Nastavenie mysle je skutočná výzva

Počet zobrazení: 2034

JFK v jednom z pamätných prejavov vyhlásil, že otázkou nie je, čo vaša krajina môže spraviť pre vás, ale naopak, čo môžete urobiť vy pre ňu. Všetci by chceli žiť v blahobyte a v bezchybnej spoločnosti. Nie každý je však naozaj ochotný pre to aj niečo spraviť. 

Na jednej zo sociálnych sietí som po dvoch rokoch vedomej digitálnej absencie, opäť celkom aktívny. Snažím sa nielen  pranierovať spoločenské neduhy, ale najmä byť poslom dobrých správ. Poukazovať na svetlé veci nášho bytia, osláviť ich, nenechať ich len tak bez povšimnutia.  Prvotná motivácia prinášať pravidelne niečo pozitívne po dobrých ohlasoch naberala na sile. Chuť rástla priamo úmerne odozve a ja som sa veľmi vďačne delil o svoje pocity z vecí, ktoré ma oslovili a pozdvihli na duchu. Bola to vždy „všehochuť“ – mozaika postrehov zo športu, histórie, geografie, hudby a sveta filmu dopĺňali nadčasové výroky i menej známych ľudí a každodenný bežný život.

V jednom z mojich posledných mediálnych „upozornení” sa ľuďom po slovensky prihovára pár, poukazujúci na malý domček v malebnom zákutí Álp. Malá stavba slúži ako predajný stánok, samoobsluha. Má chladničku, podotýkam, bez zámku a v nej rôzne druhy syra aj s cenou na balení. Vedľa kasa. Ak nemáte hotovosť, pohotový podnikateľ sa vám prilepeným oznamom prihovára a jednoducho vysvetľuje postup. Zoberte papierik, napíšte meno a adresu, pripíšte cenu vami zakúpeného kusu a my vám do štyroch týždňov pošleme účet. Len zdôrazním – naokolo ani len živáčika, žiadne drony, a predsa to funguje. No úplný komunizmus, ešte aj Iľjič by sa červenal... Hneď mi prebleslo hlavou, koľko času by to zabralo v iných končinách sveta, kým by to autor myšlienky úplne zavrhol ako utopický počin. Dopĺňať zázračne chýbajúci sortiment či bojovať s niekým, kto sa opakovane snaží toho druhého prekabátiť, po chvíli omrzí a znechutí i nevyliečiteľných optimistov. 

A tak bez výnimky chráňme majetok ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty pre nás všetkých. Vážme si ich. Prestaňme prízemne závidieť kapacitu ich ducha. Nenechajme spoločnosť ohýbať nesprávnym smerom. Zavše si spomeniem na rozprávanie českého komika Petra Novotného. Spomínal, ako pri jednej z návštev jeho dobrého kamaráta, žijúceho v USA, bol svedkom niečoho nevídaného, teda na naše pomery. Spolu volali nejakému známemu, no hosť poplietol číslo a s jeho schopnosťou rozprávať po anglicky chvíľu trvalo, kým pochopil, že je to omyl. Domáci zavolal svojmu telefónnemu prevádzkovateľovi a oznámil mu, že hovor bol omyl, aby mu ho neúčtovali. Vybavené. Komik sa nestačil čudovať a zmohol sa len na otázku „To by si tak pokojne mohol urobiť viackrát?“ Domáci pritakal: „No mohol, ale prečo by som to robil?”

Nastavenie mysle je skutočná výzva. Človek by nemal jednostaj premýšľať len o tom, ako dobehnúť systém a ako z neho niečo vyťažiť. Je to síce stále záležitosť ľudskej prapodstaty, no už by to nemala byť prvá myšlienka. Systém, na druhej strane, by mal ľuďom vytvoriť podmienky na slušný život. Spoločenskému povedomiu je potrebné vrátiť naspäť jeho pôvodnú vážnosť. Doceňme denne úspešné príbehy a ubezpečme sa, že tí, ktorí si zaslúžia, sa dočkajú náležitého ocenenia. Naopak, tým z opačnej strany nech sa ujde parádny kúpeľ vo vlastnej hanbe. Obe strany si zaslúžia náležitú publicitu. Prví, aby boli motivovaní vymýšľať ešte viac a druhí... aby nemali ani pomyslenie opakovať predošlé, nie veľmi šťastné rozhodnutia. Možno by som v ich prípade na začiatok nepohrdol ani „klietkou hanby” v centre mesta... Som presvedčený, že by to fungovalo.

(Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984