Reklama
Reklama

Nepadli z neba

Počet zobrazení: 2119

Do Národného divadla chodí promile občanov, na vernisáže pol promile, na koncerty azda štvrť, knihy číta zanedbateľné percento. Mienkotvorná Pravda a Sme sú čítané približne rovnako (prvé a druhé miesto). Vraj najvplyvnejší denník elít sa v rebríčku čítanosti neobjavuje. Čitatelia sú zväčša tí istí. Plus-mínus sa zjavia aj pri voľbách.

Víťazná strana nikdy, dokonca ani v prelomovom roku 1990, nemala na svojej strane väčšinu. Ak voliči k urne prídu, sú zväčša nejako motivovaní – raz vidinou Západu, raz porážkou Mečiara, raz Treťou cestou, teraz Slušnosťou. Boli časy, keď sa na tlačovkách tlieskalo. Vladimír Mečiar na nich býval hrdinom.

Boli časy, keď sa chodilo k prezidentovi Kováčovi „kuť pikle“ a unikla prezenčka. Boli časy, keď sa k Ivanovi Miklošovi chodilo na raňajky, až po nich na redakčné porady. Boli časy, keď Ježiško chodil do redakcií spolu s prezidentom Kiskom. Nikdy neboli časy, keď by novinári tlieskali Robertovi Ficovi, ani vtedy nie, keď ešte šípka mierila nahor (ani doprava, ani doľava). Dnes smer Smeru tlačí „červený tank“ Ľuboš Blaha. Toto nikto z politikov nerobí! Nemusí, má na to „svojich“ novinárov.

Novinárka Eva Čobejová píše: „V 90. rokoch sa novinárska obec delila na promečiarovských a antimečiarovských novinárov, potom to bolo delenie na prodzurindovských a antidzurindovských novinárov, dnes je to delenie úplne iné. Za Fica a Smer tu nekope žiadne médium, proti Kotlebovi sú zase všetky mainstreamové médiá, to delenie prebieha inak.“ Osobné svedectvá sú cenné.

Desať dní som pracovala v Markíze. Ešte mala iba názov, vysielala „do steny“ a sídlila v hore nad Dúbravkou. Pavol Rusko zvolal tlačovku a jedna kolegyňa mi hovorí: dobre si pozerám tie tváre, to všetko budú hviezdy! Boli, hviezdy z nich „urobil“ Pavol Rusko, z ktorého výrobcu hviezd „urobila“ licencia na televízne vysielanie. Peniaze dodali Američania zo CME, skupovali vtedy voľný priestor, lebo v celom ostbloku bola iba jedna centrálna televízia a všade sa rozbíjal monopol, aby mohla nastať pluralita. Aká je to pluralita, vidíme: tie isté správy, to isté naladenie. Rozličné je zaradenie – prvá správa je niekde tretia a inde predposledná.

Teraz je Pavol Rusko vo väzení, v base kňučí aj jeho spolužiak zo žurnalistiky Marián Kočner. Či sú vinní a za čo budú pykať, to, verím, dokážu súdy. A čo na to Ruskove bývalé hviezdy? Čo na to jeho spolubojovníci, z ktorých urobil politické hviezdy v marketingovej strane ANO? A ešte predtým uvoľnil ihrisko „svojej“ televízie spolu s vtedajším šéfredaktorom Pravdy na vznik marketingovej strany SOP? Kde sú?

Po Veľkej novembrovej revolúcii nastala žranica, v kaviarňach už rozdávajú hrdelné rozsudky. Na začiatku tohto blenu, čo denne pijeme, je experiment, z ktorého sa z akvária išlo vyrobiť more. Rozdali sa kupóny, všetci sme boli odrazu milionári, mali sme v rukách majetok. A bystrí podvodníci už vedeli, ako aj v tomto mori uloviť zlatú rybku. Veď poctivo, ako Rusko s Kočnerom. Ale niekto im tlieskal!

(Text vyšiel na Pravda.sk 6. 6. 2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama