Reklama
Reklama

Nevedia, čo je holokaust

O jednom prieskume a dvoch pochodoch ulicami Bratislavy
Počet zobrazení: 4435

Nemyslím si, že sme múdrejší a civilizovanejší, ako boli naši predkovia. Občas mám však dojem, že o svojej minulosti sme toho predsa len vedeli viac, ako dnes vedia naši potomkovia, naše deti a vnúčatá. Nemali sme síce toľko možností, ako majú dnešní mladí ľudia pri dolovaní poznatkov o našej histórii, nevedeli sme, čo je to počítač, internet, dévedéčko, mobilný telefón, no ak sa nás niekto spýtal, čo to bol slovenský štát, čo je to arizácia, kto bol Tiso, Šaňo Mach, Tuka..., vedeli sme odpovedať. Naučili nás to naši učitelia, otcovia a dedovia, ktorí si ich užili naživo.

O holokauste sa začalo písať a hovoriť od čias, čo tento názov vymyslel Elie Wiesel, židovský spisovateľ, ktorý prežil Osvienčim aj Buchenwald a stal sa dokonca i nositeľom Nobelovej ceny za mier. Dnes je to už neodmysliteľné pomenovanie pre vyvražďovanie predovšetkým Židov. Niet dňa, aby sa o tom v médiách nehovorilo alebo nepísalo, aby sme sa nedozvedeli niečo nového alebo nepripomenuli si, to čo už vieme. O niečo menej sa už spomína na transporty, ktoré odvážali do koncentračných táborov Poliakov, Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Juhoslovanov, Rómov, homosexuálov, Svedkov Jehovových, telesne a duševne postihnutých, komunistov, anarchistov, demokratov... odhaduje sa, že v týchto táboroch zahynulo 12 – 16 miliónov ľudí. Myslím si, že by sme sa ešte viac strápnili, ak by sme sa spytovali mladých ľudí, na osudy týchto obetí vojny. Vlastne, keby tak urobila občianske združenie, ktoré v januári robilo sociologický prieskum o vedomostiach nášho národa, o tom, čo vedia naši ľudia o slovenskom štáte, transportoch Židov, arizácii a holokauste. Zber údajov zabezpečila agentúra Fokus metódou osobných pohovorov, písali o tom aj naše mienkotvorné média.

Bola to jednoduchá otázka a chcelo to jednoduchú odpoveď, mladí ľudia, vo veku  15 – 17 a 18 – 21 rokov pohoreli na celej čiare. Asi tak polovica z nich nevedela, alebo nemala záujem. Z politikov slovenského štátu si iba ako tak spomenuli na Jozefa Tisu. Myslím, že by nebol žiaden problém týmto mladým ľuďom navravieť, že Šaňo Mach bol veliteľom Partizánskeho oddielu v SNP, alebo, že Tuka riadil z Londýna vyloďovanie spojeneckých vojsk v Normandii. Človek až žasne nad tým, s akými vedomosťami o tomto období vychádzajú naše deti a vnukovia do života. Ako to, že učitelia nedokázali svojim žiakom vysvetliť, čo všetko obalamutilo hlavy našich predkov? Nečudujme sa teda, ak nám po Bratislave v týchto dňoch pochodovala stovka mladých ľudí a uctila si pamiatku na Jozefa Tisu. Aby som pravdu povedal, oni aspoň vedeli, kto to bol Jozef Tiso, no z celej Bratislavy sa horko ťažko zozbierala tiež skupina asi sto ľudí, ktorým sa podobné aktivity nepáčia. Bola to vlastne remíza. Obohatil tento rozruch mladých ľudí o nové poznatky? Skôr si myslím, že pre niektorých prítomných to bola príležitosť pozorovať z blízka alebo cez televíznu obrazovku poslanca Hlinu v akcii. Deň predtým nás pobavil v parlamente, predtým v tanku, ešte predtým maringotkou v Malackách... vždy nás má čím pobaviť a pri takejto udalosti sa skôr zabavíme, ako poučíme. Trocha mi to pripomenulo prípad poslanca Pavla Teplanského, ktorému sa tiež ušiel výprask od policajtov, ktorí za prvej republiky rozháňali istú demonštráciu. Stal iba na chodníku, pozoroval čo sa deje, no ušlo sa mu obuškom...

