Namiesto činov, len tančeky okolo referenda

Počet zobrazení: 2960

Situácia na Slovensku je v poslednom čase neúnosná. Napätie v spoločnosti sa dá krájať, rastie nenávisť a agresivita, a to nielen na sociálnych sieťach, ale i v bežnom živote. Všetko to má na svedomí nie len koronakríza, ale najmä nekompetentná vláda na čele s Igorom Matovičom, ktorá preukázateľne nie je schopná riadiť štát, riešiť problémy občanov a vyrovnať sa s pandémiou. Vláda evidentne zlyhala na celej čiare a Slovensko ťahá ku dnu.

Psychopatický premiér s jeho najbližšími sa nám pokúša doslova ukradnúť krajinu, sprivatizovať si ju a neobmedzene v nej vládnuť. To sú, zjednodušene povedané, hlavné dôvody, prečo je potrebné Matoviča a jeho vládu odstaviť. Treba v tejto súvislosti pripomenúť povinnosť politických strán a hnutí rešpektovať a napĺňať požiadavky väčšiny občanov. V súčasnosti je to však reálne možné len jediným legálnym spôsobom, a to referendom a následnými predčasnými voľbami.
 

Zápas o to, kto má referendum organizovať

Je dojímavé, ako strany Smer-SD a Hlas-SD zápasia o referendum. Obe požadujú jeho apolitickosť, aby ho organizovali politicky nezávislé organizácie, ako sú odbory, jednota dôchodcov či SZPB. Potiaľ by to bolo v úplnom poriadku, len oni pokračujú s požiadavkou zapojenia občianskych združení a dokonca záujmových organizácií, ako sú rybári, poľovníci a podobne. Tým však ide o riešenie čiastkových, výsostne vlastných problémov a je im v podstate jedno, aká vláda im ich splní.

V tejto súvislosti si treba položiť otázku, o aké referendum má ísť. Z predpokladanej základnej referendovej otázky, napríklad „Ste za predčasné parlamentné voľby v roku 2021“, vyplýva, že pôjde o referendum politické. Samozrejme, môžu tam byť i iné, pre veľké skupiny občanov závažné otázky. Napriek tomu ho majú organizovať predovšetkým politické strany a neskrývať sa za rôzne profesijné, záujmové organizácie, pričom ich význam nijako neznižujem, môžu sa na ňom aktívne podieľať.
 

Politický kalkul hlavných hráčov

Vážim si skúsenosti i štátnickú vyspelosť Roberta Fica i Petra Pellegriniho, ale aj oni sa zahrávajú s občanmi a obaja súťažia, kto bude prvý v iniciovaní referenda. Ďalším ich zastieracím manévrom je stále odkladanie referenda s tým, že chcú využiť parlamentné riešenia. Hlas-SD predložením ústavného zákona o skrátení volebného obdobia parlamentu a Smer-SD navrhuje mimoriadnu schôdzu NR SR, na ktorej by bolo prijaté uznesenie o vyhlásení referenda o predčasných voľbách. Obaja pritom dobre chápu absolútnu nereálnosť a nepriechodnosť takýchto návrhov pri 95 hlasoch vládnej koalície. Akokoľvek sú títo poslanci politicky neschopní, celkom iste nebudú hlasovať proti vlastným záujmom, keď je viac ako pravdepodobné, že by sa do Národnej rady už väčšina z nich nedostala.

Hlavní hráči kalkulujú aj s časom. Hlasu-SD vyhovuje konanie referenda a predčasných volieb čo najskôr, veď sú na vrchole preferencií a ich ďalší rast možno len veľmi ťažko predpokladať. Vezú sa na vlne oprávnenej nespokojnosti občanov s vládou, popularite Pellegriniho a prechode značnej časti nespokojných voličov Smeru-SD k ich strane. Napriek tomuto pragmatickému postupu možno aktivitu Hlasu-SD považovať za pozitívnu.

Smeru-SD to, naopak, nevyhovuje, preferencie mu klesajú, ľudia ho majú plné zuby a majú ešte v živej pamäti kauzy tejto strany. Navyše vláda už mesiace poľuje na Smer-SD, neustále naň útočí cez zatváranie „ich ľudí“, čo bude ešte celkom iste pokračovať.
 

Vajatanie strán okolo podpory referenda

Viacerí lídri tváriaci sa ako politici si asi neuvedomujú, že otázka referenda nesúvisí s tým, kto ho organizuje či spoluorganizuje, ale s tým, čo má referendum za cieľ. V tomto prípade je to povalenie vlády Igora Matoviča a vypísanie predčasných volieb. Ak teda niekto nesúhlasí so súčasnou koalíciou a jej vládou, tak je za referendum. Ak niekomu súčasná vláda viac či menej vyhovuje, tak je proti referendu. To je i prípad všetkých vládnych strán, čo je prirodzené a pochopiteľné. Otázny je však postup mimoparlamentných strán, ako Progresívneho Slovenska, Dobrej voľby, KDH a Spolu, ktoré podľa ich stanovísk sa nemajú záujem zapojiť do takéhoto referenda. Možno si neuvedomujú vysoký stupeň frustrácie občanov a možné dopady na ich výsledky v prípadných predčasných voľbách.

Smiešne výhovorky a hranie sa na to, s kým áno a s kým nie sú pri referende len zastieraním skutočných záujmov politických strán. Všetci svorne vyhlasujú s ĽSNS a Smerom-SD nikdy nie. Viacerí však idú ešte ďalej. Prví majú „zásadné“ výhrady k druhým, a druhí k prvým a všetci ešte i k viacerým ďalším. Jednoducho kocúrkovo, ktoré vyhovuje vládnym stranám.

Predpokladám, že každý príčetný politik dobre vie, že spolupráca pri referende ani náhodou neznamená akúkoľvek spoluprácu strán pred voľbami či dokonca po voľbách. Tak o čom je ich vajatanie?
 

Aké sú dôvody predčasných volieb

Vláda SR zlyháva vo všetkých smeroch a nezvláda riadenie spoločnosti. Je nekompetentná, deštruuje právny a sociálny štát, obmedzuje práva a slobody občanov, porušuje Ústavu a zákony SR, vynakladá neprimerane vysoké miliardy eur na zbrojenie, prehlbuje problémy v zdravotníctve, školstve i sociálnej oblasti.

Na Slovensku prebieha od volieb permanentný politický boj s cieľom úplnej likvidácie akejkoľvek opozície, keď vláda svojím konaním, obmedzovaním demokracie, smeruje k diktátorskému a totalitnému režimu. Mocensky ovláda všetky kľúčové pozície v štáte vrátane orgánov činných v trestnom konaní.

Namiesto riešenia vážnych ekonomických problémov sa sústreďuje často na neopodstatnené personálne čistky, vzájomné spory v koalícii, na ponižovanie a prenasledovanie oponentov i bežných občanov. Neplní vlastné sľuby, keď ruší či obmedzuje základné sociálne benefity občanov, ako sú 13. dôchodky, minimálna mzda, obedy zadarmo, stravné lístky a ďalšie.

Vzhľadom na psychopatické prejavy premiéra vládne na Slovensku všeobecný chaos, čo sa prejavuje aj v opatreniach vlády pri ne-riešení koronakrízy. Vláda, presnejšie jej predseda, nerešpektuje názory erudovaných odborníkov a presadzuje len vlastné, ničím nepodložené riešenia. Jej pomoc zamestnancom, živnostníkom i podnikateľom je absolútne nedostatočná. Všetko to vedie k znižovaniu životnej úrovne, k rastu oprávnenej nespokojnosti občanov a môže smerovať až ku kolapsu štátu.
 

Vláda dostala občanov tam, kam chcela, čo my s tým?

Vláda svojou politikou priviedla ľudí do stavu absolútnej izolácie, k prehĺbeniu individualizmu, sebectva, nevšímavosti k iným ľuďom a ich problémom. Každý sa dnes stará len o seba, maximálne ešte o svoju najbližšiu rodinu.

Výrazne znechutila občanom zapájať sa do vecí verejných, zdiskreditovala politiku i samotných politikov až tak, že takmer nik o ňu nemá záujem. Vládny lídri tým, že sa nestarajú o problémy občanov, naopak, prehlbujú ich, nútia ľudí riešiť vlastné životné potreby a tým im znemožňujú zaujímať sa o veci verejné, podieľať sa na ich riešení.

Ak chceme niečo dosiahnuť, musíme sa všetci viac angažovať a byť aktívni. Nemôžeme sa spoliehať na to, že to za nás urobí niekto iný, každý musí začať sám u seba a len prebudením vedomia a zmenou osobného postoja sa začnú meniť veci k lepšiemu.
 

Je čas na referendom a čo so zákazom vychádzania

Vláda je zrelá na to, aby skončila okamžite. Rôzne prieskumy vykazujú vysokú nedôveru vláde, parlamentu, súdnictvu, polícii oscilujúcu okolo 70 percent. Občania prejavujú svoju nespokojnosť, nadávajú, búria sa, ale zväčša len na sociálnych sieťach. Vláda už takmer rok svojimi opatreniami, zákazmi vychádzania, stretávania sa bráni občanom medzi sebou komunikovať. Znemožňuje akékoľvek politické aktivity a vyhráža sa sankciami, ako naposledy možným organizátorom referenda.

Vzhľadom na súčasnú situáciu so zberom podpisov na vyhlásenie referenda nemožno otáľať. Vláda, ktorá si zákonom upravila možnosť opakovane predlžovať núdzový stav, zákaz zhromažďovania a vychádzania, bude obmedzovať politické slobody „donekonečna“. Preto čakať s referendom k ničomu nevedie.

Predstava vládnych lídrov, naposledy ministrov Naďa a Krajčího, že proti organizátorom petičnej akcie treba použiť políciu, lebo podľa nich budú porušovať zákon, je nielen zavádzajúca, ale i ohrozujúca demokraciu a právny štát. Všetci občania by si mali uvedomiť protizákonnosť takéhoto postupu polície v prípade, že by sa tak stalo. Organizátori referenda, by sa nemali dať zastrašiť, nemali by podľahnúť vládnej propagande a vyhláseniam politických hochštaplerov.

Zber podpisov vysvetľuje čl. 2 ods. 3 pís. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., kde sa hovorí - možno zakázať uplatňovanie petičného práva len v čase vojny, resp. vojnového stavu. Z toho je jasné, že to neplatí v prípade núdzového stavu. Vláda môže konať len v medziach zákona, a preto nemá oprávnenie zakazovať zbieranie podpisov.
 

Čo dodať na záver

Občania od volieb vždy očakávali posun k lepšiemu. Žiaľ, spravidla sa tak nestalo a po zlej vláde, prišla ešte horšia. Teraz sa to však môže reálne obrátiť, nie pre akúsi spasiteľnú, ideálnu stranu, ale preto, že súčasná vláda prerazila úplné dno a hlbšie sa už klesnúť nedá.

Mnohým nám je jasné, že nastal čas na zmenu zmeny, na vystúpenie z vlastnej ulity a aktívne zapojenie sa do zápasu za náš lepší život, cestou referenda a následných predčasných volieb.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984