Nástrahy „elektronickej horúčky“

Počet zobrazení: 3982

V súvislosti s „elektronickou horúčkou“ našej mladej generácie si kladiem otázku, kam smeruje. Že by k čiastočnej nesamostatnosti uvažovania a konania?

Obrázok vľavo ukazuje, ako asi vyzeral a vyzerá mozog priemerného zdravého človeka od dávnych čias až po súčasnosť, kedy sú obe hemisféry (racionálna aj intuitívna) v rovnováhe a symetrické. Druhý obrázok ukazuje, ako sa asi bude vyvíjať pod obrovským tlakom informácií a konzumácie všetkých tých videí a „zdieľaných“ článkov od množstva kamarátov zo sociálnych sietí.  Intuitívna zložka bude výrazne potlačená a rácio v nás hypertrofuje rovnako ako tá jedna hemisféra. Kedysi ľudia aj pri výrazne obmedzených technických možnostiach vnímali prírodu a okolie oveľa intenzívnejšie a osobnejšie. Dnes mladého človeka ani nenapadne večer zdvihnúť hlavu a za jasnej oblohy sa pokochať pohľadom na hviezdy, ako sme to robili my a naši predkovia. Hviezdnu oblohu si dokáže „vygúgliť" v oveľa väčšom rozlíšení, podobne ako rôzne animácie, prečo by mal byť taký retro... Ortodoxný „mobilmaniak“ už nedokáže ani vystrieť krk, ktorý mu stuhol v predklone, o čom hovorí tretí obrázok.

mozog_01.jpgmozog_02.jpg

Neviem, či sa dá tento trend zvrátiť, keď nám internet  – najmä nastupujúcej generácii – tak intenzívne zasahuje do života.  Spoločnosť sa polarizuje, na jednej strane sú šikovní a kreatívni jedinci, ktorí maximálne využívajú možnosti a dostupnosť informácií, ale je tu aj „armáda“ demotivovaných mladých ľudí (ktorí sa nechajú vydržiavať starnúcimi a opotrebovanými rodičmi), nesúca sa na vlne dezilúzie, že tak či tak nič nezmením a najlepšie je ostať pasívny.

Nuž a ako z toho von? Domnievam, sa, že v mnohom „elektronickej horúčke“ podľahli aj dospelí, ktorí sa na jednej strane sťažujú, že deti stále „čumia“ do mobilov (čo mnohí dospelí často robia tiež), na druhej strane sú schopní dieťaťu robiť scény, keď im nezdvihne mobil, lebo sa s kamarátmi šmýkalo na ľade a mobil zostal v taške, aby sa nerozbil. Nuž, asi až dnešná mladá generácia, keď dospeje, bude možno vedieť, ako to „nastaviť“ pre svoje deti.

03.jpg

Áno, dnes sa dá vygúgliť všetko, teda takmer, lebo vôňu lesa alebo rozkvitnutej lúky nevygúglime. V dnešnej uponáhľanej dobe si čoraz menej a menej mladí ľudia nájdu čas na zamyslenie a „prežutie“ každodenných skúseností a nadobudnutých znalostí (aj v škole). Napriek enormnému zvýšeniu dostupnosti informácií (či práve preto?) sme vystavení stresu:  ako to všetko zabudovať do našej „schránky“. Ako by asi dopadli živočíchy s vonkajšou ochranou (kraby, korytnačky), keby rástli oveľa rýchlejšie, ako napríklad rastú informácie v dnešnej dobe. Ich panciere by ich asi dlho neuchránili.

Tak aj naša mládež nemá čas, aby im ochranné „panciere“ dozreli a vytvrdli, aby ich ochránili pred čoraz komplikovanejším svetom. Zrejme je naozaj potrebná hlboká reforma školstva. Myslím si, že ešte sme nedosiahli terapeutický efekt v procese vzdelávania . Možno aj preto,  lebo všetko, čo tu bolo v minulosti, bolo vraj totálne zlé. Tradície sa „vytrhávali aj s koreňmi“, zmeny sa diali nesystémovo. Žiadne diskusie o tom, čo z minulosti má pretrvať, čo je životaschopné, čo treba prijať nové.

Nielen v oblasti vzdelávania platí, že ak treba zmeny, tak treba zohľadňovať nejakú postupnosť, nadväznosť, kontinuitu a prijímať aj racionálne prognózy, vízie, neodtrhnuté od reality. Napr. tradícia britského školstva je pevná – základné princípy sa nemenia, iba formy výučby. A kam to Oxford a iné britské školy dotiahli...  Ale aj na Slovensku sme už mali (v tom strašnom komunizme) duálne školy, ktoré skvele fungovali a podniky si priamo vychovávali svojich budúcich zamestnancov. Po dvadsiatich rokoch sme sa „inšpirovali“ úspešným duálnym školstvom vo Švajčiarsku a v Nemecku a teraz je to u nás novinka...

Zároveň typická slovenská vlastnosť – závisť – ruka v ruke s hašterivosťou spôsobuje, že na Slovensku sa konflikty a rôznorodé názory neriešia diskusiou, argumentovaním, ale hneď založením novej politickej strany, iných odborov, „trucpodnikov“, ohováraním... Preto máme napr. viaceré  školské odbory,  komory zdravotných sestier, mali sme Pravú SNS a „pôvodnú“ SNS. Príkladov je mnoho.

Vráťme sa však k elektronickej horúčke. Podľa Alexandra Kibitova, vedúceho Laboratória molekulárnej genetiky, závislosť od sociálnych sietí funguje rovnako ako závislosť od alkoholu, drog či toxických látok s jediným rozdielom, že je „nechemickej (nelátkovej) povahy“. Zároveň poukazuje na to, že genetické markery závislosti od internetu a sociálnych sietí sú na 80 percent zhodné s markermi pre závislosť od alkoholu a drog.

Myslím si, že na každú zbraň sa časom nájde protizbraň. Čoraz častejšie čítam, ako ľudia intuitívne siahajú  po rôznych východných technikách, aby si zabezpečili vnútornú duševnú rovnováhu, aby odbúrali stres a pod. Možno aj návrat k starým, rokmi prevereným technikám prinavrátenia samých k sebe môže byť jedna z ciest. Možno usilovne hľadáme to, čo už ľudstvo dávno objavilo. Problém je v tom, že si to nedokážeme priznať a neustále sa staviame do polohy chytrejších. 

Určite majú sociálne siete svoje výhody aj nevýhody. Pokrok ide ďalej a ľudia sa prispôsobujú dobe. Čoraz viac sa však na sociálnych sieťach objavujú rôzne poplašné správy a nepravdivé informácie a ľudia ich potom slepo šíria ďalej ako zaručenú pravdu. Boj proti tomu je určite dôležitý, je super, že na tom už niektoré krajiny pracujú a verím, že sa pridajú aj ďalšie. Virtuálna realita bez reálnych skúseností môže byť nebezpečná. Sociálnym sieťam ako nástroju pre rýchle informácie áno, no nie, keď šíria nenávisť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984