Rimania uctievali boha Jánusa, ktorý mal dve tváre. Nie preto, že bol bohom dvojtvárnym, ale preto, že jednou tvárou pozeral do budúcnosti a druhou do minulosti. Bol to múdry boh, pretože nútil Rimanov, aby nezabúdali na svoju minulosť. O tej minulosti sme toho naše deti, ako vidno, veľa nenaučili. Možno to bude tým, že už nie sú medzi nami také osobnosti, ako boli Mináč, Jašík, Matuška, Novomeský, Jilemnický... a ďalší spisovatelia, ktorí prichádzali aj do našich škôl a pomáhali učiteľom zoznamovať žiakov s históriou svojej krajiny. Nie sú už medzi nami pamätníci tých čias, ale žijú ich deti, ktoré by vedeli zaujať príbehmi svojich rodičov - obetí holokaustu. Možno by im to ostalo oveľa dlhšie v pamäti ako učivo z dejepisu. Netreba sa uškŕňať, ale o takýchto pamätníkov nie je núdza ani v Jednote dôchodcov, ani vo zväze protifašistických bojovníkov.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
18. marec 2013, 14:37

ze sa v minulosti diali rozne nepravosti, o tom nikto nepochybuje. pre nas je skor zaujimave, ako k tomu mohlo dojst - kde boli vsetci ti mudri ludia. asi pred tromi dnami bol na TA3 rozhovor s Wesley Clarkom, stvorhviezdickovym generalom, ktory nechal bombardovat civilne ciele v Srbsku, aby udajne ochranil kosovsku mensinu. pochvaloval si eleganciu, s akou to prebiehalo - ziadna spina, krv, pot - len mackanie gombikov v bezpecnej desatkilometrovej vyske. co sa dialo "tam dolu", to media nezaujimalo a nezaujima. len okrajovo sa na internete objavili fotky zbombardovanych nemocnic, mostov, alebo obycajnych povozov tahanych konmi, na ktorych mali ludia nalozeny svoj majetok. dnes je wesley clark (podobne ako druha organizatorka holokaustu v srbsku, Madeleine Albrightova)  ctihodnym podnikatelom v Kosove, stavia na nohy tamojsie banictvo, vyuzivanie prirodneho bohatstva tejto na nerasty bohatej srbskej provincie...

 

ako sa hovori v jednom starom zidovskom vtipe - Vsetko je inak. dnes to plati rovnako, ako v minulosti. dnes sa tiez moze stat vela nepredstavitelnych veci, podobne, ako sa tieto prihodili v minulosti, dnes je tiez vela mudrych ludi, ktori radsej nic nehovoria...

Obrázok používateľa Rudolf Slezák
#2
Rudolf Slezak
19. marec 2013, 11:29

Pán Braxatoris!

Vďaka, že ste si našli čas na prečítanie môjho príspevku. Reagoval som na zverejnené výsledky prieskumu o vedomostiach našej mládeže, o Slovenskom štáte, Holokauste a arizácii. Predpokladám, že by to podobne dopadlo aj v prieskume o ich vedomostiach, o roku 1968 alebo 1989. Usudzujem, že do života, nám školy posielajú žiakov s chabými vedomosťami, o týchto dôležitých udalostiach. Zachytil som informáciu aj o tom, že niektorým školám ponúkli ZO protifašistických bojovníkov, spoluprácu, pri šírení poznatkov o týchto obdobiach a udalostiach, no školy nemajú záujem. Konkrétnejšie sa o tom rozpisujem v inom médiu, nerád by som sa opakoval. Nedá mi však nespomenúť  v tejto súvislosti, príklad istej, už starej pani Mašinovej, ktorá chodí v susednom Česku, po všetkých možných školách a priťahuje pozornosť žiakov, ospevovaním hrdinstva a statočnosti svojich bratov. Všetci vieme, o čo ide. Preto si myslím, že aj u nás sa nachádza veľa starých ľudí, ktorí by ešte dokázali mladým ľuďom vyrozprávať svoje vlastné príbehy a skúsenosti z tých čias. Možno aj lepšie a pútavejšie, ako učitelia, ktorí ešte poriadne ani nezarastajú.

V názoroch na Madeleine Albrichtovú a na bombardovanie Srbska, by sme sa zhodli. Veľmi ťažko som znášal, keď som pozoroval, roje lietadiel, ako tiahnú cez naše územie a ich náklad prináša obyvateľom tejto krajiny smrť. Veľa rozhovorov som mal so zahraničnými Slovákmi, ktorí chodili a chodia za prácou na Slovensko. Konkrétne príbehy a osudy sú pre mňa zaujímavejšie a poučnejšie, ako všelijaké hodnotenia a teórie, v ktorých sa konkrétne utrpenie stráca.

Obrázok používateľa anton b.
#3
anton braxatoris
22. marec 2013, 11:39

projekt "oral history", v ramci ktoreho by rozni pamatnici ale aj znamejsie osobnosti spominali na prelomove roky vojnoveho slovenskeho statu, februara 1948, obrodneho procesu 1968 by sme potrebovali ako sol. tam kde nie su autenticke svedectva tam totiz v nasich podmienkach nastupuje propaganda a rozne ucelove tvrdenia podla toho, kto sa "k veci" vyjadruje. vieme velmi dobre, ze nase sukromne media neplnia svoju ulohu informovat, ale skor dezinformovat, pripadne odvadzat pozornost niekam inam...

v minulosti bol v ceskej televizii velmi zaujimavy projekt "GEN", v ramci ktoreho filmovi tvorcovia prinasali obraz roznych zaujimavych osobnosti ceskej kulturnej sceny. bolo vybranych tusim 280 osobnosti, k niektorym boli vyhrady, ale ako celok to bol pomerne slusny, reprezentativny vyber...

ked sa vsak tento zaujimavy projekt dostal na slovensko, hned si ho niekto zacal pristrihavat poidla svojich predstav o tom kto je osobnostou a kto nie. ako vyberova komisia fungovali (prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc., Jaroslav Čorba, Tatiana Sedláková a Katarína Moláková), ktori neboli zarukou objektivneho vyberu osobnosti. zopar ludi sa im podarilo objektivne vybrat, ale o mnohych dalsich platilo, ze to bol trapas a tak to cele skoncilo fiaskom...

Obrázok používateľa kormuth
#4
Emil Kormuth
25. marec 2013, 15:13

Dakujem autorovi, ze prisiel s komentarom k vysledkom toho prieskumu. Ja si dovolim pozriet sa na problem z opacnej strany.

Urcite budete so mnou suhlasit o ubohej profesionalnej praci vacsiny slovenskych novinarov a predovsetym tych, co pracuju napr. v tom bulvarnom platku SME. Tam skoro kazdy tyzden najdete clanok vztahujuci sa k spoluobcanom zidovskeho nabozenstva predovsetkym k tym smutnym a tragickym udalostiam s nazvom Holokaust. Naprosta vacsina tych clankov je vsak pisana velmi primitivne,neodborne a agresivne vo vztahu k citatelovi, ktory ako keby bol uplny idiot a iba zasluhou "osvieteneho" novinara zo SME ma moznost "doplnit" si vedomosti o vlastnom "dedicnom hriechu"!  Tito novinari iba pokracuju iba v systeme, ktorym masiroval ludi predchadzajuci rezim a ktory bol vo svojom vysledku neuspesny - navodil nielen nevsimavost, ale dokonca alergiu k tymto informaciam. Presne ako pred tymi 24 rokmi ludia maju dnes uplne ine starosti a zaujmy (predovsetkym mlada generacia), stale viac ludi sa odmieta angazovat, a uz vobec sa nechcu "nikam" vracat - do r. 39, 48, 68... alebo i 89; ale ktori zacali si klast otazku ako zit dnes, zajtra a o par rokov. A to je otazka nepoliticko-politicka, otazka smerujuca k vytvaraniu si novych zivotnych hodnot! 

Mam obavu, ze tymto netaktickym, nesetrnym a hlupim "masirovanim' mozkov sa moze zopakovat situacia z toho zvolania -"vlci idu"! Tak casto a bezdovodne sa to bude vykrikovat, ze az ti vlci tu budu, nik sa tym uz nevzrusi!!!

Ako imunogenetik dam priklad s tzv. imunologickou toleranciou - ak presytime cielene organizmus urcitym antigenom, mozeme pekne paralizovat jeho obrannu odpoved!

Takze niekedy menej, inteligentnejsie, v spravnej davke a spravne nacasovane by bolo viac!

S pozdravom

Profesor Emil Kormuth, Durban, Juzna Afrika

P.S.

Ano, o minulosti sme vedeli viac, lebo nam napriek vsetkym tym tazkostiam s minulym rezimom, bola nasimi ucitelmi inteligentnejsie prezentovana! Nehante dnesnu mladu generaciu. Ta za to nemoze, ze chybaju osobnosti z generacie ich rodicov, ktora nastavila ine "rebricky hodnot"!

Obrázok používateľa Rudolf Slezák
#5
Rudolf Slezak
26. marec 2013, 10:44

Pán profesor!

Vďaka za Váš vstup do diskúzie, na tému Holokaust. Páčil sa mi Váš výrok - Ak presýtime cielene organizmus určitým antigenom, možeme pekne paralizovať jeho obrannu schopnosť. Jednoduchšie povedané, ak by sme si ukladali v hlave priveľa múdrosti, ktoré do nás hustia redaktori denníka "Sme", môže sa stať, že nám v hlave neostane miesto, pre vlastný rozum. V tom sa možno zhodneme.

Napadá ma však aj čosi iné. Pod svojim menom uvádzate adresu - Durbon, Južná Afrika, kde  pravdepodobne žijete a pracujete. O tejto krajine, ale aj o celom kontinente, tiež toho veľa nevieme. Dozvedáme sa to od ľudí, ktorí tadial prechádzajú, alebo takých, čo okomentúvajú politickú situáciu. Myslím si, že aj čitateľov Slova, by mohlo veľa vecí zaujímať, z pohľadu "Afričanov", ktorí o tom vedia viacej, pretože tam žijú a pociťujú na vlastnej koži, nielen slnko, ale aj všetko, čo sa tam deje. Je skutočne lepšie, po všetkých tých prevratoch na juhu, po prevratoch a vojne na severe, alebo je to inak, ako sa u nás píše a hovorí? Čo vedia o Holokauste alebo o novom pápežovovi Afričania?

Napíšte, budeme čítať.

Obrázok používateľa kormuth
#6
Emil Kormuth
30. marec 2013, 22:40

Vazeny pan Slezak

ostatne dni nemal som cas  venovat sa citaniu co je noveho na internete lebo som bol vytazeny mojimi doktorantami a az teraz vecer som tukol na pocitac a pozrel sa co je noveho v Novom Slove. Pravdu povediac iba so zvedavosti som sa vratil k Vasemu blogu, ci tam nebude nejaky zaujimavy komentar.

Budem kratko reagovat na Vase poznamky - ano mal som na mysli nebezpecie straty vlastneho usudku, ako i urcite psychicke paralyzovanie  aktivity obcanov zasluhou tak povediac "informacneho odpadu" ak by skutocne nastal pripad nutnosti mobilizovat verejnu mienku k obrane urcitych hodnout! To je to, co ma na tej neprofesionalnej praci znepokojuje najviac. Vysledky uz mozete zaznamenavat! To co Vy rozoberate je tiez  "produkt" urciteho nevhodneho informacneho procesu. Kde sa urobila a robia sa dalsie chyby to je na vas domacich, ja som uz mimo Slovenskeho prostredia cez 40 rokov a tak mi nemajte za zle, ze niekedy asi prilis kriticky zrovnavam poznatky z mojho "tulania sa svetom"  s informaciami zo Slovenska. Viete, ked zijete taku dobu a tak daleko,mate sklon predstavovat si veci doma "ruzovejsie" a potom nasleduje o to vacsie rozcarovanie. Ale to je myslim znama nemoc kazdeho emigranta. Takze berte ma prosim niekedy s rezervou a usmevom. Tu ma tiez dost veci "dviha zo stolicky", ale to rychle opadne, "protoze jsem s nima necural do pisku"! (citujem Wericha).

Co sa tyka Afriky - je to nadherny, no uz niekolko storoci tazko skusany kontinent. Ten naakumuloval mnozstvo neduhov z roznych period svojho vyvoja - spomeniem v rychlosti otrokarstvo, kmenove vojny pretrvavajuce do dnesneho dna,  kolonialnu eru (necitlive roztrhanie kmenov v ramci kolonialnych hranic), nam casovo blizsie "sutazenie" v ere studenej vojny az po sucasnu agresivnu politicko/ekonomicku invaziu rastucej velmoci Ciny a znovu prebudeny zaujem Ruska. I v tieto dni tuna v Durbane bola schodzka statov BRICS a pred chvilkou sa mi triasli okna ako mi nad hlavou lietali vojenske helikoptery, ktore evidentne monitorovali vzdusny priestor pred odletom clenov roznych delegacii. Tento kus zeme ma svoje specifika, ktore je niekedy tazko pochopit ocami ludi z inych kontinentov. Mjusite tuna zit a garantujem Vam, ze kazdu chvilku Vas nieco "prekvapi". Predovsetkym tato oblast - provicia Natal a mesto Durban (jedno z najrychlejsie rastucich na svete) je doslova koncentrat roznych etnickych a religioznych skupin a tym padom roznych kultur. To by bolo na velmi dlhe rozhovory (nie iba rozhovor) pri dobrom juhoafrickom cervenom a susenom mase z antilopy.

Mozxna az sa raz zase vyberiem na Slovensko tak sa mozeme stretnut a na chvilku sa o zivote na tomto kontinente porozpravat. Obavam sa tiez, ze moja schopnost pisomneho vyjadrenia nie je kvalitativne na Vasej urovni a dalsich autorov v Novom Slove - co iba chvalim ak sa clovek pozera na tu myslienkovu ubohost v inych periodikach. 

Pre dnesok koncim, aby som neunavil svojim inkoherentnym prispevkom. Vam nechce odist zima, nam tuna leto. Je stale cez 30 a kazdy den burky. Takze je ako v saune. Az teraz vecer sa trochu ochladilo.

Prajem Vam pekne sviatky Velkej noci a pekny zaver dna u Vas naozaj bielej soboty.

 s pozdravom

Emil Kormuth (Prof. ), Durban, Juzna Afrika

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama