Reklama
Reklama

Návrh triedenia hodnoty výsledkov vedeckej práce s dôrazom na publikácie

Fikcia a prax, humor i žiaľ
Počet zobrazení: 930

´V 15/2 čísle ChemZi 2019, str.44 a potom na portáli Nové Slovo 11.8. t. r. bola uverejnená úvaha s názvom „Hodnotenie výsledkov vedeckej činnosti“. Bol to pokus o všeobecné roztriedenie výsledkov vedeckej práce podľa jednotlivých výstupov, bez ich kvantifikácie. Hlavnou myšlienkou úvahy bolo vyzdvihnutie potreby hodnotiť konkrétne výsledky vedeckej práce a nie zámery a čiastkovo plnené (možno v budúcnosti aj splnené) ciele. Nasledujúca stať je jej voľným pokračovaním. Týka sa predovšetkým prírodných vied. V spoločenských vedách je zväčša iná situácia. Viac ako 2 000 rokov sa vynikajúce mozgy filozofov zaoberajú rozborom myslenia i konania ľudí – a je pochopiteľné, že nájsť originálne prístupy v tejto oblasti je nesmierne náročné. V oblasti prírodných vied je pozícia bádateľov oveľa jednoduchšia. Možnosti originálneho výskumu sú v podstate neobmedzené, hoci, ako uvidíme, nie sú vždy ľahko uchopiteľné.

Nasledujúca úvaha naznačuje možnosti hlbšieho triedenia hodnoty výsledkov vedeckej práce, znovu bez pokusu o ich kvantifikáciu, napríklad v podobe bodovania, ktoré je zaužívaná v mnohých inštitúciách. Aby sa zabezpečila istá miera zrozumiteľnosti tejto úvahy, niektoré myšlienky z predošlej state sa opakujú.

teacher-23304_1280.png
Ilustrácia: Pixabay.com

Cieľom výskumu je rozšírenie poznania a jeho výsledkom sú písomné publikácie, verejné prezentácie (prednášky a vývesky) a patenty. Vovedno ovplyvňujú vedeckú komunitu a často aj výrobnú prax. Uplatňujú sa aj vo výchove mladej generácie, hlavne budúcich vedcov. Najväčší význam majú písomné publikácie a patenty. Česi rozumne hovoria: „Co je psáno, to je dáno.“ Rozsah a kvalita vytvorených vedeckých výsledkov je dôležitý parameter hodnotenia činnosti tak jednotlivcov ako aj inštitúcií, a preto sa vedci snažia získať čo najviac a čo najlepších výsledkov. Len veľmi malá časť prírodovedeckej komunity pracuje výlučne pre vlastné potešenie a (prakticky) nepublikuje, neprednáša a nepatentuje. To je možné len vtedy, ak jej príslušníci majú dostatočne veľké vlastné finančné zdroje, alebo „súkromných“ sponzorov. Nepotrebujú „robiť vedu“ pre obživu, kvôli prežitiu. Výsledky ich práce zväčša ostávajú anonymné. Pravda, veda obvykle prináša vedcom len neveľké finančné prostriedky a potešenie z poznávania je dôležitým motívom aj finančne odmeňovanej, či „odmeňovanej“ vedeckej práce. Múdry človek bol povedal: „Poznané je mŕtve, pôvab je v poznávaní.“

Publikovaniu a publikáciám vedeckých výsledkov sa venovali a venujú mnohí autori. Pre zaujímavosť uvediem príručku „Sprievodca svetom vedeckého publikovania“ autoriek J. Dobbersteinová, S. Hudecová a Z. Stožická , ktorú vydalo Centrum vedecko-technických informácii SR v r. 2019. Dielo rozoberá nielen technické, etické, právne a archivačné otázky publikovania, ale aj ich formálne, kvantifikujúce porovnávanie, ako je impaktový faktor (impact factor) časopisu, Hirschov index (HI) autora a pod.

V nasledujúcej úvahe sa pokúsim roztriediť konkrétne výsledky vedeckej práce zhrnuté v písomných publikáciách v časopiseckej literatúre a sčasti v patentoch. Nebudem sa venovať zborníkovým publikáciám, ktoré sú obvykle určené pre kolegyne a kolegov autora, prípadne pre účastníkov vedeckého podujatia – a pre hodnotiace tímy. Zväčša nie sú verejne dostupné. Vynechám diskusiu o diplomových a dizertačných prácach a, samozrejme, o „publikáciách“, ktoré sú odkiaľsi odpísané, teda sú plagiáty. Nebudem brať do úvahy ani „salámové publikovanie“ – po umelo vytvorených, malých častiach a ani „vlastné plagiáty“, keď autor multiplikuje svoju pôvodnú publikáciu a s malými zmenami ju uverejní vo viacerých časopisoch. Ani moderné antiplagiátorské IT programy hodnotenia originality publikácií takéto postupy nemusia vždy odhaliť. Nebudem rozoberať ani „vedecké bubliny“, keď autor oznámi a predbežne publikuje veľkolepý zámer svojho výskumu, prípadne šikovne naznačí aj jeho (už takmer dosiahnuté) výsledky a potom sa vezie na popularite, o ktorú sa pričinia médiá prahnúce po senzáciách.

Predložený návrh triedenia výsledkov vedeckej práce za žiadnych okolností nemožno považovať za univerzálny návod. Nie je to ani návod, ako „vyrábať“ publikácie. Týka sa nedefinovanej krajiny a bližšie neurčených vedeckých a edukačných inštitúcií. Vopred sa ospravedlňujem vedcom, ktorí sa budú cítiť dotknutí – podobne ako predošlou úvahou uverejnenou v ChemZi a následne v Novom slove. Prosím ich, aby tento príspevok považovali predovšetkým za humoristickú esej. Miestami humor cez slzy.

Vedecká, technologická i spoločenská hodnota jednotlivých výsledkov vedeckej práce sa veľmi líši. Samozrejme, líši sa aj ich formálna kvalita. Pre prehľadnosť si parametre výsledkov vedeckej práce rozdelíme do troch kategórií – budeme uvažovať ich originalitu „O“, odozvu „C“ a realizáciu „R“ – a každú z nich vtesnáme do piatich hodnotových stupňov. Tieto tri kategórie môžu, ale nemusia spolu úzko súvisieť a v našej fiktívnej stupnici dosahujú hodnoty 0 až 5. Pochopiteľne, navrhované kategórie i stupne hodnoty sú v skutočnosti spojité a daný výsledok zriedkavo jednoznačne patrí len do jednej z nich.

Zaradenie výsledkov vedeckej práce do niektorej z navrhovaných kategórií a do niektorého stupňa hodnoty, samozrejme, závisí od posudzovateľa, často od jeho sympatií voči ich autorovi. Pochopiteľne, závisí aj od oblasti výskumu, v ktorej výsledky vznikli. Z týchto dôvodov aj v tejto stati upustím od kvantifikovaného „bodového“ hodnotenia. Nebudem rozoberať ani spôsoby rozdelenia prínosu jednotlivých autorov výsledku, známe „podielovanie“ autorstva publikácií. Niekde sa rozdelenie prínosu jednotlivých autorov nerobí, použije sa systém „každému rovnako“, inde sa na to používajú rôzne sofistikované schémy.

Ako som uviedol, hlavným objektom diskusie o hodnote výsledkov vedeckej práce budú časopisecké vedecké publikácie. Nielen preto, že inštitúcie i vedecká komunita ich dôležitosť najviac uznáva a rôzne spôsoby ich kvantifikácie sú podrobne prepracované, ale aj preto, že sú do istej miery viditeľné aj pre laickú verejnosť.

Prednostne rozdeľme výsledky vedeckej práce, publikácie, podľa ich originality, O. K tomuto parametru priradíme ďalšie dve spomínané kategórie, ohlas, či odozvu C a realizáciu R, ktoré obvykle – ale nie vždy priamo – súvisia s originalitou výsledkov. Význam originality vedeckej práce a jej výsledkov vo forme publikácií, prezentácií a patentov je z pohľadu vedeckej komunity zrejmý a nie je potrebné podrobne ho zdôvodňovať. Objektívne zhodnotenie originality vedeckých výsledkov je veľmi náročné a ťažko kvantifikovateľné. Ako je uvedené vyššie, moderné antiplagiátorské programy ľahko odhalia primitívny plagiát, ale mnohé plagiáty sú vytvorený veľmi profesionálne a zodpovedajúce softy majú hranice svojej spoľahlivosti. Posúdenie originality rukopisov publikácií odoslaných na uverejnenie do časopisov je v rukách redaktorov a oponentov. Redaktori, editori časopisov, sú za svoju prácu platení, oponenti nie. Podľa všetkého si v ostatnom čase mnohí redaktori zjednodušujú prácu, rukopisy nečítajú a formálnu agendu zadeľovania rukopisov prenechávajú svojim asistentom (editorial assistants). Žiaľ, slabo platení asistenti často nemajú potrebné vzdelanie a pri vstupnom rozhodovaní, čo robiť s rukopisom, nezriedka sa riadia hlavne adresou autorov. Niečo ako fair geographic representation zväčša neplatí. Časy, keď práca redaktorov časopisov bola morálne i spoločensky vysoko hodnotená sa, žiaľ, v podstate pominuli. Je známy prípad špičkového amerického chemického časopisu JACS, keď dvaja recenzenti rukopis odoslaný do redakcie odmietli, ale redaktor sa po jeho starostlivom(!) preštudovaní rozhodol prácu uverejniť. Bola to po mnoho rokov svetovo najcitovanejšia publikácia s chemickou problematikou! V prípade prihlášok patentov, ich originalitu posudzujú odborníci, examinátori. Obvykle sa spoliehajú na banky dát, a nie vždy dokážu posúdiť skutočnú originalitu, novosť myšlienky a výsledku, ktoré sú podstatou prihlášky patentu. Odborná úroveň examinátorov je často nedostatočná, prípadne je pre nich šírka problematiky prideľovanej na posúdenie priveľká. Aj v dôsledku toho je nás hodnotenie prihlášky patentu zdĺhavé a nezriedka formálne.

Originalita výsledku vedeckej práce uverejneného v podobe publikácie sa zväčša odrazí v jej ohlase „C“ a v jej realizácii „R“ –, a to buď vo vede samotnej, alebo v technickej a technologickej praxi – a niekedy aj v spoločenskom uznaní. Rukolapným ohlasom vedeckého výsledku sú jeho citácie v literatúre a patria sem aj pozvania na prednesenie plenárnych, hlavných a key-note prednášok na (medzinárodných) vedeckých podujatiach. Realizáciou vedeckého výsledku môže byť využitie vytvorených a metód a materiálov v iných vedeckých tímoch, alebo prevzatie zodpovedajúceho know-how výrobcom či výrobcami, napríklad formou licencie. Vedecký výsledok sa môže – často anonymne – uplatniť v praktickej aplikácii do novej, alebo zlepšenej technológie. Na to, aby sa publikácia stala vysoko citovanou a patentovaný výsledok sa realizoval v praxi, musí niekto „odhaliť“ ich existenciu. Je výhodou, ak sa dosiahnuté výsledky týkajú vychytenej oblasti výskumu alebo technológie. Z toho dôvodu je častým motívom výberu sféry vedeckého výskumu príťažlivosť dosiahnutých výsledkov, alebo „výsledkov“ pre iných vedcov a aj pre grantové agentúry, ktoré rozhodujú o jeho financovaní.

Začnem smutným humorom. Fikciou? Výsledky (zámerne som vynechal príslovku „vedeckej“) práce s najnižším stupňom originality, O1 sú produktom „výskumu (?)“, ktorý sa dá označiť aj „my tiež“ (we too research). V literatúre, alebo na prednáške, či vo „výveskovni“ konferencie sa identifikuje problém, ktorý niekto prezentoval, a ktorý by sa dal experimentálne alebo aspoň „literárne (!)“ zvládnuť. Teda problém, ktorý je vo výskume dostatočne frekventovaný a výsledky majú istú nádej byť citované. Následne sa vykonajú predbežné, prípadne aj rozsiahlejšie, ale obvykle nie príliš náročné merania. Ak sa ukážu nejaké korelácie, cesta k publikovaniu je otvorená. Nájsť vhodné miesto na uverejnenie pripravovanej publikácie kategórie O1, môže byť istý problém. Ten sa dá v prípade existencie slušného grantu prekonať pomocou predátorských časopisov, ktoré uverejnia „všetko“. Finančne môže vypomôcť aj kolegov grant, hlavne ak sa jeho zodpovedný riešiteľ zahrnie do autorského tímu. V krajnom prípade poslúži ako „publikačná platforma“ zborník prác vydávaný niektorou domácou inštitúciou. V úvode rukopisu budúcej publikácie sa zvolená problematika slovne rozvinie, prípadne sa zavedú – obvykle nenáročné – modifikácie. Zdôrazní sa praktický a prípadne aj teoretický význam štúdia. Opatrne sa naznačí jeho originalita, pričom sa pôvodná práca, z ktorej sa vyšlo, odcituje iba akoby mimochodom – a len v prvej zo série „odvodených publikácií“. Tým sa zabezpečí obrana pred prípadnými výčitkami autora originálnej práce. Účinné je schovať citáciu pôvodnej práce medzi citáciami článkov, ktoré opisujú všeobecné aspekty a dôležitosť študovanej problematiky. Zhromaždia sa citácie vyžadované redakciou, často „of the Google origin“. Citované publikácie sa obvykle nečítajú. Je vhodné hojne citovať články uverejnené vo zvolenej „publikačnej platforme“ a, samozrejme, nezabudnúť na citácie vlastných prác. Aj vtedy, keď s danou problematikou súvisia len marginálne alebo aj vôbec nesúvisia. Je nádej, že si to oponent nevšimne. Veď H-index... Násobne sa citujú autori, ktorí sa potom navrhnú za oponentov. V experimentálnej časti publikácie sa uvedie podrobný opis aplikovaných, známych experimentálnych metód a použitých prístrojov. V časti „výsledky a diskusia“ sa prepíše laboratórny denník do formy – „to a to závisí od toho a od toho“ –, a tým vzniknú aj závery. Skutočná originalita opísaného „výskumu“ a R publikácie vytvorenej na jeho základe sú blízke nule, ale ak sme vystihli tému, C môže byť až prekvapujúco dobré. A o to nám predsa ide. Samozrejme, priatelia autora odcitujú a pozvú ho na prezentovanie vývesky, prípadne aj na prednášku počas lokálnej konferencie. Vznikne súhrn alebo rozšírený súhrn uverejnený v zborníku konferencie. Je to v podstate kópia originálnej „publikácie“, ktorú niektoré inštitúcie bez váhania zahrnú do zoznamu podkladov na získanie vedeckej alebo vedecko-edukačnej hodnosti autora. Pokiaľ sa podarí vyrobiť aspoň jednu publikáciu O1, získa sa základ pre vedecký alebo výskumný projekt pokrytý grantom. Čím viac O1 publikácií v krátkej dobe autor vytvorí, tým väčšiu má nádej na získanie grantu. V návrhu výskumného projektu nie je vhodné citovať cudziu východiskovú prácu. Jej autor predsa výskumný projekt nikdy neuvidí. Aby sa zvýšila účinnosť zápasu o grant, či o „multiplikačné granty (!)“, je vhodné zvoliť vhodných posudzovateľov a správne ich zainteresovať. Ak je to aspoň trochu možné, hojne ich v projekte citovať. „Ja im, oni mne...“. To, že konkurenčné projekty vyššej hodnoty vyjdú naprázdno, nie je zaujímavé. Víťazí šikovnejší.

Posuňme sa od smutného humoru smerom k vede. O2 je zdokonalená O1. Má (výrazne) vylepšenú umeleckú a prípadne aj technickú úroveň. Skutočná originalita je zatiaľ druhoradá. Publikácie O2 už nie sú jednoduché prepisy laboratórnych denníkov, je v nich aspoň náznak pokusu o vysvetlenie napríklad toho, prečo nameraná veličina závisí od parametrov systému. Publikácie s O2 sa občas presadia do časopisov s nenulovým impaktovým faktorom. Samozrejme, študovaná problematika musí byť príťažlivá a hojne frekventovaná. To zabezpečí určitú odozvu, C publikácie. Zaujímavá je pomoc prípadnej citačnej loby, ktorej existenčným predpokladom je vysoká vzájomná citovanosť jej členov. Recenzenti – hlavne ak patria do loby – nezisťujú, či citácie do rukopisu práce patria, či sa citovaná práca zaoberá problematikou opisovanou v posudzovanej práci. Hľadajú v rukopise citácie svojich prác. Vhodné sú multi-autorské práce, typu „ja pripíšem teba, ty pripíšeš mňa“. Málokde a málokedy sa vyhodnocuje reálna účasť spoluautorov na vzniku publikácie. Pri delení, či podielovaní autorských prínosov platia gentlemanské pravidlá, „dnes ja tebe, zajtra ty mne“. Ak sa publikované výsledky a často dokonca aj očakávané budúce výsledky vhodne prezentujú v médiách, úspech je zaručený. Novinárov viac zaujíma cieľ výskumu ako dosiahnutý výsledok, hlavne ak má naznačený výskum potenciálne významný dopad na zdravie, životné prostredie, spoločenský život, nové materiály, ekonomiku, a pod. A nebodaj aj na politiku... Publikácie O2 zvyšujú nádej prilákať budúcich doktorandov, hlavne ak ich autor, budúci školiteľ, má slušné prístrojové a ostatné materiálne pozadie a je známy svojou nenáročnosťou i „veľkorysým“ prístupom k dosiahnutým výsledkom. Odozva výsledku C a jej stupeň sa odpúta od nuly a v prípade modernej a hlavne módnej témy môže byť dokonca veľmi slušná, až 2-3. R má naďalej zanedbateľnú hodnotu.

Nastupuje veda... O3 už nesie výrazné znaky originality. Všetky parametre sú oproti O2 značne zlepšené. C stupeň vrastie na 3-4 a a ak si prácu všimne niekto v zahraničí dostavia sa pozvania na prednášky. R stúpa a môže dosiahnuť stupeň 1-2.

