Nezmysel povýšený na zákon?

Osud kaštieľa v Hubiciach...
Počet zobrazení: 4850

Večer 30. septembra 2019 uviedla RTVS známu reláciu REPORTÉRI, v ktorej sa redaktorka Katarína Začková venovala katastrofálnemu stavu viacerých kaštieľov na Slovensku, teda aj našej neúcte k nášmu národnému kultúrnemu dedičstvu.

Osobitnú pozornosť venovala národnej kultúrnej pamiatke, kaštieľu v Hubiciach pri Dunajskej Strede, ktorý sa priam rozpadá pred očami. Jeho majiteľom je známy podnikateľ a poslanec Boris Kollár, ktorý vo svojom vstupe uviedol, že kaštieľ kúpil so zámerom, že ho zrekonštruuje na podnikateľské účely (hotel, reštaurácia) a v jeho blízkosti vybuduje golfové ihrisko. Žiaľ, kaštieľ mu bol predaný bez okolitých pozemkov, na ktorých bol v minulosti nádherný historický park. Neriešiteľným problémom, ako to potvrdila aj riaditeľka Krajského pamiatkového zákona v Trnave je, že sa postupne zmenil na prírodnú rezerváciu 4. kategórie, typu pralesa, ktorý podľa zákona nie je možné ani prenajať, ani predať... Jeho správcom je Okresný úrad Trnava. Gabriel Izsák zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy vo svojom vystúpení s veľkým zanietením opísal unikátne prírodné procesy, ktoré prebiehajú v polámaných a vyvrátených stromoch. Logicky trval na nedotknuteľnosti a prísnej ochrane takejto panenskej prírody zo strany štátu. Riaditeľka KPÚ uviedla, že sa pokúsila rokovať o tomto probléme s Ministerstvom životného prostredia SR, ale na jej pozvania doteraz nereagovalo...

hubice_maly_kastiel.jpg
Malý kaštieľ, keď ešte ako-tak vyzeral. Foto zo stránky  hubice.sk.

Pretože sa o naše hrady, zámky a kaštiele zaujímam už viac ako polstoročie a niekoľko stoviek som ich aj navštívil, reláciu som sledoval s veľkým záujmom. Veď pani Začková pripomenula aj „pohnuté až tragické osudy“ takých skvostov nášho kultúrneho dedičstva, ako sú napr. kaštiele v Moravanoch nad Váhom a v Kunerade, ktorých sa zmocnili rôzni špekulanti a postupne sa zmenili, najmä Kunerad, na ruiny. Záver relácie vyznel opäť pesimisticky a bez reálnej šance na pozitívnu zmenu...

Rozhodne nepatrím do fanklubu poslanca Kollára, ani nie som členom jeho politickej strany, ale v tomto prípade má, žiaľ, pravdu. Je absurdné a mimo reality odpredať niekomu zdevastovaný kaštieľ bez okolitých pozemkov (historického parku), očakávať od neho, že investuje niekoľko miliónov eur do objektu uprostred pralesa, bez šance na návrat investície a teda reálnej možnosti zrekonštruovaný kaštieľ bez zázemia rozumne a efektívne využívať. Navyše poznamenať, že prístup k nemu mu nakoniec bude „veľkoryso“ umožnený...

 Ako občan, ktorý si váži naše národné kultúrne dedičstvo a je presvedčený, že treba chrániť aj našu prírodu sa pýtam: dokedy bude pretrvávať takýto katastrofálny stav vyvolaný neschopnosťou, nezodpovednosťou a alibizmom (ne)kompetentných na rôznych úrovniach štátnej správy, vrátane Ministerstva životného prostredia SR i súdov. Alebo ide o hlúpu ľudskú závisť?

Podľa mojej mienky, celý problém spôsobila nelogická, nezmyselná zmena historického parku na prírodnú rezerváciu 4. kategórie.... Týmto nezmyselným krokom, navonok v záujme ochrany prírody, bol oddelený kaštieľ od jeho historického parku, ktorý sa zmenil na „prales“ pod jeho oknami. Skutočnosť, že park bol po stáročia „živým organizmom“, často navštevovaným aj obyvateľmi samotnej obce Hubice, realizátora tohto kroku, nezaujímala, čo nemožno hodnotiť inak ako nekultúrnosť a ignorancia. Pripomínam, že v parku sa nachádza aj niekoľko hodnotných a zaujímavých objektov...

Je zaujímavé, že Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré pri rôznych šokujúcich „výčinoch“  jednotlivcov i firiem v iných, známejších a podstatne významnejších prírodných rezerváciách, napr. vo Vysokých či Nízkych Tatrách, spravidla (ne)koná, v tomto prípade svojím postojom tvrdošijne trvá na zjavne neoprávnenom, nelogickom a nekultúrnom čine, bez ochoty nájsť rozumný kompromis. Ten, podľa mojej mienky, môže spočívať iba vo vyčlenení adekvátnej časti bývalého historického parku ako nevyhnutného zázemia pre kaštieľ a zrušenie jeho ochrany v zmysle zákona ako prírodnej rezervácie 4. kategórie. Potom predaj tejto odčlenenej časti majiteľovi kaštieľa so záväzkom, aby zabezpečil jeho obnovu do pôvodnej historickej podoby. Samozrejme, s vylúčením akejkoľvek inej výstavby, napr. domov a bytov. Tým by dostal reálnu šancu kaštieľ zrekonštruovať a park postupne obnoviť do podoby, ktorú mu stanoví Krajský pamiatkový úrad Trnava. V prípade, že tak neurobí do určitej lehoty, bude mu nekompromisne udelená vysoká pokuta...

Je známe, že po roku 1989 sa aj na kaštiele na Slovensku vrhli rôzni tiežpodnikatelia, ktorých cieľom nebolo obnoviť ich architektonické a umelecké hodnoty, ale dosiahnuť bezprácny zisk. To však nemôže znamenať, že každému záujemcovi o kúpu a následnú rekonštrukciu kaštieľa na primerané podnikateľské účely, zodpovedajúce súčasnej dobe i charakteru daného objektu budeme vymýšľať rôzne nezmyselné prekážky a hľadať spôsob, ako mu jeho zámer prekaziť. Potom o záchrane nášho kultúrneho dedičstva môžeme iba do nekonečna rozprávať, ale deklarovaný cieľ nikdy nedosiahneme... Štát nikdy nebude mať toľko finančných prostriedkov, aby mohol opraviť všetky národné kultúrne pamiatky, resp. podporiť ich obnovu. Niekedy mám pocit, akoby aj niektorí pracovníci v oblasti ochrany pamiatok nežili v reálnom svete 21. storočia, ale presadzujú akýsi vysnený historický ideál, nie reálnu obnovu pamiatky. Napríklad ťažko pochopiť, že s veľkými problémami a za cenu enormných nákladov štát už niekoľko rokov obnovuje po požiari hrad Krásnu Hôrku a strechy Oravského hradu sa znovu pokrývajú šindľom?! Pritom sú vystavené navyše aj splodinám z Kovohút Istebné. Je predsa rozdiel medzi oravskou drevenicou a mohutným hradom. Alebo niekto presadzuje nový ekologický trend meniť historické parky, v ktorých sú umiestnené kaštiele, na pralesy uprostred ľudských sídiel?

Našťastie, existujú už aj pozitívne príklady, napr. obnovený kaštieľ v Haliči alebo hrady Vígľaš a Liptovský Hrádok, ktoré obnovili podnikateľské subjekty alebo obnova desiatok hradných zrúcanín občianskymi združeniami a obcami po celom Slovensku. Žiaľ, aj oni musia denno-denne prekonávať množstvo prekážok a problémov, napr. pre desaťročia nedoriešenému právnemu štatútu hradných zrúcanín!? Česť ich statočnej práci, trpezlivosti a vytrvalosti!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984