Nezmyselná rusofóbia od hysterického vyvolávania po možné neželané následky – II

Česká vláda hľadá v afére Vrbětice podporu v NATO a EÚ, aby vo vzťahoch s Ruskom nenechala kameň na kameni
Počet zobrazení: 2890

Senzácia českej vlády o incidente vo Vrběticiach, s ktorou prišla po 6 a pol roku, ale bez dôkazov, vyvolala v súčasnej dusnej rusofóbnej atmosfére novú mediálno-politickú búrku. Podivné je horúčkovité konanie ČR, ktorá sa veľmi poponáhľala s „rozhodnou“ reakciou na starú udalosť (v diplomacii to nie je zvykom). Trochu sa to podobalo aj reakcii USA na 11. september 2001 – rýchlo treba niečo urobiť, bez ohľadu na to, čo sa z toho vykľuje... Vyhostilo sa 18 diplomatov z RF, na čo ruská strana zareagovala tiež rýchlo a tvrdo. Praha bola vzápätí hlboko dotknutá touto reakciou Moskvy.

Výsledkom sa stala diplomatická vojna ČR s RF, v ktorej Praha začala hľadať pomoc v EÚ a NATO a prosila o solidaritu, ktorá sa mala prejaviť nielen v mediálno-politickej podpore pochybnej verzie incidentu, ale aj vo vyhostení ruských diplomatov podľa vzoru „Praha apríl 2021“.  Vrcholom zúfalstva i úbohosti konania Prahy v afére bola 7. mája na večeri pred neoficiálnym samitom EÚ žiadosť A. Babiša, aby členské štáty zvážili vyhostenie aspoň jedného ruského diplomata v súvislosti s incidentom.

Nezmyselná rusofóbia od hysterického vyvolávania po možné neželané následky – I

policie_cr.jpg

Nebudeme hodnotiť, aké je renomé ČR v EÚ či NATO, lebo v oboch organizáciách sú okrem oficiálneho stanoviska centrály aj iné názory a postoje ich orgánov a členských štátov, ktoré niektoré krajiny hodnotia nelichotivo. Slovne sa Praha podporí, ale praktické kroky a opatrenia jednotlivých členských štátov budú rôzne. Aféra skončí v tichosti s blamážou pre ČR.

Je však aj riziko, že Moskva zareaguje tak, že Praha na svoje arogantné „spravodajsko-nediplomatické“ cirkusové číslo tanca slona v porceláne doplatí – nahnevanú ruskú diplomaciu nie je dobré podceňovať. To, že nejaké vonkajšie sily z pozadia nahuckali „nadržaných“ márnomyseľných rusofóbov, aby ťahali ruského medveďa za kožuch a potom sa pozerajú na nich ako to robia, môže priniesť kadečo nepríjemné.
 

Stručne o tom, čo sa vlastne stalo vo Vrběticiach pred 6 a pol rokom a ako sa o tom informovalo

Incident vo Vrběticiach začal 16. októbra 2014 explóziou skladu číslo 16 a 3. decembra vybuchol aj sklad číslo 12. Oba sklady patrili súkromnej firme IMEX Group, obchodujúcej so zbraňami, ktorej boli prenajaté potom, ako ich po reorganizácii (a „liberalizácii“) armáda už nepotrebovala. V celom areáli, ktorý bol dôkladne vybudovaný ešte za socializmu, sa nachádza okolo 50 objektov, z ktorých mnohé medzičasom už schátrali. Polícia riešila viaceré prípady straty či krádeže materiálu z objektov.

S incidentom je spojená „hora“ nejasností. Ide najmä o absenciu podrobného vysvetlenia príčin požiarov a výbuchov, toho, aká munícia a zbrane tam boli uložené, ako boli strážené a aké boli výsledky kontroly skladov. Ďalší okruh problémov tvorí dodržiavanie medzinárodných záväzkov i zákonov ČR ohľadne skladovania takéhoto materiálu a obchodu s ním. Nepríjemné otázky vyvoláva aj to, ako sa český vojenský materiál objavil na miestach bojov v cudzine.

Český Rádiožurnál 6. mája (pozri https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/vrbetice-imex-group-bernatik-zbrojni-sklad-vybuch-rusko-agenti-gru_2105060500_onz) uverejnil informácie, že deň pred výbuchom prvého skladu dostali brigádnici, ktorí v areáli pracovali (pripravovali tovar na odvoz), nečakane voľno. Do skladu potom prišiel na kontrolu majiteľ P. Bernatík len sám, čo bolo neobvyklé, lebo predtým chodil vždy s niekým. Vo februári tohto roku na dva dni skončil v cele zadržania a kriminalisti ho vypočúvali kvôli podozreniu, či niečo o výbuchoch netají.

Likvidácia munície a obnova areálu trvala šesť rokov a ukončila sa na jeseň 2020. Podľa L. Zaorálka (minister kultúry ČR), sa tam vraj dovtedy nedalo pohybovať a zbierať dôkazy(?!). Všetko sa preto zavŕšilo a „prevalilo“ až v marci tohto roku.

Pre úplnosť doplníme, že predsedom koaličnej vlády ČR (ČSSD – ANO – KDU-ČSL) v čase výbuchov bol B. Sobotka (ČSSD, od 29. januára 2014 do 13. decembra 2017), ministrom obrany (herec) M. Stropnický (ANO) a ministrom vnútra M. Chovanec (ČSSD). A. Babiš (ANO) bol od 29. januára 2014 do 24. mája 2017 prvým podpredsedom vlády a ministrom financií. Ministrom zahraničných vecí bol L. Zaorálek (ČSSD), ktorý o zahraničnej stope prvýkrát „zasvätene“ prehovoril až po vystúpení A. Babiša a J. Hamáčka.

Nedá nám nespomenúť, že v marci 2019 v rámci trojdňovej návštevy USA A. Babiš okrem toho, že bol prijatý prezidentom D. Trumpom, navštívil aj centrálu CIA v Langley, kde sa stretol s riaditeľkou služby G. Haspelovou (mala prezývku „krvavá Gina“ z čias keď viedla tajné mučiace stredisko CIA v Thajsku). Obsahom stretnutia bol aj bezpečnostný „briefing“ o Číne, Rusku a Blízkom východe. A. Babiš bol prvý český premiér v sídle CIA a o Číne mu prezentovali špeciálny materiál, tzv. scary file (desivý dokument). Bolo veľmi málo premiérov postsocialistických štátov, ktorí navštívili centrálu CIA a pritom ich aj priamo informovali o jej aktuálnych názoroch.

Doplníme, že A. Babiša sprevádzal aj riaditeľ BIS M. Koudelka. Od CIA dostal Tenetovu cenu (G. Tenet bol riaditeľom CIA od 16. decembra 1996 do 11. júla 2004, teda v čase teroristických útokov 11. septembra 2001) za zahraničnú spoluprácu.

BIS za asistencie Národnej centrály proti organizovanému zločinu služby kriminálnej polície a vyšetrovania Polície ČR zohrala v „odhalení príčiny“ výbuchu kľúčovú úlohu. Na čele BIS bol od 24. júna 2003 do 15. augusta 2016 J. Lang (ten však k celej afére zatiaľ mlčí), ktorého nahradil už spomínaný M. Koudelka (od roku 1992 pôsobí v kontrarozviedke). Prezident M. Zeman M. Koudelku napriek opakovaným návrhom vlády od mája 2018 už šesťkrát (naposledy v máji tohto roku, teda už po vypuknutí aféry) odmietol menovať generálom kvôli výhradám voči nemu samotnému, ale aj činnosti BIS.

Vo švejkovskom duchu možno dodať, čo neurobí nedocenený plukovník pre to, aby sa stal generálom. A nešvejkovsky tu nejde o „obyčajný“ čin v dlhej službe, ktorý má konečne priniesť povýšenie, ale o „slávnu“ akciu, ktorá by mala šíriť meno pána generála a ním riadenej služby vo svete...
 

