Reklama
Reklama

Návrat posolstva Novočerkaska

Počet zobrazení: 1463

V novembri uvedú do kín Ruskej federácie film Andreja Končalovského pod názvom Drahí súdruhovia. Medzinárodnú premiéru mal na tohtoročnom Benátskom filmovom festivale.

Film pravidelne sledovala v spravodajstve štátna ruská televízia Kultúra /TV Kultura/, jedným so sponzorov filmu bola vôbec najväčšia ruská TV, štátny Pervyj kanal.

dorogie_tovarisci.jpgAndrej Končalovskij, ročník 1937, nositeľ viacerých ocenení Benátskeho festivalu, vytvoril film na základe udalostí v juhoruskom meste Novočerkask v roku 1962. Pre TV Kultura povedal, že mu šlo najmä o historickú spravodlivosť, o vykreslenie atmosféry doby a nie o rekonštrukciu krvavých udalostí, teroru sovietskej moci voči robotníkom. Chce ukázať generáciu svojich rodičov, generáciu sovietskych ľudí, homo sovietikus, presvedčených stalinistov. Svojej generácii, ktorá vyrastala v ére destalinizácie zasa to, čo malo byť navždy pochované, čo bolo vyhlásené za štátne tajomstvo a malo sa dosiahnuť nemožné – aby ľudia na to zabudli.

Chcem ukázať ten teror v čase, keď sme si mysleli, že Chruščovom a jeho destalinizáciou začala úplne nová éra a nevnímali sme rozličné šumy o nejakej streľbe kdesi na juhu Ruska, boli sme vtedy mládež ktorú zaujímal sex, rokenrol a džínsy“.

„Chcel som ukázať v čom žila generácia našich rodičov, napríklad môjho otca“, povedal o. i. reportérke TV Kultura Končalovskij. /Jeho otcom, ako je známe bol populárny spisovateľ Sergej Michalkov, autor textu stalinskej sovietskej hymny Sojuz nerušimij, práve tak ako po nástupe V. Putina autor aj nového textu hymny Ruskej federácie na melódiu sovietskej hymny. Ide o otca aj Končalovského brata, čoraz výraznejšieho podporovateľa politiky V. Putina Nikitu Michalkova./

Končalovskému nešlo o rekonštrukciu udalostí, ale o atmosféru doby, o city, emócie ľudí. To, čo vtedy prežívali a v čom a čím žili tí, ktorí sa narodili v prvých desaťročiach 20. storočia. Hlavnou hrdinkou filmu je zapálená stalinistka. Na straníckej schôdzi sa dožaduje najvyššieho trestu pre ľudí, ktorí nesúhlasia s nariadeniam sovietskej moci o zvýšení pracovných noriem a drastickým zvýšením cien základných potravín.

Svet sa zapálenej stalinistke, príslušníčke miestnej verchušky, ktorá, na rozdiel od hladujúcich más, dostáva osobitné „pajky“, prídely potravín, zrúti v jednej jedinej chvíli. A to keď jej v mäteži vyvolanej streľbou vojakov zmizne dcéra. Zúfalo prosí lekára, aby zistila kde je. Vidí, ako vojaci mŕtvoly bezcitne hádžu na nákladné autá, aby ich odviezli a tajne doslova zahrabali v masových hroboch desiatky kilometrov od Novočerkaska.

Novočerkaskí mŕtvi nemajú hrob, len pamätník. /Len pred niekoľkými rokmi k nemu položil kvety prezident Putin, bolo jedno z mála miest, kde pri tichom komornom obrade ruský prezident kľačal./

„Bol to teror“ hovorí Končalovskij a výstražne zdvíha prst. „A tá hrôza, ako sa o tom nesmelo hovoriť, ako tisícom zakázali o tom hovoriť, donútili ich dokonca podpísať záväzok mlčať. Nikdy o tom nehovoriť ani v súkromí. Sovietska moc zastrašovala, chcela dosiahnuť nemožné, zabudnúť,“ povedal tvorca pre ruskú štátnu televíziu. „Preto treba obnoviť historickú spravodlivosť a ja sa už dopredu teším na stretnutia s divákmi, osobitne na juhu, v Rostove, Novočerkasku, na Done,“ vyhlásil.

Končalovskij hovorí o Done, lebo Novočerkask vznikol popri Čerkasku, je súčasťou územia oživovaných kozáckych tradícií.

