Nezamestnanosť z pohľadu OECD
pondelok 16. jún 2014
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uverejnila aktuálnu štatistiku o harmonizovanej miere nezamestnanosti. V apríli 2014 sa miera nezamestnanosti v krajinách OECD znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 7,4 %. V krajinách OECD bolo takmer 45 miliónov nezamestnaných, čo je o 4,9 milióna menej, ako bol najväčší počet nezamestnaných v apríli 2010, ale stále o 10,3 milióna viac ako v júli 2008. Podľa údajov OECD miera nezamestnanosti v SR dosiahla v apríli tohto roku 14,0 %.
Miera nezamestnanosti v eurozóne medziročne klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 11,7 % a bola o 0,3 percentuálneho bodu nižšia ako v apríli 2013. V eurozóne miera nezamestnanosti klesla v Portugalsku o 0,2 percentuálneho bodu (na 14,6 %), o 0,1 percentuálneho bodu v Írsku (na 11,9 %) a v Španielsku na 25,1 %. Na druhej strane sa o 0,1 percentuálneho bodu zvýšila miera nezamestnanosti vo Fínsku (na 8,5 %). Mimo eurozóny miera nezamestnanosti klesla aj v Spojených štátoch (o 0,4 percentuálneho bodu na 6,3 %) a Mexiku (o 0,1 percentuálneho bodu na 5,0 %). Miera nezamestnanosti bola stabilná v Kanade (6,9 %) a Japonsku (3,6 %), ale zvýšila sa v Kórei (o 0,2 percentuálneho bodu na 3,7 %). Novšie údaje za mesiac máj ukazujú, že miera nezamestnanosti bola stabilná v Spojených štátoch, zatiaľ čo sa zvýšila v Kanade (o 0,1 percentuálneho bodu na 7,0 %).
Miera nezamestnanosti mladých ľudí v apríli 2014 klesla o 0,6 percentuálneho bodu na 14,8 %, čo stále znamená 10,7 milióna nezamestnaných mladých ľudí vo veku 15-24 rokov. Je to o 1,3 milióna menej ako v apríli 2013, ale stále 0,8 milióna viac ako v júli 2008. Miera nezamestnanosti mladých zostáva mimoriadne vysoká v niekoľkých krajinách eurozóny, ako je Grécko (56,9 % vo februári, čo je posledný mesiac k dispozícii), v Španielsku (53,5 %), v Taliansku (43,3 %), Portugalsku (36,1 %) a na Slovensku (32,9 %). Miera nezamestnanosti medziročne klesla o 0,1 percentuálneho pre ženy (na 7,5 %) ako aj pre mužov (na 7,3 %).
Reagujte na článok
Komentáre
Je to dosť suchá štatistika, ale rozumieme, čo sa tým chce povedať. Je zarážajúce, že v ére vysokovýkonných informačných systémov, plnej automatizácie výroby a prakticky celoplanetárne pokrytému globálnemu systému kapitalistického spôsobu výroby a riadeniu svetových trhov môže existovať tak vysoká nezamestnanosť.
Veď donedávna najlepší americkí a Západní myslitelia v manažmente predpovedali, že tak vysoká produktivita, aká sa začala dosahovať začiatkom 21.storočia, povedie priam k exponenciálnemu nárastu, až "výbuchu" terciálnej až kvarciálnej sféry ekonomiky sveta, teda nielen k nepretržitému rastu všetkých druhov služieb, ale aj k rastu "knowledge economy" a "knowledge society", až sa to obávam v slovenčine (pre dva na smrť znepriatelené tábory stúpencov pojmov) preložiť ako rastu vedomostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti.
Finančná kríza a s ňou spojené chronické problémy, ktoré sa ťahajú od rokov 2007 - 2008, akoby "vymazali" tie svetlé perspektívy a musím sa pýtať spolu s autormi Zborníka Rowana Gibsona (mimochodom, vyšiel ešte v Prahe v 1988) "Nový obraz budúcnosti":
"Mnohé hlasy se dnes ptají, kam nás vlastně kapitalismus vede. Nebo proč se tam tak dychtivě řítime. Když se dnes díváme do budoucnosti, ani trochu si nejsme jisti tím, kam máme vlastně namířeno a jak se tam dostaneme. Nevidíme již dlouhou a přímou dálnici, táhnoucí se k obzoru. Místo toho zjišťujeme, že cesta před námi končí..."
NEZAMESTNANOSŤ UŽ NIKDY NEBUDE NEJAKO VÝZNAMNE KLESAŤ. NIE SÚ K TOMU PRIPRAVENÉ ANI EKONOMICKÉ, ANI "ODBYTOVÉ" PODMIENKY, AKÉ SA UTVORILI V GLOBÁLNOM KAPITALISTICKOM SYSTÉME.
VÝCHODISKOM JE ZMENA EKONOMICKÉHO A SPOLOČENSKÉHO SYSTÉMU.
Ak koncom osemdesiatych rokov si sociálno-demokratické a socialistické strany a hnutia odhlasovali, že ich cieľom už nebude vybudovanie SOCIALIZMU ako spoločensko-ekonomickej formácie, spravili osudovú chybu. Umožnili zavŕšiť vybudovanie celosvetového - globálneho kapitalizmu. A dnes sa ho ani ony snažia udržiavať, sem-tam vytvoriť pár stovák nových pracovných miest, nejakým politicko-mocenským zápasom získať povedzme pár tisícok pracovných miest, ale to je všetko.
Hľadá sa nová politická sila a nový spoločensko-ekonomický výrobný systém. Ako zdôraznil aj Noam Chomsky, " v hrdzavom pásme" USA v štátoch ako Indiana a ďalších už odpoveď našli: vytvárajú sa tam výrobné podniky ako zamestnanecké samosprávy, družstvá, vytvárajú medzi sebou "klastre" vzájomných dodávok a odbytu a obchodujú so španielskym Mondragonom.
Iba my tu v strednej Európe ( a s nami naše vládne sociálne demokracie) spíme a vajatáme o bohatých investoroch, ktorí nám dajú na pár mesiacov zabudnúť, čo je to všeobecná kríza kapitalizmu.
kniha vyšla v 1998 vo vydavateľstve Management Press, prepáčte za preklep