Vybrané nezrovnalosti vo vládnej interpretácii udalosti uvádzanej v českom hlavnom mediálno-politickom prúde

Celá aféra sa odvíja od podivného, sfušovaného vystúpenia A. Babiša a J. Hamáčka 17. apríla, ktoré bolo podľa všetkého pripravené narýchlo a bez akýchkoľvek relevantných dôkazov (že by si zobrali v Prahe príklad od Matoviča s jeho psychopatickým vystúpením po afére okolo obchodov jeho manželky s Arca Capital, kde o. i. povedal, že vedel o čo ide, mal informácie, ale o nich nehovoril, lebo čakal a chcel zistiť, kto mu verí. Tí, ktorí mu neveria, mu aj tak veriť nebudú a ktorí mu veria, mu veriť budú – aj politická hlúposť je nákazlivá...). Dvaja skúsení politickí matadori ostrieľaní z „bojov“ s opozíciou takto zbrklo nezvyknú vystupovať.   Ťažko to vysvetliť a je to aj podozrivé. Časť zdrojov objasňujúcich aféru vidí za spôsobom i obsahom tohto vystúpenia nátlak síl zvonku, ktoré aktuálne potrebovali (zneužiť) takúto reakciu na starú, už takmer zabudnutú udalosť.

Od prvého informovania o incidente je s ním spojených mnoho nejasností a priam z neho trčí ako slama z čižmy sedliaka snaha o manipuláciu. Verejnosti sa nedáva na výber nič okrem toho, že musí informáciám slepo veriť aj bez patričných dôkazov, lebo ide o pôsobenie hrozného nepriateľa a okrem sú aj v „režime utajenia“. Akýkoľvek iný názor je neprípustný a môže to byť len hlúposť, hoax, konšpirácia alebo rovno dezinformácia Moskvy.

Doplníme aj názory šéfa Vojenského zpravodajství generála J. Berouna, ktorý je na jeho čele od roku 2014 (1985 – 2002 bol policajtom, 2002 – 2011 pôsobil v českej špionáži – Úrade pre zahraničné styky a informácie, a od 2011 do 2014 bol riaditeľom českej pobočky americkej detektívnej agentúry Pinkerton). Tiež sa podobajú pasážam z filmov či kníh o J. Bondovi. Rusi podľa neho s predstihom vedeli, že ČR má dôkazy (ale aké sú tie dôkazy, to doteraz nijaký politik, príslušník tajných služieb či aspoň nejaký bezpečnostný expert nepovedal) o zapojení ich  agentov do výbuchov vo Vrběticiach.

Druhým problémom je, koľko vlastne existuje vyšetrovacích verzií. A. Babiš tvrdohlavo až tupo nástojí na tom, že je len jedna. M. Zeman príliš neverí „babišovskej“ verzii, aj keď lišiacky dodáva, že ak sa  potvrdí, že išlo o akciu ruskej rozviedky, treba, aby za to RF nejako zaplatila. Prišiel aj s druhou verziou, že k výbuchu došlo v dôsledku neodbornej manipulácie s výbušným materiálom. No a na dôvažok ministerka spravodlivosti M. Benešová (to je iný formát právničky ako naša insitná fiškálka na baterky Kolíková so sklonmi ku klamstvu a goebbelsovskej manipulácii) prišla s tým, že existujú viac ako dve vyšetrovacie verzie, ale ich detaily odmietla komentovať. A. Babiš ju ihneď uzemnil, že nemá dostatok informácií a znovu zdôraznil, že verzia je len jedna.

Na samostatnú epizódu v spravodajskej hre to vyzerá s plánovanou a potom odloženou cestou J. Hamáčka do Moskvy, o ktorej bolo viacero zmätočných vyjadrení, ktoré si navzájom aj protirečia. K zmätku prispievajú aj médiá, ktoré jednotlivé výroky ohľadne cesty interpretujú aj po svojom (evidentne u nich A. Babiš ani J. Hamáček nie sú v obľube), niekedy aj so značnou dávkou irónie.

