Reklama
Reklama

Nebojme sa (po)čítať

Počet zobrazení: 2457

Spisovateľka Hana Košková (1942) už pätnásť rokov žiari na hviezdnom nebi detskej literatúry pestrofarebnými svetielkami rôznej intenzity. Úspech jej prvej knižky pre deti Príbehy z Ľudožrútskej ulice (2007) inšpiroval autorku k napísaniu ďalších vtipných knižiek pre najmenších, ale i pre väčšie deti; spomeňme aspoň Vitajte v Krkaháji (2009), Uľa Fuľa krotí farby (2012), Repujúci grep (2017), Piešťanko a pani Nitková (2017), Jašenie s Jašom (2019). Už z ich názvov jasne vyplýva, že autorka preferuje veselé a vtipné, niekedy priam „pojašené“ príbehy.

large-kde_prsia_dazdniky.jpgHana Košková: Kde pršia dáždniky
Vydavateľstvo Matice Slovenskej 2021, 56 strán

Jej najnovšia knižka Kde pršia dáždniky sa dotýka vážnejšej témy, a tou sú deti s poruchami čítania, písania, počítania či inými indispozíciami. Hlavnou postavou je dvanásťročná žiačka Lola Holá, ktorá má problémy s počítaním. Lola nie je schopná spočítavať nielen číslice, ale nič. Guľôčky, obdĺžniky či štvorčeky sa jej spred očí strácajú, pochodujú a odchádzajú nevedno kam. Psychologička jej diagnostikuje tzv. dyskalkúliu a odporúča Lole zmeniť školu. Lola má šťastie, lebo v meste, v ktorom rodina býva, sa osobitná škola zameraná na vyučovanie detí s dysfunkciami nachádza. Lola má spočiatku strach z nového prostredia, ale čoskoro zistí, že všetci spolužiaci v triede majú nejakú „dys, a ona vôbec nebude výnimkou. Napríklad Vera, ktorá jej najviac padla do oka, má dyslexiu – číta pomaly a len po slabikách. Beata je zas dysgrafička – pri písaní zabúda, ako sa písmenká píšu, niečo nedotiahne, niečo zas primaľuje. No a Mišo je dyspraktik – všetko, čo chytí do rúk, pokazí; vraj má miesto rúk hrable. Najhoršie je to s Máriom, ktorého diagnóza síce nemá v názve „dys, ale aj bez nej vie narobiť veľa zlého. Nevie sa sústrediť a stále musí stvárať nejaké hlúposti. Má totiž ADHD poruchu, ktorá sa prejavuje extrémnym pohybom na úkor koncentrácie a pozornosti.

Zaujímavé však je, že každý zo žiakov s „dysom“ vyniká v niečom inom. Ale aby sme nehovorili viac o druhých než o našej hrdinke, Lola vyniká v recitácii. Miluje slovenčinu a literatúru, obzvlášť inklinuje k poézii.

Koškovej knižka je plná postáv a bizarných postavičiek. Okrem spolužiakov a učiteľov sú to Lolini príbuzní (mama, otec, dedko, Silvester), ale aj susedia (klebetnica Šemravá, ujček Fazuľa ) či známi (dedkov kamarát ujo Klzký). Každý z nich je nositeľom niektorého z príbehov, alebo aspoň pridanou esenciou. Ako príklad môže poslúžiť „momentálny“ Ivor, ktorý si myslí, že to, čo prší, sú dáždniky a je možné, že budú pršať aj zajtra.

V knihe je 26 samostatných príbehov-epizód, spojených cez postavy a prostredie. Aj keď je to kniha o dvanásťročných, je vhodná i pre menšie deti, keďže je písaná jazykom, ktorý je blízky deťom širšej vekovej kategórie. Problémy a „starosti“ hlavnej postavy a jej kamarátov nie sú odtrhnuté od reality, s takými sa stretávame v každodennom živote. Práve táto knižka môže rodičov inšpirovať k zamysleniu sa nad tým, prečo má ich ratolesť z nejakého predmetu príliš nízku známku. Je to naozaj len preto, že sa dieťa neučí alebo má menšie predpoklady? Alebo má nejakú „dys? Alebo...?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama