Naša podlžnosť

Slávnostná akadémia k 75. výročiu Nového slova
Počet zobrazení: 5134
Ako sme už uviedli, 24. septembra 2019, v deň 75. výročia, sme si pripomenuli vznik Nového slova. Na podujatí sa zúčastnila väčšina žijúcich členov redakčného kolektívu; o ich pocitoch svedčí videozáznam zo Slávnostnej akadémie. Postupne v Slove uverejníme aj texty príspevkov, pretože väčšina vystupujúcich ich vzhľadom na čas uviedla v skrátenom znení.

Potešiteľné je, že spontánne bol prijatý návrh, aby sme spolu vytvorili publikáciu o dvojnásobnom šéfredaktorovi Nového slova, významnom novinárovi a publicistovi Leopoldovi Podstupkovi. Toto zároveň považujeme aj za výzvu našim priaznivcom a čitateľom, aby – ak majú záujem – prispeli k tvorbe publikácie svojimi spomienkami, informáciami či radami.

(Redakcia)

 


Naša podlžnosť
 

Príhovor predsedu Klubu Nového slova Jozefa Lysého

j._lysy_24._9.2019-orez.jpgV politike je žiť medzi „koniec koncov“ a „tu a teraz“ údel, o tom sa presviedčame dennodenne, i keď sú dni, ktoré z pamäti nevypadávajú. Podlžnosť, dlh nechápme preto ako pohľadávku, ale ako záväzok, až povinnosť. My to máme na rováši, záreze, na ktorom je to zaznamenané, ten záznam je Slovenské národné povstanie. Máme ho na rováši ako Faust svoju dušu. Faustov príbeh má však dva konce. Dnešným newspeakom povedané: brexitový a náš. V brexitovej verzii Mefistofeles ponúka Faustovi dostatok slastí na dvadsať rokov, po ktorej mu dá svoju dušu. Zmluvu Faust podpíše vlastnou krvou, aby mala väčší symbolický význam. Peklu však neušiel. Naopak, v Goetheho verzii, Faust peklu unikne. To bolo pre nás to „koniec koncov“, vráťme sa preto k „tu a teraz“. Platí tu Novomeského: význam Slovenského národného povstania je i v tom, ba po odstupe rokov možno povedať predovšetkým v tom, že historickému povedomiu nášho národa určilo jednoznačne pokrokovú a nedvojzmyselne revolučnú a demokratickú črtu. Sami sebe sme boli dlžní týmto aktom... Slovenský národný záujem rieši sa v boji za pokrok, demokraciu, po boku revolúcií za socializmus... a dodáva... ak by sa malo o ňom hovoriť ešte skromnejšie, teda tak, že historik sa bez nej nebude môcť zaobísť... a tak vlastne dodnes... ale to sme už dnes vlastne počuli, ale chce sa predsa len dodať, že to stále platí... veď aj dnes: každý podľa svojej práce, každému podľa jeho schopností?

Ing. Pátek bol pred rokmi veľmi potešený, keď sa dozvedel, že bola založená Nadácia Vladimíra Clementisa, čo pokladal za veľký úspech v pokrokových tradíciách slovenského národa... písal to vo vedomí, že slovenský národ si váži svoje veľké osobnosti, ktoré prispeli k jeho i celosvetovému historickému kladnému vývoju. Antifašizmus, Tvoje meno ľudskosť v boji proti brutalite, násiliu, ako aj v boji proti „kompromisníckej polovičatosti vo veciach, kde sa žiada celá a celistvá ľudskosť“. Dvadsiate storočie bolo storočím obyčajného človeka, ktoré sa nenávratne (?) stratilo, bol povedal slávny historik. Ale ak pokrok, tak prečo nenávratne? Veď nič ľudského nám nie je cudzie, alebo už naozaj „nič cudzieho nám nie je ľudské?“

V minulosti sa politika i literatúra regenerovala vo vzťahu k povstaniu. Každoročne si pripomíname na Gajovej ulici v Bratislave Vianočnú dohodu, kedy sa sformovala ilegálna Slovenská národná rada a začali sa prípravy na ozbrojené povstanie. Nebolo to akademické stretnutie so zbožnými želaniami. Rozhodli sa robiť dejiny s rizikom väzenia a smrti, preto zodpovedne (Ľ. Lipták). aj ako povstalecké Nové slovo, ktoré vyšlo prvýkrát v tento deň pred 75 rokmi. Ako poznamenal jeden zo súčasných českých prispievateľov Slova Tomáš Koloc, je hrdý, že jedným z jeho dvoch materských periodík je aj denník Nové slovo.

Prečo sa z nášho slovníka vytratilo slovo hrdina? Do nášho klubu chodieval Egon Bondy. Bol to záver jeho životnej Odysey.

Bondy jako ľavicový intelektuál, dočasný obdivovateľ Mao Ce-tunga a kultúrnej revolúcie, reflektuje rozpad ideí socializmu sovietskeho typu, degeneráciu socialistickej samosprávy, ale i krízu liberálneho štátu v západných demokraciách. ... Štruktúra kapitalizmu sa rozkladá, treba vytvoriť štruktúru s perspektívou vytvorenia humánnej spoločnosti.

Ale máme aj Bondyho epilóg

To však svedčí o tom, že ľudia, ktorí toto znášajú, už zabudli na vlastnú minulosť, na minulosť vlastného štátu. Preto upozorňujem na nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva najprv v zahmlievaní, potom vo falzifikácii a nakoniec v cielenom zabudnutí na minulosť. Cielená falzifikácia je zločinná vec, ale úplne vygumovať spomienky na minulosť, to už je zločin proti ľudskosti. To všetko vedie ľudí k zmene mentality, správania a k tomu, aby boli bezmocní (Bondy, E.: Vygumovať spomienky je zločin proti ľudskosti. IN: https://www.noveslovo.sk/c/13710/ vygumovat_spomienky_je_zlocin_proti_ludskosti).

To sa pokúšame prekonávať...vlastnými silami...

SÚVISIACE:
Slovo, Bol taký muž
Slávnostná akadémia k 75. výročiu Nového slova

Pohľad do sály počas Slávnostnej akadémie, dolu premeny Nového slova v čase. Foto: Peter Juza
akademia_-_pohlad_do_saly.jpg

nove_slovo_akademia_vyrovnane.jpg

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984