Podľa J. Hamáčka, ktorý toho narozprával už priveľa, išlo o zastierací manéver pri príprave vyhostenia pracovníkov ruskej ambasády. A. Babiš však jeho slová nepotvrdil a nechcel ani komentovať, či sa J. Hamáček do Moskvy chystal. Sú zdroje, ktoré uviedli, že A. Babiš cestu J. Hamáčkovi zakázal. Iná už za vlasy pritiahnutá verzia tvrdí, že J. Hamáček vraj mal „vymeniť“ informácie o výbuchu vo Vrběticiach za dodávky vakcíny Sputnik V (do tohto bol namontovaný aj predseda SNS Danko, keď už jeho angažovanosť odmietol Matovič). Okrem toho vraj mal dojednávať usporiadanie samitu ruského a amerického v Prahe a do prípravy cesty bola zapojená aj prezidentská kancelária. Na rokovaní o príprave cesty sa zúčastňoval aj už spomenutý šéf vojenskej tajnej služby J. Beroun, ale BIS tam nebola zastúpená. Ide buď o zdroj manipulácií a dezinformácií alebo o dôkaz zmätku na najvyšších českých vládnych miestach v afére. Čitatelia si môžu vybrať...
 

Sled rusofóbnych akcií ČR, ktorý vyústil po 6 a pol roku do vykonštruovaného incidentu vo Vrběticiach

Pre Prahu vo vzťahoch s Moskvou predstavuje stále veľkú traumu sovietska invázia v roku 1968. Necháme túto udalosť a vývoj po nej bokom. Prvýkrát sa poprevratová hystéria v Čechách (ešte v Česko-Slovensku) prejavila v tejto oblasti v súvislosti s „naháňaním“ odchodu sovietskych vojsk.

Za zmienku stojí však aj to, že v apríli 2010 sa v Prahe uskutočnil samit D. Medvedeva a B. Obamu. Podpísala sa na ňom zmluva o ďalšom znížení počtu strategických zbraní – START  III (skratka z anglického názvu Strategic Arms Reduction Treaty – Zmluva o znížení počtu strategických zbraní) alebo aj Nový START.

Ku koncu druhého desaťročia tohto storočia české vlády urobili viacero rusofóbnych krokov (spojených aj so spravodajskými aférami). Cítiť v nich však aj snahu zavďačiť sa Západu. Spomenieme tri posledné akcie takéhoto charakteru.

Pri afére s otravou S. Skripaľa a jeho dcéry v marci 2018 látkou novičok bolo pikantné, že Rusi uviedli, že mohla pochádzať z Veľkej Británie, Švédska, ČR, dokonca zo Slovenska, čo, samozrejme, tieto štáty odmietli. V máji 2018 vzbudil rozruch český prezident M. Zeman, ktorý vyhlásil, že v ČR sa ešte v roku 2017 v malom množstve novičok vyrábal a testoval. Vychádzal pritom zo správy vojenského spravodajstva, ale BIS to všetko poprela.

ČR patrila k 16 štátom EÚ, ktoré na podporu Veľkej Británie vypovedali ruských diplomatov – troch. Zdôvodnenie bolo len formálne a podľa A. Babiša, keď spojenec požiada o pomoc, treba mu vyjsť v ústrety. Rusofób Duleba sa vyjadril, že nevypovedať  ruských diplomatov zo Slovenska bola vtedy zásadná chyba.

Pokiaľ vieme, Veľká Británia, ktorá už nie je členom EÚ, zatiaľ na výzvu Prahy nereagovala. Do 6. mája tak urobilo len 6 štátov, medzi nimi aj Slovensko. Prahu nepotešilo vyjadrenie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku J. Borrella z 10. mája, že Brusel nechce ďalej zvyšovať napätie vo vzťahoch s Moskvou a zatiaľ nechystá vyhosťovanie ďalších ruských diplomatov.

Skripaľovcov necháme na pokoji, ale zdôrazníme, že podozrenia neboli dôveryhodne dokázané. Kauza bola postavená tiež na tvrdení, že viac informácií má MI6 (britská špionáž), ale nemôže sa od nej chcieť, aby to spresnila a kompromitovala svoj zdroj. Nielen časti analytikov, ale najmä odborníkom chemikom v tejto kauze veľa vecí nesedelo a boli skeptickí k jej oficiálnemu výkladu. Zaujímavé je, že stopa po Skripaľovcoch sa stratila.

Morálno-politický úpadok časti českých (najmä pražských) elít a iracionalitu pôsobenia rusofóbie v ČR ukázala aféra s odstránením pomníka osloboditeľovi Prahy I. Konevovi v Prahe 6 v apríli 2020, ktorú sprevádzala hysterická atmosféra, vytváraná starostom mestskej časti. Súvisí s tým aj „nápad“ starostu mestskej časti Řeporyje, kde bol na konci apríla 2020 odhalený pamätník vlasovovcom. V širšom kontexte tieto udalosti súvisia s pokusmi o prepisovanie dejín druhej svetovej vojny, v tomto prípade o „novú“ interpretáciu oslobodenia Prahy.

Najväčšia blamáž českej rusofóbie bola spojená s „ricínovým“ agentom, ktorá sa začala v apríli 2020. Časopis Respekt získal informáciu, že BIS dostala anonymné oznámenie, že do Prahy pricestoval muž s ruským diplomatickým pasom, ktorý so sebou priniesol jedy, ktorými mal ohroziť pražských komunálnych politikov. Bol to A. Končakov (riaditeľ Ruského strediska vedy a kultúry v Prahe). Samozrejme, dôkazy chýbali a aféra skončila fiaskom. Objavili sa aj názory, že ak išlo o spravodajskú hru Moskvy (anonymné oznámenie), treba vidieť, že ruské spravodajské služby nie sú „čučkaři“, ako sa posmešne označuje BIS (prvýkrát tak urobil M. Zeman v decembri 2018 – ide o nárečové slovo z južnej a juhovýchodnej Moravy, ktoré má mnoho významov; jeden z nich súvisí s pestovateľmi šošovice /nárečovo „čučka“/, ktorí boli spravidla chudobnými, ale veľa ich je ironických až hanlivých /pre ilustráciu uvedieme: neobratný, neschopný či neúspešný človek, podvodník v kartách, zbabelec, troškár a i./. A. Končakov aj s ďalším diplomatom boli v júni 2020 vypovedaní z Prahy, lebo podľa informácií českých úradov pracovali pre ruské tajné služby.

Doplníme, že v materiáli ruskej tlačovej agentúry RIA (pozri Случаи высылки российских дипломатов из разных стран в 2018-2021 годах – https://ria.ru/20210417/vysylka-1728754360.html) sa uvádza, že od marca 2018 do polovice apríla 2021 bolo vypovedaných vyše 200 ruských diplomatov, predovšetkým z členských štátov NATO a EÚ. Z nich bolo (aj s „tohtoročnými“) 7 zo Slovenska a 23 z ČR. Najmasovejšou bola séria vypovedaní po údajnej otrave Skripaľovcov – asi 120 diplomatov zo 17 štátov (pričom USA vypovedali aj diplomatov z Misie RF pri OSN, čo je už za „čiarou“!). Vypovedanie ruských diplomatov po chabo doloženom incidente vo Vrběticiach sa s tým nedá porovnať, čo tiež mnoho naznačuje.
 

Vybrané medzinárodnopolitické aspekty a súvislosti aféry

V súvislosti so stupňujúcou sa západnou rusofóbiou sa nevdojak tisne do mysle výrok Ostapa Bendera: „Angličania využívajú tuzemské kmene na boj proti svojim nepriateľom.“ Rusofóbia napriek svojmu inovovaniu a zosilňovaniu začína byť fádnou a šedivou a „partu hic“ pobaltských republík, Poľska a Ukrajiny (čiastočne aj Rumunska) bolo potrebné doplniť ďalšími postsocialistickými štátmi.

V prípade ČR, ale aj Bulharska sa pri rozohraní incidentov s výbuchmi muničných skladov o. i. využila (zneužila) vnútropolitická situácia – napätie medzi vládou a opozíciou a predvolebná atmosféra. V ČR majú byť voľby do Poslaneckej snemovne 8. a 9. októbra 2021. V Bulharsku prebehli parlamentné voľby 4. apríla 2021, ale žiadna zo strán nebola schopná zostaviť vládu a tak je stanovený nový termín volieb na 11. júla. Okrem toho český prezident M. Zeman (vo funkcii už druhé obdobie od 8. marca 2013) ani bulharský prezident R. Radev (vo funkcii od 22. januára 2017) nepatria medzi rusofóbov, ktorí v súčasnosti na týchto postoch v postsocialistických štátoch prevažujú a tak im proamerickí lokaji asi chcú sťažiť pozíciu.  

Aktivity, ktoré sa pripisujú Rusku ako jeho snahy destabilizovať medzinárodnú situáciu, sú veľmi pestré. Pri kritickom pohľade na ne však môžeme urobiť ironický záver, že ak by to všetko bola pravda, tak Rusko je v súčasnosti politicky, ekonomicky i bezpečnostne najsilnejšia veľmoc na svete. Otázka sa dá položiť aj tak, či nemá strach Západu, ktorý je odôvodnený, lebo sa topí v krízach a ťažkostiach, príliš veľké oči. No a obviňovať zo svojich ťažkostí niekoho iného, je stará a osvedčená politická taktika prehrávajúcich.

V prehľade ruských hrozieb, ktoré aktuálne šíri politika Západu je veľmi ťažkou urobiť nejakú klasifikáciu. Pokúsime sa v ňom „pracovne“ vyčleniť niekoľko relatívne samostatných oblastí, ktoré sa navzájom prelínajú.

Hitom sa stala hybridná vojna, do ktorej sa podľa Západu sa dá Moskve obviniť zo všetkého, čo sa rusofóbovi zazdá. Aktuálnym príkladom je vakcína Sputnik V., ktorá hrá vedľajšiu rolu aj vo Vrbětickom incidente. V tomto prípade zostaneme doma, kde sa stal hviezdnym výrok podpredsedníčky vlády SR Remišovej, o ktorej politickej intelektuálnej vybavenosti si nemožno robiť nijaké ilúzie, že ide o geopolitickú zbraň. Hrkne v nás však, čo sa deje s intelektom ministra zahraničných vecí SR Korčoka, ktorý ju označil za nástroj hybridnej vojny.

Do sféry hybridnej vojny za cenu určitého zjednodušenia zaradíme aj to, že Moskva sa obviňuje zo šírenia dezinformácií, ktoré majú destabilizovať najmä EÚ, poprípade NATO a rozdeľovať ich. No a potom tu je rastúca vojenská hrozba RF. Už niekoľkokrát sme ironicky museli poznamenať, že táto hrozba vznikla, lebo zlí Rusi sa priblížili k hraniciam NATO, aby na svojom území mohli robiť vojenské cvičenia, ktoré ohrozujú členské štáty paktu. NATO má všetkého vojenského i nevojenského oveľa viac ako RF. Kvôli týmto zlým Rusom (a už aj Číňanom) musí aj v podmienkach dlhodobej krízy vydávať „mierumilovný“ pakt na vojenské účely viac ako celý zvyšný svet dokopy.

Bokom nemôžeme nechať Ukrajinu, kde vládnu extrémistickí nacionalisti, ktorí šíria asi najsurovejšiu rusofóbiu na svete. Môže si však za ňu tiež asi len Moskva, lebo nepodporuje Kyjev, ktorý sa chce dostať do NATO a EÚ, ale tam ho príliš zatiaľ nechcú. Ďalšia otázka je, kto vlastne vyvoláva napätie a protiruské nálady v celom páse štátov okolo Ruska na území bývalého ZSSR – od Pobaltia a Bieloruska, cez Ukrajinu a Moldavsko a potom ďalej do Zakaukazska a Strednej Ázie. Dá sa vlastne spočítať, koľko a akej „pomoci“ z USA, NATO a EÚ ide do týchto štátov? Je Rusko schopné konkurovať tejto pomoci? Má Moskva záujem udržiavať v pásme okolo svojich hraníc takéto napätie?

Druhou oblasťou je novičok, popr. iné jedy. Okrem spomínaných Skripaľovcov a ricínového agenta v ČR, hrá jed dôležitú úlohu aj v prípade A. Navaľného. O jeho morálnom profile si tiež netreba robiť ilúzie, porozprával a porobil dosť toho, čo ho diskvalifikuje. Do chúlostivej situácie sa dostáva aj Amnesty International, ktorá ho vyradila zo zoznamu väzňov svedomia, ale zakrátko ho tam vrátila a ešte sa mu aj ospravedlnila. O otrávenie sa vraj ruské tajné služby pokúsili aj v prípade bulharského obchodníka so zbraňami E. Gebreva, ktorý skladoval tovar aj vo Vrběticiach.

Špecifickým problémom širšieho ekonomického rozsahu, ktorý nadobudol politickú dimenziu, je výstavba plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý vyvoláva zúrivú snahu USA za každú cenu ho zastaviť. Do tejto snahy sa okrem obrany „nešťastnej“ Ukrajiny „zapracoval“ aj problém s Navaľným. Ak sme pri energetike, tak v súvislosti s Vrbětickým incidentom ide aj o jadrovú elektráreň v českých Dukovanoch, kde sa na priateľské „prianie“ USA má zabrániť dodávke ruského jadrového paliva.
 

Memento nebezpečenstva výkrikov „Rusi idú!“ je stále aktuálne

V politickej situácii, v ktorej sa vidí ruská hrozba už aj vo vakcíne Sputnik V, poukážeme na tragickú udalosť v USA spojenú s výkrikmi „Rusi idú!“, ktorej memento je, žiaľ, stále aktuálne. Bol to príbeh J. Forrestala, ktorý bol od septembra 1947 do marca 1949 prvým ministrom obrany v dejinách USA. Išlo o ťažkého „workoholika“. Z funkcie bol odvolaný pre psychické ťažkosti.

O niekoľko dní bol pre nervovú a psychickú vyčerpanosť hospitalizovaný v Národnom vojenskom lekárskom stredisku s diagnózu depresia. Podľa niektorých novinárov trpel už paranojou. Počas hospitalizácie hovoril o ruskej hrozbe a často „videl“ ruských vojakov. 22. mája 1949 vyskočil z okna liečebne na 16. poschodí, údajne s výkrikom „Rusi idú!“.

Aj v ČR i u nás sú poniektorí politici, ktorí sú mimoriadne aktívne a robia rôznu „nadprácu“. A sú medzi nimi aj takí, ktorí sa čoraz viac boja ruskej hrozby a vidia ju už takmer všade.
 

Záverom

Ospravedlňujeme sa čitateľom, ak v texte našli málo nového, čo sa v tomto prípade ani nedá, lebo český aj slovenský mediálny priestor je informáciami o afére presýtený. Zhrnieme, že oficiálna verzia incidentu vyvoláva neodškriepiteľný dojem, že ide o vykonštruovaný „príbeh“ z dielne konšpirátorov.

V politike 21. storočia je možné všetko, čo vidieť na príklade trumpovsko-bidenovskej protirečivosti diskontinuity v kontinuite politiky elít USA a nimi šírenej čoraz nenávistnejšej a agresívnejšej rusofóbii. Snaha nasadiť bez dôkazov Rusom „psiu hlavu“ a obviňovať ich z rozvracania upadajúceho Západu v podmienkach jeho slabnúcej schopnosti riešiť problémy, ktoré do značnej miery (väčšinou) svetu spôsobil on sám, nemôže viesť k ničomu dobrému.

Bezpochyby RF bráni svoje národné záujmy, a nie so všetkým, čo pritom robí, sa dá súhlasiť. Ale podobne konajú aj USA i iné veľmoci. Veľká časť obyvateľstva SR nie je dokonca spokojná ani so všetkým, čo robí EÚ. A to už nehovoríme o NATO, ktoré je oficiálne nedotknuteľnou posvätnou kravou, a preto sa oficiálne nekritizuje.

Medzinárodná politika teda nie je vôbec nijakou idylkou a každý, dnes najmä podľa sily, si chráni a presadzuje svoje. Najhoršie je však to, ak sa v hlavnom mediálno-politickom prúde podsúvajú laickej i odbornej verejnosti vymyslené problémy (aféry, škandály a pod.) a na ich pozadí sa deformovane (a skryte) presadzujú zištné záujmy časti národných a nadnárodných kapitalistických elít a to práve také, ktoré skutočne chaotizujú a destabilizujú svet.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984