Reklama
Reklama

Neberte nám Kočnera!

Počet zobrazení: 2202

Keby sme nemali Kočnera, museli by sme si ho vymyslieť. Bez Kočnera ani krok! Kočner ako lakmusový papierik na zistenie ľudskej, občianskej a profesijnej spoľahlivosti! Ak máš s niekým nevybavený účet alebo ti prekáža v rozlete, hoď po ňom Threemou! Ako vravia médiá, len čo odsúdime Kočnera a zbavíme sa tých, na ktorých sa usmial alebo si s nimi tykal, ružový zajtrajšok je náš. Nedajbože, aby Kočner opustil súdnu sieň ako nevinný človek, lebo nabudené Slovensko by kočnerovský absťák neprežilo.

Keď som nedávno počúval jedného z najčerstvejších kočnerobijcov, ktorý si brúsi zuby na poslaneckú stoličku, v pamäti sa mi pomrvil celkom nádejný Kočnerov náhradník. František Mojžiš. Ako šéf nebankovky DRUKOS pripravil 25 tisíc ľudí o 3,9 miliardy korún. V roku 2012 ho odsúdili na osem a pol roka za finančné podvody. Teda nijaký baránok a tiež neprezradí len to, čo nevie. Akoby chcel prispieť do priebežnej správy o klesaní na dno, na ktorom sa ozvala streľba v dome novinára a jeho snúbenice. „Po istej dobe sa na mňa obrátil Pavol Rusko s požiadavkou postaviť dom a pravdepodobne aj dodať auto pre pána Joža Pročka a postaviť dom a dodať auto pre pani Mišku Marienkovú... Po mojich predchádzajúcich skúsenostiach s Paľom Ruskom a jeho spôsobmi som vedel, že odmietnuť to síce môžem, ale bude to moja a DRUKOS-u mediálna smrť. Od Pročka a Marienkovej viem, že zo strany Pavla Ruska im bola za ich účasť na volebnej kampani SOP v roku 1998 sľúbená odmena pravdepodobne v hotovosti miliónov korún. K tomuto plneniu však zo strany Ruska ani SOP nedošlo, a pravdepodobne sa hľadalo náhradné naturálne plnenie vo forme áut a domov.“ (https://www.mediahub.sk/pavol-rusko-a-tv-markiza-vzostup-a-pady-televizneho-magnata-8-ukazka-z-knihy/) Žiada sa doložiť, že na kandidátke Schusterovej strany SOP vošli do parlamentu aj Viera Rusková a Diana Dubovská, mladá partnerka podnikateľa Jozefa Majského. Pre ich modré oči, ako inak! Keťasenie odmieta aj Jozef Pročko, ktorý s Miškou Marienkovou tvoril hviezdny moderátorský pár vo vtedajšej populárnej talentovej súťaži Slávici na ulici. „Keď Rusko povedal, že idú založiť politickú stranu ANO a chce, aby som moderoval míting, šiel som. Robil som to z presvedčenia: je jedno, či to bolo ANO, SOP, KDH alebo SDKÚ. Ja som to robil zadarmo. Na všetko, čo mám v Bratislave alebo v Haliči – penzióny, Zbrojnicu (reštaurácia v bývalej hasičskej zbrojnici – pozn. aut.), dva domy či budovu Kráľovského soľného úradu – som si zarobil. Keď chcelo KDH zatvoriť Ruska do basy, povedali, že Mojžiša násilím prinútil postaviť mi dom.“ (Nový čas, 2. 6. 2019) Komu má dať občan za pravdu? Sedmičke na kandidátke OĽaNO Jozefovi Pročkovi, alebo gaunerovi, ktorý Kočnerovi akoby vypadol z oka? Kočnerovi – pod mediálnou narkózou – veríme na slovo, jeho kópii nie? Aj keď sa tá kópia hrdinsky vzoprela mečiarizmu? „... nech pošlú aj guľku, nedám sa, dodal. Včera F. Mojžiš zverejnil meno muža, ktorý ho pred niekoľkými týždňami prišiel vydierať a pýtať výpalné. Podľa informácií denníka SME Július Gašpar zastáva vysokú funkciu u istého pivovarníka z Banskobystrického kraja, ktorý patrí k regionálnej privatizačnej skupine HZDS.“ (SME, 29. 11. 1997) Treba povedať, že tvár Markízy v službách SOP-ky sa činila, o čom svedčí moderátorská nadpráca na jednom z mítingov. „Obávali sme sa spievať preto, že tam prišli kameramani z Koliby, aby nakrútili len také zábery, na ktorých sa zle tvárime. Tam vznikol aj incident kameramanov Formánka a Matisa s Jožom Pročkom, lebo im nechcel dovoliť filmovať.“ (Rudolf Schuster: Návrat do politiky) Škoda, že sme sa pred voľbami do Európskeho parlamentu neopýtali kandidujúceho Andyho Hryca na komunikáciu s Jozefom Majským. Aj tento stíhaný gauner, ktorý sa vyznal v nákupnom centre zvanom politika, si najprv užíval potľapkávanie za podiel na porážke mečiarizmu v roku 1998, presnejšie za financovanie Hrycovho rádia Twist. Diana Dubovská už ako Majského manželka si v roku 2002 opäť sadla do poslaneckých lavíc. Tentoraz na kandidátke Mečiarovho HZDS. Poslanecké repete v roku 2006 jej nevyšlo, ale za prvej Ficovej vlády ako nominantka koaličného partnera (HZDS) získala kreslo štátnej tajomníčky na ministerstve zahraničných vecí. Keby Majský v čase svojej najväčšej slávy kandidoval v priamej voľbe prezidenta, určite by zvíťazil. Kľúče od Prezidentského paláca by mu zabezpečila potenciálna najmladšia a najsexi prvá dáma. Veď čo iné by rozhodovalo, keď kľúčová otázka médií, či by kandidáti vymenovali Roberta Fica za ústavného sudcu, ešte nebola aktuálna!  

