Naša história je oknom našej budúcnosti

Niekoľko poznámok k dvojzväzkovej práci M. Pekníka a kol.
Počet zobrazení: 1980

košatých myšlienok českého filozofa a mysliteľa, preživšieho na protest finále svojej životnej dráhy v Bratislave, Egona Bondyho, sa na stránkach SLOVA raz objavilo: „Upozorňujem na nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva najprv v zahmlievaní, potom vo falzifikácii a nakoniec v cielenom zabudnutí na minulosť. Cielená falzifikácia je zločinná vec, ale úplne vygumovať spomienky na minulosť, to už je zločin proti ľudskosti. To všetko vedie ľudí k zmene mentality, správania a k tomu, aby boli bezmocní...“

Pokračujúc v tomto duchu treba spomenúť aj jedno staré porekadlo, ktoré hovorí: „Dejiny píše víťaz!“ Môžeme k nemu dodať, že za určitých okolností sa snaží dejiny prepisovať i ten, komu v nich práve odchádza vlak. Teda bývalý víťaz, ktorý by sa pomocou zdeformovaného výkladu minulosti chcel vrátiť späť k moci, prípadne si zmenšujúci vplyv udržať.

Existuje ešte jeden výrok, ktorý sa vzťahuje k dejinám. Marcus Tulius Cicero sa vyjadril, že „...história je svedkom času, svetlom pravdy, životom pamäti, učiteľkou života a poslankyňou dôb...“ (Historia est testis temporum, lux veritas, vita memoriae, magistra vitae, nuncia vetustatis.)

Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 predstavuje fenomén, o ktorom bol napísaný celý rad článkov, statí, monografií a publikované množstvo dobových dokumentov. Preto je to téma, ktorej spracovanie ešte zďaleka nie je vyčerpané, pričom moderný návrat k dobovým úvahám je inšpiratívny.

Žiaden štát a národ sa nekonštituovali izolovane od ostatných štátov a národov, ale vo vzájomnej interakcii s nimi.

peknik_1.jpgPredstavovaná objemná (760 plus 624, spolu 1 384 strán) dvojzväzková monografia: Miroslav PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita Ia II. (VEDA 2021, ISBN 978-80-224-1904-8) je súčasťou, v istom zmysle vyvrcholením celej série vedeckých prác, mapujúcich slovenský (slovensko-český, resp. česko-slovenský) element v tvorbe a realizácii politiky v priestore dnešného Slovenska pod gesciou Ústavu politických vied SAV (ÚPV SAV) v Bratislave a v rámci dvoch grantových schém v gescii ÚPV SAV a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Išlo o projekty, ktoré o.i. mali napomôcť aj učiteľom dejepisu a občianskej náuky na slovenských základných a stredných školách. Okrem iného ich iniciovali a požadovali pedagógovia, ale – a teraz pozor! – aj ich zriaďovatelia, najmä samosprávne kraje, ktorých predstavitelia majú rôzne politické pozadie a ambície.

V zásade oba projekty, vedecký a vedecko-pedagogický, ktoré sa pretavili do posudzovanej publikácie, boli tiež neformálnym holdom a pripomenutím si 100. výročia vzniku Česko-Slovenska a upozornenia na postavenie a úlohu Slovenska v tomto neľahkom procese po rozpade Rakúsko-Uhorska, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj v Európe v krátkom či dlhom dvadsiatom storočí.

Kolektív mimoriadne erudovaných autorov zo Slovenska a Česka – celkom 44 autorov (žiaľ, mnohí už nie sú medzi nami) – ponúkli na veľkej ploche svoje videnie a sumár pohľadu na udalosti spred sto rokmi. Nielen pohľad, ale aj matériu na ďalšiu diskusiu k téme vzniku štátu a jeho následného budovania až po jeho vedomú deštrukciu.

Aj pre skúseného editora je zložité a zároveň výhodné pre komplexnosť a pluralitu záverečného textu, že moderný pohľad na storočné česko-slovenské dejiny koncipovali autori z tábora filozofov, ekonómov, politológov, sociológov..., samozrejme, v symbióze s historikmi. Vedúci autorského kolektívu dokázal dať dohromady výborný tím ďalších spolupracovníkov,  od jazykovej a technickej redakcie, odborne vybavených posudzovateľov-oponentov, až po autorský kolektív, ktorý je v mnohom výberom toho najfundovanejšieho, čo ponúkala a ponúka slovenská odborná komunita.  Ide o dielo, ktoré by malo byť povinnou študijnou literatúrou.

M. Pekník a kol. odklínajú svojimi textami stereotypy niektorých pohľadov na moderné česko-slovenské a slovenské dejiny. Pritom sa nestráca akcent nasmerovaný na význam histórie. Ten význam je nesporný a má pravdu v tom, keď varuje pred hrozbou jej opakovania v prípade, že človek, či dokonca celý národ dopustí, aby sa s jej znalosťou a interpretáciou hazardovalo. Nakoniec dnešné harašenie zbraňami zo strany nekompetentných slovenských politických elít to smutne potvrdzuje.

peknik_2.jpgVšeobecný prínos publikácie v jej vedecko-pedagogickej dimenzii je predovšetkým vo vklade do skúmania problematiky vzniku a politického vývoja I. Č-SR v kontexte s mikro-  a makrohistorickým pohľadom na zrodenie a ďalšie budovanie spoločnej štátnosti, resp. spoločného štátu Slovákov a Čechov.

Aj keď s niektorými tvrdeniami autorov možno polemizovať, publikácia dáva výrazný priestor na vlastnú pluralitu hľadania odpovedí, pričom by možno bolo dobé, aby súčasťou budúceho dvojzväzkového vydania bol okrem spoločného menného a pojmového registra aj zoznam použitej literatúry.

Práca je napriek pestrosti súrodá a gradujúca. Spĺňa odborné, jazykové a odborno-pedagogické kritériá. V pozícii recenzenta ju vnímam ako energický krok a tiež prínos do procesu skvalitnenia celkového poznania a pochopenia problematiky a dejinných súvislostí Slovenska.

Dejiny plnili, plnia a budú plniť (či sa to globalistom páči, alebo nie) pre ľubovoľnú spoločnosť veľkú množinu úloh, ktoré sme (ne)pochopili a (ne)osvojili si ich počas celej histórie, v danom prípade v histórii Česko-Slovenska a slovenskej histórii. Nakoniec jeden z architektov štátu spred sto rokov T.G. Masaryk v svojej práci Česká otázka upozorňoval práve na nevyhnutnosť štúdia histórie: „...poznání minulosti nás pomáhalo vzkřísit. A co nás vzkřísilo, to nás i udržuje... studium historie zároveň je výdatnou přípravou pro politickou činnost...“

Žiaľ, máme politickú elitu plagiátorov, plné siete blogerov bez zodpovednosti a čo je najstrašnejšie – bez vedomostí. Právo na jedinú historickú, politickú atď. pravdu neexistuje, ale tieto dve knihy – keď stíchne ohlušujúci mediálny priestor a padnú všetky servery (alebo bude cenzúrou orwellovsky centrálne upravený ich obsah) budú majákom objektivity.

Kvalitné texty budú vhodnou pomôckou nielen pre učiteľov dejepisu a občianskej náuky na základných a stredných školách po celom Slovensku, ale aj pre historikov, politológov, žurnalistov i pre laickú verejnosť. Proste pre všetkých po poznaní bažiacich Slovákov, ktorí sa nestotožňujú s prístupom súčasnej politickej elity, ktorú vzdelanie, vedomosti, či poznanie vlastných dejín programovo nezaujíma, pretože jednoducho nechápe, že naša história je oknom do našej budúcnosti.

Politici by sa v prvom rade mali starať o budúcnosť. Pokiaľ sa starajú o minulosť, vzniká podozrenie (hraničiace s istotou), že žiadnu predstavu  o budúcnosti v skutočnosti nemajú.

Politické postoje a názory na historické udalosti, vrátane ich interpretácie treba presadzovať metódou inteligentného a kultivovaného presviedčania v demokratickej diskusii. Tá momentálne (aj diskusia, aj demokracia vo formulovaní názorov) na Slovensku absentuje.

Celkom na záver. Kto vníma štát len materialisticky, dostáva sa do problému, že časom bude vnímať materialisticky aj spoločnosť. Ale spoločnosť a ani štát nie je len materialistický subjekt. Platia slová V. Mináča:  „...chceli by sme najmä, aby naše návraty do minulosti boli dňami úvah a zamyslením...“

Autor je vysokoškolský učiteľ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984