Naše sviatky a ich spoločenské súvislosti
Tieto májové dni ma viedli k zamysleniu nad štátnymi sviatkami a dňami pracovného pokoja, osobitne po vlažnom, nielen počasím, prvom máji a kontroverzných „oslavách“ 8. mája – Dňa víťazstva nad fašizmom, pre mňa i mnohých Dňa oslobodenia Sovietskou armádou.
Pamätník oslobodenia Sovietskou armádou, Pezinok. Foto: Emil Polák
Každému triezvo uvažujúcemu občanovi je jasné, že päť štátnych sviatkov a desať dní pracovného pokoja a ďalších 15 pamätných dní, je priveľa. V tomto smere sme medzi prvými v Európe i vo svete. Viaceré sú formálne, iné rozdeľujú spoločnosť. Pritom niektoré z nich, sú len výplodom vtedajších politických garnitúr, ako napríklad 1. september – Deň Ústavy SR presadený HZDS, pravicové strany si privlastnili a pretlačili 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, pôvodne Medzinárodný deň študentstva, no a vtedajšie KDH dokonca dva: 6. január – Deň zjavenia Pána, Traja králi a 15.september – Sedembolestná Panna Mária.
Prvý máj si pripomínala a prácu oslavovala po prevrate v roku 1989 len bývalá SDĽ a po jej zániku tak robia v zopár mestách predovšetkým odborári, ku ktorým sa sem tam pridá Smer-SD, či niektoré občianske združenia. Inak v tento krásny sviatok práce ide len o ďalší deň voľna spojený so záhradku či osobnými aktivitami.
Oslobodenie, ktoré slávime 8. mája, si skôr symbolicky, kladením vencov, pripomíname v Bratislave či krajských mestách a na niekoľkých pamätných miestach. Tento rok ho dokonca dehonestovala opozícia na čele s prezidentom Andrejom Kiskom, keď po formálnom vyjadrení vďaky, mimochodom aj USA a západným „spojencom“, ktorí s naším oslobodením nemajú nič spoločné, znova kydali na vládu a štát, znevažovali všetko, čo sme dosiahli a šírili nenávisť medzi ľuďmi.
Možno by stálo za to, nie pre ich tvorcov, ale pre spoločenské a ekonomické dôvody, dva štátne sviatky –1. september a 17. november a dva cirkevné – 6. január a 15. september, len aby nebol „hriech“, zrušiť a presunúť ich medzi pamätné dni. Ešte stále by zostalo 11 štátnych a cirkevných sviatkov. Pomohlo by to k zvýšeniu nášho povedomia, hrdosti na tie najvýznamnejšie sviatky a nezanedbateľne i k pomerne významným ekonomickým úsporám.
Viem, že je to citlivá otázka, ale mohli by sa nad tým, po celospoločenskej diskusii, zamyslieť vládne i opozičné strany a nerobiť len populistickú politiku.