Gaunerov ako Kočner, Mojžiš či Majský sa po Víťaznom novembri 89 vyrojili tisícky. S požehnaním neviditeľnej ruky trhu. Keď bývalí veksláci a kšeftári vyčachrovali prvé milióny, začali si robiť, čo chceli, a s kým chceli. A „Brano im otvíralo samo“ na čoraz vyšších poschodiach. Namiesto toho, aby sme prehodnotili tridsaťročnú cestu, držíme sa Kočnera a jasáme. Akoby sme našli šém na zastavenie Golema. Dokonca aj múdry strýčko Sam prehliadol, že sme nedolapili príčinu zla, len jeho produkt! „Americké sankcie stavajú Kočnera do novej pozície: je z neho medzinárodne uznaný zločinec. Takto sa trestajú zločinci. Ficovi to museli ukázať Američania.“ (dennikn, 10. 12. 2019) Matúš Kostolný však neprezradil, či Američania postupovali takto zásadovo a ukážkovo aj voči domnelému objednávateľovi vraždy saudskoarabského novinára. Na príčinu marazmu poukázal ten, kto nám na Novembrovom námestí spieval Sľúbili sme si lásku... a ... pravdu vravieť len... Ivan Hoffman skonštatoval, že vo voľbách, „sa vyberá zo strán, ktoré nič zásadné meniť nechcú, v ničom dôležitom sa nelíšia. Už dávno som opäť nevolič. Keď sa objaví slušná strana, ktorá bude mať v programe zrušenie kapitalizmu, rád ju svojím hlasom podporím.“ (hlavnydennik.sk/2019/12/11) Pravdaže, zlí kapitalisti trápia už kdekoho, ale pod módnym pseudonymom. O to trápnejšie vyznieva, keď volebný líder, ktorý požičal svojej strane milión eur, hovorí o boji proti vplyvu oligarchov a finančných skupín, a najväčší potlesk zožne od mienkotvorných médií v rukách oligarchov a finančných skupín. Pánske huncútstvo iného druhu predviedol premiér Peter Pellegrini. Po predčasných voľbách v Spojenom kráľovstve vyhlásil, že „jasné víťazstvo premiéra Johnsona už pravdepodobne nikoho nenecháva na pochybách, že Británia definitívne opustí EÚ.“ (RTVS, Sobotné dialógy, 14. 12. 2019) Pán premiér, o tom, že Británia definitívne opustí EÚ rozhodol britský občan v referende. Nebolo drvivé víťazstvo konzervatívcov potvrdením jeho výsledku? Neboli voľby tým „druhým“ referendom, ktorého sa dožadovala časť britskej verejnosti? Ľavičiar Peter Pellegrini perlil aj v nedeľu, keď pochválil spoluprácu cirkví a štátu. Splnenie poslednej požiadavky Nežnej revolúcie – odluka cirkví od štátu – nám teda nehrozí. (TA3)

Posivenému občanovi čoraz častejšie neostáva iné, len s povzdychom prižmúriť oči nad táračkami politikov, hoci by im najradšej zaplieskal bičom nad hlavami a kamsi ich pohnal. Vládnych i opozičných. Starých i nových. Aj obojakých. Ale upleť bič z... volebných sloganov a novinových titulkov, aby sme si aspoň v adventnom čase uľavili slušne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama