadu, trvala na jeho dôslednom vyšetrení a pri skutočnej nezávislosti súdov by sa celé voľby museli zrušiť a opakovať. Ak by sa to vtedy bolo dôsledne prešetrilo a vyvodili aj patričné dôsledky, mohol sa ďalší osud Slovenska na vnútropolitickom poli rozvíjať celkom iným smerom a možno by nebolo došlo ani k únosu, ani k demaršom a ani k ďalším neblahým udalostiam, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia u nás odohrali.

To je – podľa môjho názoru aj priama cesta aj k nedávnym vraždám na Slovensku. Zavládla tu skrytá anarchia, v podstate anomický stav, neúcta k demokracii, občanom, dodržiavaniu pravidiel. Oháňame sa právami, humanitou, demokraciou, všeľudským hodnotami, ale na Slovensku sú to, ako sa ukazuje, len oxymorické pojmy.

Nebudem sa ďalej rozpisovať, myslím si, že väčšina obyčajných ľudí má na Slovensku negatívne skúsenosti nielen s politikmi, ale aj s políciou. Ten slogan „Pomáhať a chrániť“ je krásny, ale prax sa tomu vzďaľuje na stovky míľ. Bohužiaľ, slovenská polícia ani nepomáha ani nechráni. Sú o tom stovky prípadov, keď týrané ženy, alebo ľudia v ohrození včas políciu kontaktovali a nič sa pre nich a pre och ochranu neudialo. Sú zdokumentované hádam aj desiatky prípadov, keď nečinnosť polície viedla k vraždám a ďalším tragédiám, hoci tomu mohla pri dôslednejšom vykonávaní svojich povinností vyplývajúcich zo zákona zabrániť.

Pokiaľ ide o mňa osobne – dvakrát mi ukradli auto, dvakrát sa mi vlúpali do víkendového domu, niekoľkokrát som bol atakovaný priamo v Bratislave. Pri jednom fyzickom útoku, ako naschvál o jednu minútu prechádzala policajná hliadka, ktorú som o mojom napadnutí informoval. Možno mohli páchateľov ešte zastaviť a zistiť. Ale viete, čo mi povedali, hoci boli len pár metrov od miesta činu? To musíte zavolať 155! Páchatelia krádeží, vlúpaní atď, sa odpinknú: páchateľ neznámy a prípad sa ku spokojnosti vyšetrovateľov polície odloží ad acta. Iste ani polícia nie je všemocná, ale ja sám zo svojho okolia poznám niekoľko prípadov – aj vlastných – keď mohli, ale nepomohli.

Opakujem ešte raz, je to hrozné, že na Slovensku došlo k vraždám dvoch mladých ľudí. Samozrejme to priťahuje pozornosť nielen serióznych médií, ale aj bulváru, kde sa zverejňujú rôzne fantastické teórie ale, prosím vás, prečo sa nevenujete aj tomu hroznému zásahu proti šéfredaktorovi časopisu Zem a vek? Vy necítite, alebo nie ste schopní pochopiť, že to sú spojité nádoby? Na jednej strane vražda novinára a jeho partnerky, na druhej strane takmer gestapácky zásah polície v ranných hodinách – ešte dobre, že to neprebehlo o 4. hodine ráno! Bolo to naozaj potrebné, vystresovať celú rodinu a aj deti? Boli tie články také ohrozujúce spoločnosť, že sa muselo takto akútne postupovať? Nemyslím si, že všetky materiály v alternatívnom časopise Zem a Vek sú dobre a korektne napísané a ani s obsahom mnohých nesúhlasím. Ale domnievam sa, že jeho čítanosť je daná aj tým, že iné noviny a časopisy zlyhávajú a to aj vrátane „verejnoprávnych“ médií, ktoré informujú nevyvážene a jednostranne. Aj preto ich dôveryhodnosť stále klesá a ľudia hľadajú iné zdroje informácií, ktorých je dnes chvalabohu dosť.

Pre toto všetko, čo som tu napísal, si myslím, že slovenská justícia, polícia a ďalšie orgány činné v trestnom konaní nefungujú správne a mala by u nich nastať zásadná reforma. A, samozrejme, to znamená, že šéfovia tých rezortov by mali ihneď odstúpiť. Mala tak už dávno urobiť nielen Žitňanská, ale aj Kaliňák aj Gašpar. Kľúč k tomu má, zdá sa, Béla Bugár a Most-Híd. Ak teraz neprejavia rozhodný postoj – napriek tomu, že vraj čaká, čo urobí Smer – do budúceho parlamentu sa už nemusí dostať.

Preboha, nevidíte, ten pohyb nielen na Slovensku, ale aj inde, že to už takto, týmto štýlom ďalej nejde? Nikto neverí súčasným politikom, justícii ani polícii. A s tým niečo rýchlo robte, lebo inak – nech to znie akokoľvek pateticky – vás zmetie hnev ľudu.

Úvodné foto: Emil Polák