Reklama
Reklama

Naša svetlá budúcnosť – kriminalizmus

Počet zobrazení: 1924

Kriminalita je téma, ktorá stále trápi občanov. V médiách je jej venovaná väčšia pozornosť než akémukoľvek inému problému. Denne čítame a pozeráme správy o zločinoch a zločincoch, súdne kroniky, kriminálne filmy atď. Človek sa nemusí za celý život osobne stretnúť so žiadnym trestným činom, ale, „vďaka“ médiám si je istý, že sú všade a vždy. Na boj s kriminalitou ľudstvo vynakladá obrovské intelektuálne, finančné a hmotné prostriedky, ale úspech nie je očividný. Efektivita všetkých početných opatrení nie je vysoká a viditeľne nie sú schopné kardinálne zmeniť situáciu. Kriminalita vyzerá byť nesmrteľná. Je to tak?

1. Veľa ľudí si je istých, že hranica medzi normálnym správaním a zločinom je samozrejmá, pretože je určená zákonmi. Myslia si, že na to, aby sa zúžil priestor kriminalite, stačí sprísniť zákony, zvýšiť účinnosť vyšetrovania a súdov, dosiahnuť nevyhnutnosť trestov, zlepšiť penitenciárný systém a prácu polície. Najmä chcú mať zločincov čo najďalej od seba a už nikdy ich nemať nablízku.

Sú aj iní, mysliaci úplne opačne: čím viac máme zákonov a obmedzení, tým viac „tieňa“ od nich a ľudí, žijúcich v ňom. Pre úspech v boji proti zločinu ponúkajú redukovať právnu reguláciu a tým odstrániť z kriminálneho priestoru čo najviac typov aktivít a ľudí, ktorí ich realizujú. Menej zákonov – menej ich narušiteľov.

Napríklad, v niektorých krajinách už sú legalizované tzv. ľahké drogy. To hneď oveľa znížilo počet s nimi spojených zločinov, presnejšie – prestali byť zločinmi. Spoločnosť to prežila a nepocítila, aby sa jej život zhoršil.

Tu sa žiada pripomenúť jeden z príbehov Stanislava Lema. Keď jeho hrdina priletel na inú planétu, povedali mu, že tam vôbec neexistuje kriminalita. Ale už o chvíľu videl, ako jeden mimozemšťan zabil druhého. Opýtal, čo to má znamenať a dostal odpoveď: u nás vražda nie je zločin... Málo kto bude súhlasiť s takým „víťazstvom“ nad kriminalitou.

2. Niektorí vedci hodnotia kriminalitu ako jeden z nepostrádateľných aspektov verejného života. Dobro a Zlo, Svetlo a Tieň sa vždy sprevádzajú a sú známe iba vo vzájomnom porovnaní. Staročínska koncepcia Jin (čínsky 陰/阴 – tmavé miesto) a Jang (čínsky 陽/阳 – svetlé miesto) hovorí, že jedno neexistuje bez druhého a môžu sa navzájom meniť a prenikať.

jin_a_jang.pngTchaj-ťi tchu (taijitu), tradičný symbol reprezentujúci Jin a Jang.

Málokedy používame intelektuálne dedičstvo Východu na lepšie pochopenie reálií Západu, ako keby sme verili, že dve civilizácie nemajú nič spoločné. Ale nie je to tak. Eurázia je jeden kontinent, ktorého obyvatelia sú spojení oveľa pevnejšie, ako to vyzerá na prvý pohľad. Staročínsky postoj dáva možnosť inak sa pozrieť na miesto kriminality v spoločnosti. Ale pred tým, ako k tomu prídeme, musíme spresniť niektoré definície.

3. Najširšia kategória, ktorú potrebujeme, je deviantné správanie. To je správanie, ktoré verejnosť neprijíma, nezodpovedá tradíciám a normám spoločnosti. No nie vždy patrí do Jin, môže byť aj v rámci Jang. Presné kritériá nemáme, pretože niečo prijateľné za určitých okolností môže byť úplne neprijateľné za iných okolností. Napríklad, ak prídete na oficiálne podujatie v oblečení, v ktorom ste sa dobre cítili na pláži. Ale hovoríme tu obyčajne iba o morálnych kritériách a hodnoteniach. 

Protiprávne konanie sú činy priamo alebo nepriamo zakázané zákonmi alebo inými právnymi aktmi. V takom prípade sú kritériá zapísané a stačí iba porovnať vykonaný čin s textom aktu. Ale okrem písomného práva existuje aj zvykové právo (stabilné zvyky, nepísané normy spoločenského života), ktoré sa môže značne líšiť od právnych predpisov a morálnych noriem. Preto aj takéto konanie nie vždy patrí do Jin z verejného pohľadu. 

Napokon, zločin je nebezpečné protiprávne konanie, ktoré spôsobí škodu alebo ohrozenie života, zdravia či majetku členov a inštitúcií spoločnosti. Okrem morálneho hodnotenia sa tu využíva právnické hodnotenie na základe platných zákonov. Ako pravidlo to je Jin, aj keď stávajú sa také zločiny, ktoré môže verejnosť zdôvodniť na základe morálnych kritérií.

Každý zločin je deviantné správanie, ale nie každé deviantné správanie je zločin –  je veľa možností obťažovať ostatných bez porušenia zákonov. Každý zločin je protiprávne konanie, ale nie každé protiprávne konanie je zločin – sú aj priestupky, ktoré sa nehodnotia tak prísne ako zločiny.

K tomu patria napríklad porušenia právnických aktov, majúcich obmedzený význam. Napríklad, keď si športovec dal liek neschválený špeciálnymi predpismi, neporušil žiadny zákon, ale urobil protiprávny priestupok z hľadiska športových noriem (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/469172/preco-bojovat-proti-dopingu.html).

4. Prakticky nie je také jednoduché posúdiť všetky podobné rozdiely. Hranica medzi Jin a Jang je mobilná a transparentná, ako to vlastné má byť podľa jej koncepcie. Morálne a právnické hodnotenia sa často nezhodujú. Morálka sa môže rýchle meniť. Zvykové právo ponúka svoje normy, odlišné od zákonov.

Americky výskumník S. Frank zistil, že na ruskom vidieku v rokoch 1856 – 1914 bolo 80% všetkých prípadov protiprávneho konania vyriešených na základe zvykového práva, ktoré sa málo podobalo na vtedajšie zákony. Vina a nevinnosť sa určovali na základe miestnych tradícií, v závislosti od konkrétnych okolností a bez akýchkoľvek formálnych procedúr. Roľníci neverili v schopnosť štátu riadne posúdiť situácie, vznikajúce v ich každodennom živote (Crime, Cultural Conflict and Justice in Rural Russia, 1856 – 1914., 1999.).

Následne urbanizácia zničila systém zvykovej spravodlivosti spolu s mnohými ďalšími vidieckymi tradíciami. Ale bývalí dedinčania priniesli do miest právny nihilizmus. Nemyslím si, že to je čisto rusky jav, s najväčšou pravdepodobnosťou je typický aj pre iné bývalé agrárne spoločnosti.

5. V rôznych dobách a krajinách za protiprávne boli považované úplne rôzne formy správania. Napríklad v období druhej svetovej vojny obyvatelia okupovaných krajín boli nútení spĺňať pravidlá stanovené agresormi. Tamojšia verejnosť však považovala dodržiavanie cudzích zákonov za deviantné správanie a po vojne boli kolaboranti potrestaní už aj ako zločinci.

Nie je správne súdiť to, čo sa deje inde z pohľadu svojich kritérií. Traduje sa, že kedysi v Grécku došlo k politickému atentátu, ktorý zasiahol záujmy Anglicka. Britskí poslanci boli pobúrení a dokonca chceli vojenský zásah proti Grécku. Vtedy lord Disraeli poznamenal: musíme brať do úvahy rozdiel – v Anglicku nemôžeme ani len premýšľať o zabítí politického oponenta, v Grécku nie možné pomyslieť na to, nechať ho žiť...   

Inak povedané, rozdiel medzi obyčajným životom a kriminalitou je relatívny. Čin, kriminálny v jedných podmienkach, môže nebyť takým v iných. A naopak: to, čo pri jedných okolnostiach je normálne správanie, pri iných bude sa hodnotiť ako zločin. Nedá sa raz a navždy nakresliť čiara a určiť, že na jednej jej strane sú dobrí ľudia, na druhej sú zlodeji. Taká čiara nebude kontinuálna a bude sa stále hýbať spolu s morálkou, právom a životnými okolnosťami. 

6. Keď evidujem nárast niektorého druhu zločinov, nemôžeme si byť istí, že to nie je znak nového verejného trendu, ktorý napokon vyjde na svetlo a legalizuje sa. To sa prejavuje najmä v kritických etapách histórie, keď prebiehajú rozsiahle zmeny v sociálnom systéme. Často hnacou silou týchto zmien je časť spoločnosti dovtedy považovaná za marginálnu alebo dokonca zločineckú.

Nový spoločenský poriadok sa rodí vo vnútri starého ako jeho Jin – temná strana. Spočiatku pôsobí ako deštruktívna sila, ako deviantné a protiprávne správanie. Feudalizmus sa stával aktivitou marginálov antického sveta – barbarov a utečených otrokov, kapitalizmus sa narodil v krvavom kúpeli Francúzskej revolúcie. Lenin a boľševici boli zločincami v cárskom Rusku (teraz niektorí ľudia ich zase tak volajú), Mandela v Južnej Afrike a disidenti – v „socialistických“ krajinách. Nie je náhodou, že zmena epoch bola vždy braná do úvahy reflexújucmi súčasníkmi ako katastrofa, zrútenie základov morálky, ako triumf temných síl.

Teda, ak chceme predpovedať charakteristiky budúceho spoločenského poriadku, musíme venovať pozornosť aj tomu, čo sa teraz považuje za trestné. Je veľmi pravdepodobné, že v nových podmienkach sa aspoň niečo z toho sa stane legálnym a dokonca typickým správaním.

Preto našu svetlú budúcnosť je možné menovať „Kriminalizmus“. Každý ďalší stav spoločnosti je aspoň čiastočne kriminalizmom voči predbežnému. Nevidím, prečo by sa to malo teraz skončiť.   

7. Samozrejme, nie je to o legalizácii zločinov proti osobnosti, pri tom, že aj tu sú niektoré zmeny, napríklad – odmietnutie trestu smrti v mnohých krajinách, humanizácia penitenciárneho systému atď. Ale činnosti, spojené s drogami, majú dobrú šancu byť čiastočne alebo úplne dekriminalizované. Odborníci vidia v legálnom predaji drog príležitosť zbaviť sa sprievodného zločinu, prevziať kontrolu nad obrovskými finančnými tokmi, zlepšiť starostlivosť o zdravie závislých ľudí.

Mnohé formy hospodárskej činnosti, ktoré boli zakázané v „socialistickom“ období, teraz úspešne fungujú a rozvíjajú sa. Udržala sa však aj „tieňová“ ekonomika, ktorej význam v súčasnosti už nie je v obsahu jej aktivít, ale v tom, že je mimo zdanenia. Aby ju bolo dostať  na „svetlú“ stranu, používajú sa také opatrenia ako daňová amnestia, zníženie daní, vytvorenie výhod pre tých, ktorí pracujú „vo svetle“. Vlastne naplánovaná exekútorská amnestia tiež znamená návrat do Jang množstva podnikateľov a firiem.

Preto si myslím, že nárast korupcie môže byť znamením aj jej budúcej legalizácie. Keď niečo sa deje denne a všade, častejšie sa mení zákon, nie život. De facto korupcia je prerozdeľovanie finančných prostriedkov v prospech jednotlivcov, oprávnených rozhodovať o ich používaní. Už som písal že to je výsledok existencie štátu a môže zmiznúť iba spolu s ním (http://www.noveslovo.sk/c/Stat_da_sa_bez_neho_existovat ). Ale pred tým, ako štát zmizne, úradníci pravdepodobne ešte stihnú skúsiť niečo, aby zlepšili svoje pozície a zachránili sa pred obvineniami zo zločinov.

Nebudem prekvapený, keď vznikne nejaká legálna odmena pre úradníkov za manažovanie finančných prostriedkov alebo niečo podobné. Nevylučujem, že to bude pre spoločnosť lacnejšie ako terajšia prax nekontrolovanej privatizácie štátu.

V medzinárodných vzťahoch tiež prebiehajú veľké zmeny. Niektoré krajiny sa dopúšťajú činov, ktoré idú nad rámec medzinárodného práva a existujúceho systému zmlúv. Zdá sa, že svetový poriadok sa pred našimi očami podstatne mení a už čoskoro uvidíme čiaru medzi Jin a Jang úplne inom mieste.   

Ale Jang sa nemôže rozširovať nekonečne. Keď z Jin niečo odíde, niečo musí tam aj prísť. Už vznikli nové typy trestnej činnosti, spojené s použitím moderných technológií. Hacking sa stal ohrozením aj pre firmy, aj pre mohutné štáty. Počítačové vírusy sú schopné za chvíľu zničiť plody mnohých rokov práce. Na lúpež peňazí už netreba ľudí s pištoľou – stačí sa dostať ku kódu kreditnej karty atď. Je charakteristické, že to je opačná strana progresu a bola vytvorené pre posilnenie Jang...

Okrem nových typov kriminality Jin vie sa doplniť aj niečím rovno z Jang. Napríklad harassment (sexuálne obťažovanie). Tento slovo sa stalo široko používané iba v roku 2017. Podobné správanie, pred tým len zriedkavo odsúdené ako deviantné, dokonca aj ako neštandardné, sa hneď stalo kriminálnym, aspoň v niektorých krajinách. Problém sa tak vystupňuje, že experti už hovoria o návrate matriarchátu (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/476632/matriarchat-sa-blizi.html). Nikto si nikdy nemôže byť istý, že obyčajné formy bežného správania  nebudú za zmenených okolností trestné.

   

*      *      *
 

Z uvedeného vyplýva, že kriminalita ako temná strana nášho života je tesne spojená s jeho svetlou stránkou. Je schopná čiastočne sa presúvať na svetlo, a preto ju nemožno izolovať v nejakej rezervácii. Keď niečo presťahuje z „tieňa“ do Jang, Jin sa rozšíri o niečo iné – a naopak. Každá nová generácia, každá spoločnosť má vlastný pohľad na to, čo má byť legálne a čo nie. Asi sa nedočkáme konca kriminality, pretože Jin a Jang neexistujú jeden bez druhého a to sa nikdy nezmení.

Priemer: 4.4 (15 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama