Naši politici a súčasný svet

Výsledky ostatných volieb a víťazstvo Matovičovej strany v nich bolo prejavom veľkej krízy v našej spoločnosti. Nič výnimočné, lebo v podobnej, ak nie väčšej kríze je celý – a najmä západný – svet, ktorí nám títo víťazi dávajú tak za vzor (rovnako ako ich predchodcovia už celé desaťročia). Samozrejme, za túto krízu tu u nás doma je zodpovedná každá predošlá vláda vrátane posledných vlád Smeru (hoci si to nechcú priznať a usilujú sa s tým – to im treba uznať – celkom statočne pasovať). No ak si niekto myslel, že Matovič a spol. predstavuje riešenie tejto krízy, tak sa hlboko zmýlil. Toto riešenie je horšie než kríza sama, čo logicky znamená len jej ďalšie prehĺbenie.

Jeden osobný omyl si na tomto mieste však musím priznať aj ja sám. Keď Matovič roky vystupoval ako dvorný šašo parlamentu, moja inštinktívna reakcia zdravého rozumu bola jeho ignorácia. Také čosi si tu môže hrať svoje hry na okraji politiky, ale to predsa nemožno brať vážne, myslel som si. Veď ponovembrová éra priam volala do politiky všelijaké figúrky a dobrodruhov, na čo sa síce nedá zvyknúť, ale treba to brať ako fakt. Považoval som pod úroveň súdneho človeka pripisovať takým ako Matovič akúkoľvek váhu. Keď som si však pred ostatnými voľbami celkom náhodou pozrel jeho video z Cannes, zdúpnel som. Začal som šípiť, k čomu to môže viesť. Aj viedlo. A hoci osobne nie som závislý od žiadneho premiéra – a mentálne už vôbec nie –, nech by ním bol ktokoľvek, tak teraz po jeho ostatných vystúpeniach som zostal takmer paralyzovaný. A potom mi prišlo zle od hlavy aj od žalúdka. Je to, samozrejme, predovšetkým vizitka a hanba jeho samého, ale aj pre nás všetkých – i keď najmä pre tých, čo ho volili a vkladali doňho nejakú nádej, čo bol fatálny omyl –, je to otázka, ako môže takýto sociopat byť premiérom našej krajiny. Človek by už takmer mal pokušenie zvolať, preboha, hocikto, len nie on! V konečnom dôsledku to vidím ako vec inteligencie, kto koho volí, kto koho podporuje a kto komu ako vládne.

 Dianie na našej domácej politickej scéne ma privádza k zásadnej otázke: rozumejú naši vrcholní politici súčasnému svetu? Chcú mu rozumieť? A majú vôbec na to, aby mu rozumeli? Alebo je politika pre nich len priestorom na upevňovanie osobnej moci, ak už nie ekonomickej (keď sú bohatí dosť), tak tej zlej, manipulatívnej, arogantnej?

Veľmi sa obávam, že platí skôr to druhé. Napríklad korona nie je naša domáca záležitosť. Nevznikla u nás doma, prišla k nám „zvonka“. Je to globálna kríza, voči ktorej zaujal kritické stanovisko zdravého rozumu akurát tak Dr. Bukovský a jemu podobní (na stránkach Slova veľmi racionálne vo svojich príspevkoch napríklad Dr. Šebo). Vláda na čele s premiérom začala len kopírovať prístupy zvonka a predbiehať sa v číslach. Keď sa jej táto stratégia ako-tak vydarila, ide v nej pokračovať ďalej bez akéhokoľvek kritického prehodnotenia. Jej „filozofia“ je jasná: robiť všetko to, čo robia na Západ od nás, prípadne — ak sa nám to podarí — pokúsiť sa prekonať ich. A potom budeme “hviezdy“, ak nie iné, tak aspoň mediálne. Povrchnosť a trápnosť, aká si by nestála ani za zmienku, ak by nebola nebezpečná.

Práve tento nekritický, a teda nesebavedomý prístup k svetovým trendom je znakom nekompetentnosti tejto vlády. Jej servilitu už sotva mohol niekto vyjadriť lepšie ako minister zahraničných vecí vo svojom nedávnom vystúpení v parlamente o tom, že „žiadne medzi“ neexistuje. Sme podľa toho odsúdení na to, aby sme papagájovali, a našou jedinou úlohou je vybrať si svetovú stranu podľa toho, odkiaľ práve mocnejší vietor fúka. Čím sa líši Korčok od Biľaka vo svojej „filozofii“?

Ten istý postoj sa manifestuje v utajovanom vládnom reformnom pláne „Slovensko 2.0“ do roku 2030 (k tomu sa vyjadrím samostatne). Jednoducho „Slovenská ekonomika musí reagovať na megatrendy,“ ako hovorí hneď jeho prvá veta, a musí dobiehať Západ, ako ho chcel dobiehať už Stalin. Namiesto autentickej starostlivosti o krajinu a život ľudí v nej neustále porovnávanie a kopírovanie techno-ekonomistických trendov, preberanie vzorov a modelov života, akoby tie boli absolútne a jedine správne. Samozrejme, vzorov a modelov konzumného života, smerovania k vláde technokracie, sledovateľského kapitalizmu, transhumanizmu prostredníctvom umelej inteligencie a podobných nezmyslov či šialenstiev na spôsob Elona Muska.

Nekompetentnosť súčasnej garnitúry našich politikov je priam do očí bijúca.