Do kategórie O4 patrí originálny výskum, skutočná veda. Výsledky prinášajú nové pohľady, odozva v podobe citácií v literatúre a v pozvaniach na konferencie je vysoká – až 5. Pravda, citovanosť publikácií a hlavne vyžiadané prednášky počas významných medzinárodných vedeckých stretnutí môžu spôsobiť autorovi isté problémy, hlavne v jeho   blízkom okolí. Úspech sa vo vedeckej komunite nie vždy odpúšťa. Hlavne prezentácie v zahraničí, ktoré vyvolali pozornosť a priniesli ďalšie pozvania, môžu pôsobiť ako červené súkno vo (vedeckej) corride... Realizácia výsledku na iných vedeckých pracoviskách môže byť úctyhodná, avšak dosiahnutie slušnej R v technologickej praxi je veľmi náročné. Patentovanie originálneho výskumu je drahé a dlho trvá. Ak však o výsledok výskumu, o „know-how“ prejaví záujem realizátor v praxi, napríklad vo výrobe, R je veľmi vysoké, až stupeň 5. Najvyššia forma realizácie výsledku vedeckej práce v technickej čí technologickej praxi je jeho prevzatie budúcim realizátorom formou licencie. Je pomerne zriedkavé, lebo realizátori majú tendenciu výsledok výskumu bezplatne využiť, odcudziť ho a súdne spory, osobitne spory cezhraničné, sú finančne veľmi náročné. Vlastníkom know-how je materská inštitúcia pôvodcu patentu, nášho vedca. Málokedy má možnosť a prípadne aj záujem, zabezpečiť priamu realizáciu výsledku vo výrobnej praxi. Niekedy si pôvodcovia patentu za symbolický poplatok prevezmú vlastníctvo zodpovedajúceho  know-how od svojej materskej inštitúcie a pokúsia sa o jeho „fruktifikáciu“ vo svojej start-up firme. Potrebný rizikový (venture) kapitál môže poskytnúť banka, mesto, súkromný sponzor, ale aj zahraničná inštitúcia. Pri praktickej realizácii výsledku sa však môžu dostaviť aj neočakávané problémy. Autor, pôvodca patentu sa môže dodatočne dozvedieť, kto všetko má na vzniku výsledku zásluhu a ak si stojí za originalitou a vlastníctvom svojej práce a jej výsledku, môže „naraziť“.

Publikácie O5 opisujú výsledky vysoko originálneho výskumu. Ten nesie so sebou významné riziká. Téme sa venuje málo vedcov, alebo aj nikto okrem autora samotného. Autor predbehol dobu a nemá koho citovať. Je „sám vojak v poli“. Recenzenti rukopisov a posudzovatelia výskumných projektov nemusia dosah O5 výskumu pochopiť. V priebehu trvania prípadného grantu a dokonca ani počas života autora nemusia byť výsledky O5 výskumu „objavené“ a (vysoko) citované. Obvykle sú C a R publikácie nižšie až výrazne nižšie ako pri O4. Nie sú nulové len v prípade, ak sa niekto  o výsledku vôbec dozvie.

Ak O, C a R vedca dosiahnu istú „kritickú“ úroveň, situácia sa skokom zmení. Vznikne vedecká osobnosť, obliehaná médiami a adorovaná politikmi i verejnosťou, ktorú sa nesvedčí kritizovať – a ani (priamo) podvádzať. Samozrejme, vysoké, fiktívne  hodnoty O, C a R môžu vyprodukovať prajné médiá.

Dostupnosť publikovaných prác pre záujemcov predstavuje osobitný problém. Ceny printových časopisov a aj ich elektronických verzií sú veľmi vysoké, a preto sa vytvárajú konzorciá, ktoré si predplácajú spoločný prístup k uverejneným článkom. V poslednom čase narastá tlak na časopisy, aby sprístupnili práce, ktorých vznik bol financovaný z verejných prostriedkov. Časopisy zavádzajú formát verejne prístupných článkov (open access publications) –, ktorý si „zámožnejší“ autori zaplatia. Bežné predátorské časopisy majú všetky články voľne dostupné, ale výška poplatku požadovaného za uverejnenie publikácie, prípadne „publikácie“, je pre našich vedcov často nedostupná. Veľmi cenná je aktivita európskej sociálnej siete Research Gate, RG, ktorá umožňuje nadväzovať kontakty vedcov po celom svete a pomáha získať bezplatný prístup k publikáciám. Na RG ľahko zistíte, kto sa čím v otvorenom výskume zaoberá – a aj jeho výsledky a výkony vo forme „RG score“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama