Reklama
Reklama

Návrat do horiaceho domu

Počet zobrazení: 3753


chaviva.jpgKeď mesto Banská Bystrica v auguste 1990 udelilo Chavive Reikovej čestné občianstvo In memoriam, málokto o odvážnej žene z povstaleckých čias roku 1944 niečo vedel. Chaviva Reiková (vl. menom Marta Reicková) je v Izraeli národnou hrdinkou, na Slovensku sme však o nej donedávna vedeli len máličko. A predsa – počas Slovenského národného povstania patrila k hrdinským postavám, ktorých osud sa tragicky zavŕšil 20. novembra 1944 v masovom hrobe neďaleko Banskej Bystrice – v Kremničke. Tento Pamätník obetiam fašizmu je miestom každoročnej pietnej spomienky, ktorú v spolupráci s mestom Banská Bystrica usporadúva Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov aj za účasti žiakov a študentov bystrických škôl. V príhovoroch sa zdôrazňuje predovšetkým veľký počet umučených a zavraždených obetí – 747 dospelých i detí, z toho viac ako polovica židovského pôvodu. Je to ohromujúce číslo! Po sedemdesiatich rokoch však už málokto vie, kto boli tí ľudia, ako žili, o čom snívali a za čo zaplatili tým najcennejším – životom! Sú to hrdinovia, ktorí figurujú v našom vedomí iba ako bezmenné obete...  Vnímame to síce citlivo, ale neosobne. Preto treba nám súčasníkom oživovať pamäť a uvedené čísla napĺňať konkrétnymi osudmi konkrétnych mužov a žien. Aby sme prestali podceňovať signály, ktoré môžu aj teraz ohrozovať stále krehkú rovnováhu zdravého ľudského spoločenstva. 

pamatnik2_chavivy.jpgBusta a záhrada Chavivy Reikovej.

Na kritické hlasy o nedostatku úcty a vďaky vo vzťahu k ľuďom, čo za našu slobodu položili život, zareagovala inštitúcia, ktorá to má vpísané do rodného listu. Múzeum SNP v Banskej Bystrici sa pred dvomi rokmi rozhodlo pod vedením generálneho riaditeľa Stanislava Mičeva prostredníctvom náročného projektu zmeniť uvedený stav a priblížiť nesporne zaujímavú osobnosť Chavivy Reikovej slovenskej verejnosti. Získavanie informácií, kontaktov a finančného krytia vyvrcholilo v roku 70. výročia SNP niekoľkými pozoruhodnými  výstupmi. Najskôr v deň 100. výročia jej zahrada_chavivy_2.jpgnarodenia, 20. júla, sprístupnilo doposiaľ uzavretú časť svojho areálu (pôvodnej romantickej záhrady) a nazvalo ju jej menom. Emotívne podujatie malo názov 100 sviec pre Chavivu a prítomní účastníci sa tam dozvedeli  o všetkom, čo sa v súvislosti s poznávaním Chavivy chystá. Začiatkom septembra do záhrady pribudla busta tejto povstaleckej hrdinky, ktorú nekonvenčne navrhol a realizoval sochár Péter Gáspár z banskobystrickej Akadémie umení. Tvár hrdinky je prišliapnutá odtlačkom podošvy fašistickej čižmy, pochádzajúcej zo zbierok múzea. Napokon presne v deň 70. výročia jej násilnej smrti múzeum uviedlo premiéru filmu Návrat do horiaceho domu. Režisérka Anna Grusková tvorivo spracovala všetky doterajšie dokumenty a informácie o mladej bojovníčke do pôsobivého vyše hodinového filmu.

chaviva_plagat.jpgStrihovým striedaním historických a súčasných záznamov sa jej podarilo predstaviť dynamicky príťažlivý obraz nekonformnej hrdinky, ktorá za krátkych tridsať rokov života dokázala celú svoju energiu vložiť do riskantného boja za slobodu. A tak divák sleduje začiatky života budúcej hrdinky uprostred rodiny v Radvani, ktorá na tú dobu šokujúco ako mladá dievčina jazdila na motorke. Zapájala sa do mládežníckeho sionistického hnutia Ha Shomer HaTzair a získavala tam zručnosti, čo sa jej neskôr veľmi zišlo. Roku 1938 odišla do Bratislavy pomáhať židovským občanom pri presune do Palestíny. O rok neskôr musela pre hroziace nebezpečenstvo odísť aj sama, v novej domovine sa zapojila do budovania kibucu Maanit. Jej dobrodružná povaha ju priviedla medzi bojovníkov Palmachu, neskôr do britských jednotiek SOE. Ako jediná žena v skupine Amsterdam trvala na tom, že sa osobne zúčastní náročnej misie na slovenskom povstaleckom území. Nebolo to obvyklé, dôvodila však svojou znalosťou územia, ľudí i jazykovými schopnosťami. V polovici septembra sa ocitla v Banskej Bystrici, kde so spolubojovníkmi pomáhala zachraňovať životy židovských občanov, v okolitých lesoch pátrať po zostrelených pilotoch anglo-americkej leteckej misie a odoslať ich späť. Tu sa musela vyrovnať so skľučujúcim poznaním, že rodičov odvliekli do Osvienčimu, odkiaľ sa už nevrátili. Keď padla Banská Bystrica, s oddielom 40 spolubojovníkov odišla do lesov pri Pohronskom Bukovci, kde ich koncom októbra zajali fašisti a odvliekli do bystrickej sedrie.  20. november 1944 sa stal posledným dňom jej mladého a hrdinského života. Po exhumácii boli jej telesné pozostatky z Kremničky prevezené na Olšanské cintoríny v Prahe, odkiaľ ju na žiadosť izraelského štátu roku 1952 previezli do Jeruzalema a pochovali na Mount Herzl ako hrdinku.

Film Návrat do horiaceho domu má aj anglickú verziu, aby sa mohol premietať v ďalších krajinách. Kratšia 40-minútová verzia je určená najmä pre školy. Navyše, pre priblíženie Chavivy Reikovej mladším vekovým kategóriám bol vydaný zaujímavý komiks o jej neobyčajnom živote. Projekt financovaný aj z prostriedkov EÚ sa zavŕšil medzinárodnou vedeckou konferenciou, z ktorej vyjde samostatný zborník.

Treba sa poďakovať všetkým, ktorí majú podiel na sprístupnení osudu Chavivy Reikovej širokej verejnosti. Dúfajme, že sa získané informácie budú využívať nielen pri oficiálnych príležitostiach, ale aj v každodennej výchovno-vzdelávacej praxi.  Želajme si, nech sa ďalej pokračuje v odkrývaní osudov mnohých doteraz bezmenných hrdinov...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama