Najväčší Slováci pochádzajú z Južného Macedónska
Ďalšia príbehová potulka hľadania najväčšieho Slováka sa pristavila pri dvoch bratoch známych ako Cyril a Metod. Celým menom Konštantín Filozof (Cyril) a Metod Zákonodarca. Sú to prví a jediní súťažiaci, ktorí sa dokázateľne nenarodili na Slovensku, dokonca ani na území dávnovekého Veľkého Slovenska (v tom čase nazývanom Veľkomoravskou ríšou) v čase jej najväčšieho rozmachu. Vidno, že 1 150 rokov po ich zvestovávaní ani dnešní Slováci nemajú nič proti cudzincom, pokiaľ prichádzajú s dobrými úmyslami. Podobne v dobrej viere sme o poldruha storočia neskôr prijali predchodcov našich južných susedov (prečítajte si legendu o kupčení so Svätoplukovým koňom) a vytvorili sme spoločný štát – Uhorsko na dlhých deväťsto rokov. Experiment so spolunažívaním v jednej štátnej administratíve sme zopakovali aj v 20. storočí s Čechmi. Dnes si za všetko dobré i zlé môžeme už len my sami. Slováci. (Alebo Sloveni, Slovieni, Starí Slováci atď. atď.)
K slovenstvu nám (budúcim) Slovákom výraznou mierou napomohli práve finalisti Najslováka, pôvodom Gréci. Ale poniektorí spomínajú, ich matka mohla byť Slovenka (od podstatného mena Sloven). Práve Sloveni vtedy žijúci na území dnešného Macedónska (severného i južného), dnešného Slovinska, na dnešnej Rusi v oblasti Novgorodu a naši moravsko/slovenskí predchodcovia boli jediní zo slovanských protonárodov, ktorým stačilo používať pomenovanie Sloven. To znamená, že k slovenčine, či staroslovenčime, staroslovienčine alebo k slovanskému dialektu používanému v okolí Soluni (ja neviem, ako sa onen jazyk nazýval) a k jeho ovládaniu bratia nemali problém dostať sa. Nuž, kto bol vhodnejší stať sa prvoučiteľom Slovenov, neskôr Slovákov, ako rodáci z južného Macedónska – slovenského/slovanského to kraja. Po nedávnom zmierení Grécka a (už Severného) Macedónska symbolika našich aj „slovenských bratov“ dostáva ďalší európsky rozmer.
Spomínaní bratia nás v 9. storočí doslova stvorili, dali nám do rúk rozhodujúce médiá tej doby: písaný (nie spisovný) jazyk, kresťanstvo. Vrchovato sa pričinili vo vtedajšom ponímaní o „nezávislosť, svojprávnosť a medzinárodnoprávne uznanie“ Veľkej Moravy, či akokoľvek toto územie vtedy nazývali. Povýšením slovanského/slovenského jazyka na liturgický sme v Európe nielen cirkevne, ale aj spoločensky postúpili na rovnocennú úroveň dedičov Západorímskej (pápeži, franská ríša) a Východorímskej ríše (Gréci). Kde boli vtedy (jazykovo a národne) budúci Briti, Nemci, Francúzi? Neprajníci argumentujú: netrvalo to ani polstoročie a nastávajúci Slováci prebehli od hlaholiky k latinke. Dokonca počuť aj tvrdenie, že Svätoplukovo vyhnanie cyrilo-metodských učencov z krajiny znamenalo pozitívny dejinný obrat. Stali sme sa súčasťou Západu. Samozrejme, pod tým pojmom si predstavujú dnešný Západ (vrátane Divého západu na západ od Mississippi). Západ ako stelesnenie racia, bezbrehej slobody (inak povedané liberalizmu) a najmä individualizmu. Pritom ako mnohí tušíme, Západ je len opakom Východu v zemepisnom slova zmysle. Mudrlantsky povedané, vždy keď kráčaš na východ dôjdeš na západ. Kráčaj na západ a za Tichým oceánom sa vždy zjaví Ďaleký východ. Naši hrdinovia Cyril a Metod prišli od východu, na vtedajšej Veľkej Morave spracovali (povedané dnešnou hantírkou) projekt jej začlenenia do stredovekej Európy a išli ho obhájiť do Ríma. Nepodpísali sa takmer o 1 100 rokov neskôr v Ríme dohody, ktoré predchádzali dnešnej EÚ?