Film medzinárodne oceňovaného režiséra, naposledy vytvoril strhujúci film Raj /2016/, je nielen fascinujúcim umeleckým vyrovnávaním sa so sovietskou érou. Je to návrat témy posolstva témy Novočerkask. Dokumentuje nevyhnutnosť vyrovnať sa s pokusom zatajovať sovietsky teror. Zároveň sú to strhujúce plnokrvné scény ruských dejín. Štrajkujúca masa robotníkov kráča pod červenými zástavami s portrétom Lenina proti tankom a hlavniam samopalov. Píše sa rok 1962, je to éra sovietskych kozmických úspechov a divák vidí obrazy pripomínajúc scény Krvavej nedele roku 1905, keď kozáci zmasakrovali hladujúce masy tiahnuce s ikonami a obrazmi cára pred Zimný palác v Petrohrade.

Z diváckeho ako aj filmárskeho hľadiska je to fascinujúca scéna. Končalovskij si dal, ako povedal, záležať na výbere nefilmových tvárí, tvárí obyčajných ľudí v tejto masovej scéne. A ako celý film aj ona je čiernobiela.

Pozoruhodné je, že ide o umelecké stvárnenie udalosti, ktorá v roku 2015 bola témou 24 dielneho farebného seriálu Voľakedy v Rostove. Takisto jednou z kľúčových scén seriálu bol masový protest a streľba do bezbranných robotníkov na príkaz vtedajšieho najvyššieho sovietskeho vedenia.

Pred piatimi rokmi Pervyj kanal uviedol 24-dielny farebný seriál Voľakedy v Rostove počas dlhých pravoslávnych sviatkov Veľkej noci. Scéna protestu a masakru rozhorčených robotníkov, veď do ulíc vyšlo vyše desaťtisíc robotníkov, je jedna z kľúčových. Seriál v roku 2015 po prvý raz dramaticky vykreslil krvavý masaker, po prvý raz ukázal barbarský zákrok sovietskej ozbrojenej moci proti bezbranným robotníkom v Novčerkasku ako aj na príkaz Moskvy inscenovaný proces, v ktorom odzneli rozsudky smrti.

Seriál Voľakedy v Rostove je farebný, film Drahí súdruhovia čiernobiely. No aj seriál si dal za cieľ nevykresľovať udalosti čierno – bielo. Pozoruhodne spracoval udalosti z júna 1962 v Novočerkasku s vyčíňaním rostovskej bandy lupičov Tolstopjatových ktorá v sedemdesiaych rokoch prepadávala obchody a banky v termíne výplat. Banda má dodnes osobitnú výstavu v rostovskom kriminalistickom múzeu také výnimočné boli ich prepady. Dejová os seriálu sa tak opiera o skutočné udalosti, je to dráma sociálna i kriminálna, pre mnohých, vlastne pre všetkých divákov bol seriál prvým verejným vykreslením udalostí nielen masakry, ale aj celej obludnej atmosféry. V seriáli vystúpila po prvý raz v dejinách ruskej televízie táto sovietska éra z obrazovky, seriál vykreslil prostredie robotníkov, lekárov, vysokoškolských učiteľov, policajtov, tajnej polície KGB, atmosféru väzení, narkomanstva, psychiatrických liečební, zaľúbencov, pijanov, spisovateľa disidenta, ktorý sa živí prácou domovníka.

Končalovskij zasa znovu vrátil, oživil ako sám povedal posolstvo Novočerkaska, zmysel tých udalostí, úplne inak. Vzhľadom na 24-dielny  sociálno-kriminálny seriál plný faktografie sovietskej éry roku 1962, o. i. éry, keď v kubánskej kríze sovietsky vodca priviedol svet na pokraj vojny, umelec vytvoril drámu človečenského vnútra, drámu o nemožnosti umlčať pamäť, drámu o historickej spravodlivosti. Práve to, že taká výrazná osobnosť krátko po svojom čiernobielom filme, dráme Raj z roku 2016, o. i. aj s podporou ruskej štátnej televízie poskytuje možnosť publiku vyrovnať sa nielen s vlastnými dejinami, ale najmä s morálnymi hodnotami.

Končalovského film Raj, ocenený aj v Benátkach, sme mali možnosť, na rozdiel od 24-dielneho televízneho seriálu, vidieť u nás v rámci týždňa ruských filmov. Možno očakávať, že to tak bude aj v prípade jeho najnovšieho diela?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama