Nastal čas prijať Štátnu doktrínu Slovenska

(a stanoviť dlhodobé všeobecne záväzné hodnotové ciele suverénneho a zvrchovaného štátu)
Počet zobrazení: 5085

Zlepšovanie kvality života občanov Slovenska pri pokračujúcej globalizácii, tendenciách EÚ smerujúcich k vzniku superštátu, pri pokračujúcich domácich aj zahraničných aktivitách proti rodine, proti identite, pri obrane a ochrane slovenského občana a národa, si vyžadujú vykonať zásadné zmeny v politických aj hospodárskych postojoch.

Štátnou doktrínou Slovenska a dlhodobými záväznými hodnotovými cieľmi, treba zamedziť postupom, ktoré oslabujú identitu slovenského národa, význam rodiny v národnom štáte a suverenitu štátu v nadnárodných štruktúrach. V ich rámci zamedziť postupom, ktoré zvyšujú nerovnováhu medzi pôsobením štátu a trhu, nerovnováhu medzi spotrebou a tvorbou hodnôt (pri reflektovaní obmedzených prírodných zdrojov a zachovania podmienok pre dôstojný život). Za základ ďalšieho hodnotového rozvoja Slovenska považovať vlastné zdroje.

rozbipohar-far.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Nedovoliť ďalšie drancovanie ľudských, hmotných a finančných zdrojov Slovenska, bezprecedentné zaberanie ornej pôdy na priemyselné a logistické účely zahraničných komerčných subjektov. Vniesť do hodnotového rozvoja Slovenska dlhodobé ciele.

Vrátiť priestor pre skutočnú demokraciu zrušením neodôvodnenej ústavnej nadradenosti európskej legislatívy nad legislatívou Slovenska. Nedovoliť zneužívanie moci proti politickému protivníkovi. 
 

Skúsenosti a poznatky
 

Keď sme spolu s priateľom Dolákom v roku 1990 formovali myšlienky do odbornej publikácie „Od deficitu k prebytku Od izolácie ku konvertibilite“ a do jej záveru Vademeca ekonóma, živili sme nádej, že Slovensko dokáže racionálne zvládnuť peripetie transformačného procesu a nastúpi cestu ekonomickej obrody a spolupráce s vyspelými ekonomikami.

Už v prvom roku sa v hospodárstve Slovenska začali diať veci, najmä pri privatizácii majetku, cenovej deregulácii, pri reštrukturalizácii bánk, ktoré mali charakter obludného rozkrádania spoločného majetku a začiatku vzniku chudoby a zadlžovania Slovenska. Kriticky sme uvedené skutočnosti vyhodnotili v publikácii „Osudy ekonomiky po revolúcii“ (1991).

Prečo treba prijať a uplatňovať doktrínu Slovenskej republiky a dlhodobé hodnotové ciele?

Ani za vyše štvrťstoročie sme sa nedokázali občanom pozrieť priamo do očí, ospravedlniť sa a napraviť krivdy spôsobené po roku 1989. Naopak, páchame nové krivdy, keď oslabujeme ich osobnú a národnú identitu, celé štvrťstoročie ich ďalej zadlžujeme, vyháňame najmä mladých vzdelaných a reprodukcie schopných ľudí za skyvou chleba do zahraničia pod rúškom slobody.

Bez trvale propagovaných cudzích (často rozkrádaných) zdrojov nevieme nielen postaviť niečo nové, ale ani opraviť to, čo celé roky zanedbávaním chátra. Za víťazstvo považujeme, keď zistíme, že sme druhoradí občania Európy, že jeme nezdravé potraviny a pritom máme neobrobené a nevyužívané polia, dnes hladové doliny. Naopak, investičnými stimulmi podporujeme ďalšiu jednostranne orientovanú a tým zraniteľnú „druhú“ industrializáciu Slovenska, keď vyľudňujeme vidiek a za náš dlh zamestnávame občanov z iných krajín.

Chceme byť v jadre EÚ s predtým koloniálnymi ekonomikami, aby sme pokrčení (po zbavení sa majetku) prijímali ich mocensky sofistikované koloniálne (multikultúrne) riešenia, aby sme naďalej zbierali omrvinky spod stola a boli za to vďační. Vkročili sme pod obranné a ochranné krídla tých, ktorí majú vraj „mierotvorné“ úmysly.

Nepodceňujme myslenie našich občanov.

Vzchopme sa kým v našom národe ešte drieme pud sebazáchovy, vôľa veci meniť pre skutočné dobro našich rodín, nášho občana, domova, nášho národného štátu Slovenska.
 

V obsahu Štátnej doktríny Slovenska, nadväzne na Ústavu SR, treba:
 

  1. Vychádzať z vymedzenia občana Slovenska, štátotvorného slovenského národa z hľadiska jeho historického pôvodu, slovenskej štátnosti, definovania Slovenskej republiky ako zvrchovaného subjektu medzinárodného práva.

Vychádzať z nedotknuteľnosti územia Slovenskej republiky, vymedzenia slovenčiny ako štátneho jazyka.

  1. Vymedziť základné úlohy Slovenskej republiky pri ochrane demokratických práv, štátnej nezávislosti a suverenity, integrity jej územia a nedotknuteľnosti hraníc, pri ochrane jej materiálových a duchovných hodnôt, pri zveľaďovaní tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti, vzdelanosti, kultúry, pri súčasnom zabezpečovaní trhovo-sociálnej orientácie jej hospodárstva, pri starostlivosti o životné prostredie a zachovávaní suverenity štátu v rozhodovaní o využívaní prírodných zdrojov a pôdneho fondu.
  2. Definovať a konkretizovať základné povinnosti štátu a regionálnej samosprávy voči občanom v ekonomickej a sociálnej oblasti, bezpečnosti a ochrane jeho práv a ich individuálnej slobody.
  3. Definovať princípy zahraničnej politiky Slovenskej republiky rešpektujúcej jej zvrchovanosť a politickú nezávislosť, mierovú spoluprácu a angažovanosť, viacstrannú obchodnú a kultúrnu orientáciu.
  4. Definovať vojenskú doktrínu Slovenskej republiky na zabezpečenie ochrany a obrany suverenity, nedotknuteľnosti hraníc, pôsobenie ozbrojených síl len v súlade s medzinárodným právom a v súlade s postojom OSN a BR OSN.
  5. Definovať podmienky rovnocenného pôsobenia Slovenskej republiky v integračnom zoskupení EÚ a v eurozóne.
     

Ciele záväznej dlhodobej hodnotovej stratégie priradiť k Štátnej doktríne Slovenska
 

Ciele hodnotovej stratégie Slovenska zamerať predovšetkým na:

a/ zachovanie a umocňovanie zvrchovanosti Slovenska a jeho národnej identity v spoločenstve EÚ, eurozóny,  v globalizovanom svete.

Chráňme a umocňujme hodnoty, o ktoré v dlhodobej histórii nášho národa bojovali a ctili si naši predkovia, náš jazyk, pracovitosť, tvorivosť, zodpovednosť za fungovanie dnes už samostatného a zvrchovaného štátu v spoločenstve racionálne fungujúceho európskeho spoločenstva.

Nepripusťme, aby zištne konajúci verejní činitelia a mimovládne zoskupenia, oslabovali úlohy národné štátu v globalizovanom svete, v EÚ a v ďalších štruktúrach. Je povinnosťou každého politika na Slovensku rešpektovať vôľu občanov, zachovať a upevňovať identitu slovenského národa, jeho zvrchovaného štátu aj v rámci členstva v EÚ, ako aj v ďalších nadnárodných zoskupeniach.

Je nevyhnutné trvať na korekcii pravidiel fungovania EÚ v prospech zachovania zvrchovanosti a suverenity národných štátov. Vrátiť EÚ k jej pôvodnému poslaniu (poslaniu Európskeho hospodárskeho spoločenstva), vytvárať žičlivé prostredie pre obchodovanie. Odmietať zámery EÚ, ktoré obmedzovaním právomoci národných štátov vytvárajú predpoklady pre vznik nechceného superštátu.

Treba skoncovať s politikmi, s verejnými činiteľmi a mimovládnymi organizáciami, ktorí obdivujú „demokraciu“ založenú na kupovaní si postu prezidenta, senátora, poslanca, na zneužívaní moci pri potieraní zvrchovanosti samostatných štátov a práv ich občanov.

Obsahom demokracie nemôže byť podpora rastu nadmerného bohatstva v rukách úzkej vrstvy oligarchie pri súčasnom raste počtu chudobných občanov, pri raste zadlžovania štátu a občanov. Obdivovatelia a podporovatelia tohto druhu demokracie sú zavrhnutiahodní. Škodia občanom i štátu, demoralizujú spoločnosť.                                  

b/ vyvážené pôsobenie trhu a štátu zabezpečujúce kvalitatívny rast životnej úrovne občanov a rodín, na báze racionálneho využívania ľudsko-vedomostných, kultúrno-morálnych, finančných, prírodno-regionálnych zdrojov rastu, bez ďalšieho drancovania prírodných zdrojov a zadlžovania štátu a občanov.

Je úlohou slovenských politikov a verejne činných osôb, aby presadzovali rovnováhu medzi pôsobením trhu a štátu. Pre prosperujúci hospodársky a sociálny vývoj Slovenska je neprijateľné, aby trhové sily ovládali štát, aby diktovali štátu.

Štát je povinný vymedziť hodnotové a právne rámce pre racionálne pôsobenie trhu v prospech všetkých občanov Slovenska. Rámce, ktoré zamedzia rast chudoby a zadlžovania občanov a štátu. Rámce, ktoré systémovo podporia potravinovú sebestačnosť Slovenska, zabránia pokračujúcemu drancovaniu prírodných a ľudských zdrojov Slovenska (najmä voda, drevná hmota, odmeňovanie zamestnancov), osobitne zamedzeniu úbytku pôdneho fondu. Nedovoliť, aby štát, regionálna a miestna samospráva stratili kontrolu nad trhovými silami.

Využitím špecifík jednotlivých regiónov vytvárať podmienky pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, pre nadväzujúcu potravinársku výrobu a pre cestovný ruch. Konštruktívne a konkrétne prispievať k vzdelanosti rómskej populácie a k získavaniu pracovných návykov rómskeho etnika. Plnením pracovných povinností podmieniť zlepšovanie ich sociálnych podmienok.

c/ zvyšovanie tvorby a racionálne využívanie vlastných finančných zdrojov a majetku na hospodársky a sociálny rozvoj, na znižovanie závislosti od zdrojoch EÚ.

Uplatňovanie osobnej zodpovednosti politikov a verejných činiteľov za efektívne hospodárenie s verejnými finančnými, prírodnými zdrojmi a s majetkom štátu. Vytvárať podmienky pre dostatočnú tvorbu rozvojových zdrojov v období, keď Slovensko bude hospodáriť bez zdrojov z fondov EÚ.

Postihovať politikov, verejných činiteľov, občanov ktorý nadobudli majetok nezodpovedajúci ich príjmom priznaným na zdanenie.

d/ obranu, ochranu a bezpečnosť občanov Slovenska a štátu zabezpečovanú vlastnými silami. Účasť na vojenských misiách NATO viazať na hodnotové princípy Slovenska a medzinárodné právo.

e/ mobilizujúcu účasť občanov Slovenska na správe vecí verejných, zásadnou zmenou volebného systému smerom ku konkrétnej zodpovednosti volených zástupcov v Národnej rade SR , voči občanom obce, mesta, regiónu. Zásadnou zmenou volebného systému, vrátane zníženia počtu poslancov, primať občanov k záujmu o riešenie zásadných otázok štátu a regiónov.

Ciele hodnotovej stratégie Slovenska, v princípoch vymedzené Ústavou SR, považovať za záväzné rámce pre programy politických subjektov. Vytvárať súčasne tak priestor pre diferencované postupy na ich dosiahnutie, priestor pre uplatňovanie skutočného obsahu demokracie.

Hodnotová stratégia Slovenska založená na: vnímaní života človeka, ako najvyššej hodnoty; na zachovaní a upevňovaní identity občana a slovenského národa v spoločenstve európskych štátov; na skvalitňovaní života občana na základe jeho vedomostného a kultúrneho rastu, má predpoklad posunúť Slovensko k nevyhnutným zmenám. K zmenám, ktoré prefiltrujú celé politické spektrum, jeho programové zámery, činnosť zástupcov občanov vo verejných inštitúciách a funkciách. Otvorí možnosť vyvodzovať nielen politickú, ale aj osobnú zodpovednosť voči verejným činiteľom za ich zlyhania.
 

Záver
 

Podnet na prijatie a obsah Štátnej doktríny Slovenska, ako aj na stanovenie cieľov dlhodobej všeobecne záväznej hodnotovej stratégie, si vyžaduje, reflektovať na ustanovenia Ústavy SR, s jej nevyhnutnou korekciou, odstránením nadradenosti európskej legislatívy nad legislatívou národného štátu.

Oba dokumenty prijať konsenzom občanov Slovenska (memorandom). Ich obsah a ciele zahrnúť do Programového vyhlásenia vlády SR, konkretizovať v dlhodobých programoch jednotlivých ministerstiev a regionálnych samospráv. Vyhodnotenie výsledkov raz ročne prerokovať v Národnej rade SR, ako aj v regionálnych zastupiteľstvách.

Autor, Ing. Jozef Troják, CSc., je ekonóm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984