K cyrilo-metodskému dedičstvu (inak aj k dedičstvu otcov) sa hlásia okrem Slovákov a Čechov všetky južnoslovanské národy a tie slovanské národy, ktoré nadväzujú na svoj osud zapisovaný cyrilikou a azbukou, písmami zrodenými z hlaholiky. Zvyšuje to národné ego, dostáva ho na civilizovanú vtedy európsku, dnes euroatlantickú úroveň. Koniec koncov pápež (náš slovanský) povýšil Cyrila a Metoda (už svätcov) za spolupatrónov Európy. Hlásime sa k ním aj my Slováci. Ich deň – 5. júl sme vyhlásili za deň pracovného pokoja na úrovni štátneho sviatku a dokonca zvestovateľov spomíname v Ústave SR. Jej preambula sa začína slovami: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy...“ Iný Slovák sa do ústavy menovite nedostal.
Televízna prezentácia (ôsma v poradí) venovaná Cyrilovi a Metodovi – mimochodom podľa mňa s doteraz najlepším obhajcom i oponentmi – priniesla množstvo podnetov na zamyslenie, premýšľanie, možno dokonca podnieti k činom. Máme štátny sviatok – sviatok svätého Cyrila a Metoda. Svätíme ho dostatočne? Osobne si myslím, že nie. Z piatich štátnych sviatkov (deň vzniku SR, deň Ústavy SR, Slovenské národné povstanie a 17. november) je jeho pripomínanie a sprítomňovanie najmenej prepracované. Mám v ruke útlu brožúrku z roku 1998, ktorú zostavil Milan Ferko. Volá sa „Cyrilo-metodské sviatky slovenského písomníctva a kultúry“. Je to akási rukoväť, „kuchárka“, ktorá vysvetľuje pôvod, históriu a zmysel tohto sviatku. Súčasťou je kalendárium podujatí v roku 1998. Uvádza ich takmer deväťdesiat, od výstav, cez kultúrne (literárne, cirkevne) podujatia až po lokálne, krajové a celoslovenské oslavy uvedeného sviatku. Okrem štátu a samospráv (a inštitúcii v ich pôsobnosti) sú organizátormi občianske združenia a iné spolky. Sviatky boli koncipované ako dekáda od 25. júna vrcholiaca štátnym sviatkom. Mám minimum vedomostí či a do akej miery nasledujúce vlády (ministri kultúry) organizovali koncepčnú štátnu politiku zameranú na úcty a zmyslu hodnú oslavu štátneho sviatku. Sviatku vlastného štátu a najmä oslavu jeho duchovných hodnôt, ktoré sú už viac ako 1 100 rokov v súlade s rozvojom ľudskej osobnosti.
Cyril a Metod (veľmi často so Svätoplukom) sú obľúbení hrdinovia literatúry a výtvarného umenia. Ruku na srdce, kto z nás sa prehrýzol veršami Hollého Cyrillo-Methodiády (alebo Svätopluka)? Ale aj novodobí slovenskí autori sa chopili príležitosti umelecky spracovať výsek našich dejín na ich slovenskom počiatku. Úctyhodnú prácu odviedol spisovateľ Milan Ferko. Jeho trojdielny román Svätopluk v dvoch zväzkoch má dohromady 1 170 strán. Strhujúce čítanie, slovenské dejiny v príťažlivej podobe. Plnotučne slovenské. Cyril a najmä Metod sú hlavnými hýbateľmi Svätoplukových činov. M. Ferko využil materiál aj na dramatické spracovanie osudov nielen vierozvestcov. Televízna hra Solúnski bratia či divadelné hry z obdobia Veľkej Moravy sú toho svedectvom. A čitateľom s menšou mierou trpezlivosti i času odporúčam jeho knihu Veľkomoravské záhady, ktorá vyšla v roku 1990. Nájdete tam odpovede v prístupnej forme na takmer všetky taje našej slovenskej prvohistórie bez nutnosti hrabať sa v archívoch.
Možno Konštantín-Cyril a Metod nezvíťazia v ankete Telenajslováka. Ale určite patria na začiatok radu osobností – najväčších Slovákov nasledovaných súčasnými finalistami Štúrom, Štefánikom, Dubčekom a Husákom, bez ktorých by Slovensko nebolo v podobe a obsahu, akým je dnes.
Ilustrácie: RTVS, Kulichovo stvárnenie Cyrila a Metoda a obálky kníh Milana Ferka.
