Najväčší parížsky cintorín – Père Lachaise

Počet zobrazení: 3761

Cintorín vznikol na popud Napoleona Bonaparta v roku 1804 a nesie meno podľa spovedníka Ľudovíta XIV., Père Lachaise. V roku 1830 na ňom bolo pochovaných už 33 000 ľudí, ktorých počet do dneška presiahol jeden milión. Cintorín sa rozkladá na ploche 45 hektárov. Okrem honosných hrobov v kolumbáriu je uložený popol ďalších stovák významných osobností, z ktorých spomenieme opernú hviezdu Mariu Callas a tragicky zahynuvšiu tanečnicu Isidoru Duncanovú (partnerku Sergeja Jesenina). Na cintoríne sú aj tri veľké pomníky obetiam svetových vojen (z toho jeden venovaný českým a slovenským legionárom) a tzv. Stena komunardov na pamiatku 147 posledných popravených bojovníkov Parížskej komúny.

O čom hovoria parížske cintoríny (1)
O čom hovoria parížske cintoríny (2)


pere-lachaise_-hlavny_vchod.jpg
Hlavný vchod. Foto: Étienne-Hippolyte Godde, CC BY-SA 3.0

Kým väčšina významných osobností bola na cintoríne pochovaná priamo, pozostatky ďalších tam boli uložené dodatočne. Z nich spomeňme stredovekých milencov Abélarda a Heloise, v roku 1817 sem previezli pozostatky Molièra a La Fontaina. Na druhej strane hoci na cintoríne nájdeme aj pomník talianskeho skladateľa Gioacchina Rossiniho, po zjednotení Talianska jeho ostatky boli uložené vo florentskom kostole Santa Croce, kde „robí spoločnosť“ pomníkom Michelangela, filozofa Macchiavelliho, sochára Ghibertiho, hvezdára Galilea a ďalších.

Abelard a Heloise.jpgBalzac.JPG

Abélarda a Heloise                                                      Honoré de Balzac

Z významných osobností kultúry na cintoríne dominujú pomníky spisovateľov. Leží tam veľký priekopník literárneho realizmu Honoré de Balzac (1799 – 1850), ktorého deväťdesiat románov súhrnne nazývaných Ľudská komédia, je štúdiom mravov dobovej spoločnosti. Romány Šagrénova koža, Otec Goriot, Eugenia Grandetová, Plukovník Chabert, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán tvoria zlatý fond svetovej literatúre a viaceré z nich boli natočené ako inscenácie v dodnes oslavovaných tzv. televíznych pondelkoch bratislavskej televízie. Hry herca a dramatika francúzskeho divadla klasicizmu Jeana Baptistu Poquelina známeho pod menom Molière (1622 – 1673) patria celosvetovo k najznámejším a často uvádzaným (Don Juan, Mizantrop, Zdravý nemocný, Lakomec, Učené ženy, Smiešne preziosky, Lekárom proti svojej vôli, Tartuffe, atď) a v minulosti sme sa s nimi radi stretali aj na Slovensku. Nájdeme tu aj hrobku už spomenutého autora bájok La Fontaina (1621 – 1695).

moliere.jpgoscar_wilde.jpg

Molière                                                                           Oscar Wilde

Mimoriadne veľa návštevníkov (aj vďaka sexuálnej orientácii) sa zastavuje pri hrobe Oscara Wildea (1856 – 1900), írskeho básnika (Balada o žalári v Readingu), románopisca (Portrét Doriana Graya) a dramatika spoločenských konverzačiek (Ideálny manžel, Ako je dôležité mať Filipa) i dekadenciou ovplyvnených hier (Salome). K priekopníkom modernej literatúry patrí Marcel Proust (1871– 1922), ktorého hlavné dielo Hľadanie strateného času vyšlo v rokoch 1913 – 1927 v siedmich častiach. Súbor sexuálne inak orientovaných dopĺňa spisovateľka Colette (1873 – 1954), ktorá až do roku 1923 písala pod pseudonymom. Na sklonku života vyšli jej Zobrané spisy obsahujúce 15 románov (najznámejším je Gigi). Získala viacero ocenení (Goncourtova cena, Rad čestnej légie) a dostalo sa jej cti štátneho pohrebu. Nedávno sme mohli vidieť v našich kinách britský film venovaný jej osudom, v ktorom nechýbalo ani obdobie, kedy pôsobila ako tanečnica (aj v Moulin Rouge). Spisovateľkou i zberateľkou umeleckých diel bola Američanka Gertrude Steinová, v ktorej parížskom salóne sa stretali Picasso, Matisse, Cezanne, Hemingway, Scott-Fitzgerald, Wilder, Anderson a ďalší výtvarníci a spisovatelia. Spolu s bratom vlastnila unikátnu galériu moderného umenia a pripisuje sa jej vznik názvu povojnových umelcov stratená generácia. Tí čo milujú príbeh roztopašnej Manon Lescaut (v Nezvalovej veršovanej dráme alebo v operných prepisoch Pucciniho a Masseneta) nájdu na cintoríne aj hrob Abbé Prévosta, ktorý spomínanú postavu prvý vniesol do literatúry.

mur_komunardov.jpg

Stena komunardov                                                        Pomník českým a slovenským legionárom

pomnik_cechom_a_slovakom.jpgZ predstaviteľov výtvarného umenia nájdeme na cintoríne pomník predstaviteľa klasicizmu Ingresa (1780 – 1867), žiaka Napoleonovho maliara Davida, ku ktorého najznámejším obrazom patria Turecký kupeľVeľká Odaliska (akt manželky neapolského kráľa Murata, veliteľa Napoleonovej jazdy); maliar  portrétoval okrem cisára aj skladateľa Gounoda, huslistu Paganiniho či klaviristu Liszta. Hlavným predstaviteľom romantizmu v maľbe bol na cintoríne pochovaný Eugéne Delacroix (1798 – 1863), ktorého preslávili obrazy Sloboda vedie ľud, Alžírske ženyChopinov portrét. Tento poľský slávny klavirista a skladateľ polonéz, mazuriek, nocturn, etud a ďalších klavírnych skladieb (1810 – 1849) bol levom parížskych salónov a dlhoročným druhom spisovateľky George Sandovej. Pri jeho hrobe určite vždy nájdete postávať veľa Poliakov. Skladateľa Georgesa Bizeta (1838 – 1875) preslávila dodnes jedna z najhranejších opier Carmen, ktorej neúspešnú premiéru skladateľ prežil iba o niekoľko týždňov. Občas sa hráva aj jeho exotická opera Lovci perál (napr. donedávna v Banskej Bystrici).

sarah_bernhardt.jpg chopin.jpg
Sarah Berndhardtová                                                   Chopin

Z viacerých hereckých osobností na cintoríne leží najslávnejšia herecká hviezda z prelomu 19. a 20. storočia Sarah Berndhardtová (1844 – 1923), hviezda divadiel Odeon a Comédie Francaise, ktorá okrem veľkých tragédok (v hrách Racina, Huga a Dumasovej Dámy s kaméliami) stvárňovala aj postavy mužov (Shakespearov Hamlet). Zostala pre dnešné dni zvečnená na plagátoch Alfonza Muchu ako hrdinka najmä hier módneho Feliciena Sardoua. Z herečiek, ktoré sme v druhej polovici minulého storočia vídali na plátnach našich kín, je na cintoríne pochovaná Annie Girardotová, ktorej začiatok hereckej kariéry sa spája s menom režiséra Lucchina Viscontiho (prostitútka Nadja v jeho filme Rocco a jeho bratia, v divadle úloha v módnej Gibsonovej hre Dvaja na hojdačke, ktorú v 60. rokoch pohotovo uviedli aj na malej scéne DPOH s Chudíkom a Strniskovou). Potom spolupracovala so všetkými významným francúzskymi filmovými režisérmi (Nežné kura, Ukradli torzo Jupitera, Prežiť svoje peklo, Čierny talár pre vraha) a ešte v roku 2001 vytvorila dôležitú úlohu vo filme Pianistka. Je držiteľkou slovenskej ceny Hercova misia. Návštevník sa môže pristaviť aj pri spoločnom hrobe ľavicovo orientovaných hercov Yvesa Montanda (1921 1991) a jeho manželky Simone Signoretovej (1921 – 1985), ktorým v 50. rokoch odmietli víza do USA. Jeho ako šansoniera objavila Edith Piaf, ako herec sa uplatnil vo filmoch Mzda strachu, Horí Paríž, Priznanie (o politických procesoch v ČSR). Signoretová ako prvá Európanka v roku 1960 získala hereckého Oscara za film Miesto hore a potom vytvárala veľké charakterové postavy vo francúzskych, talianskych i amerických filmoch (Terezia Raquinová, Adua a jej družky, Loď bláznov, Mačka, Spálené stodoly). S osudmi Montanda a Piafovej sa krížil aj život Gilberta Bécauda (1927 – 2001) ďalšieho významného šansoniera, ktorý sa preslávil najmä pesničkou Nathalie. K najnavštevovanejším patrí aj hrob šansonierky Edith Piaff (1915 – 1963), preslávenej piesňami Le Vie en Rose alebo No, je ne regrette rien. V poslednej dobe, v ktorej hviezdy populárnej hudby v popularite prekonávajú „vážnych“ umelcov, veľa ľudí navštevuje hrob extravagantného rockového speváka Jima Morrisona, ktorý so skupinou Doors nahral šesť albumov, vytváral k piesňam poetické texty a nakrúcal hudobné filmové šoty.

becaud.jpgpiaf.jpg

Gilbert Bécaud                                                                                  Edith Piaf

Popri umelcoch na cintoríne prirodzene  ležia aj príslušníci miestnej buržoázie, ktorí odpočívajú v honosných, často kaplnky pripomínajúcich hroboch. Pre cudzinca orientovaného v umení je návšteva tohto (ale aj predchádzajúcich dvoch cintorínov na Montmatri a Montparnasse) pravým sviatkom. Z niektorých tu ležiacich umelcov už dnešné generácie poznajú iba meno, iné spájané z vlastnými zážitkami majú ešte stále hlboko zafixované v pamäti.

Foto: Martin Krno

SÚVISIACE:
Martin Krno: Randez-vous so slávnymi nebožtíkmi 1
Martin Krno: Randez-vous so slávnymi nebožtíkmi 2

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984