Na počiatku bolo slovo – federácia. Pred 100 rokmi v Clevelande

Na počiatku slovensko- českých a česko-slovenských štátoprávnych vzťahov bolo slovo: federácia.  Vo štvrtok 22. októbra v roku 2015 prešlo 100 rokov od jeho zverejnenia v dokumente zvanom Clevelandská dohoda. Áno, o spoločnom dôsledne rovnoprávnom štáte Slovákov a Čechov sa rozhodlo už na začiatku tejto myšlienky. Myšlienky, ktorá sa zrodila za oceánom a nie doma. Príčina je známa. Doma bolo Uhorsko a „veľká maďarská vlastenecká vojna“ ako súčasť Veľkej vojny. V tej chvíli nemal šancu zaznieť pod Tatrami slovenský politický hlas. 










Slovenská známka  k 80. výročiu Clevelandskej dohody.

V meste Cleveland v štáte Ohio sa uskutočnila v spomínaný a nasledujúci deň v Českej národnej sieni konferencia amerických Čechov a Slovákov. „Po krátkej výmene náhľadov bola zostavená Clevelandská dohoda, ktorá znie“:

Krátke, stručné a jednoznačné! Niekedy sa vraví, prvé, čo ti napadne, je správne.  V tomto prípade to určite platí! Cesta k našej federácii mala plno zákrut, slepých uličiek a obchádzok. Napríklad o tri roky nasledujúca (stále ospevovaná) Pittsburghská dohoda bola výrazným upustením od federatívneho zväzku v prospech presadzovania nerovnoprávnej slovenskej autonómie v česko-slovenskom vzťahu. Mal túto podobu aj v spoločnej republike, ktorá vznikla v októbri 1918. Asymetria pretrvala (s prestávkou vojnového riešenia od marca 1939 do augusta 1944) ďalších 50 rokov. Cleveland sa naplnil až 28. októbra 1968 na Bratislavskom hrade. Vtedy prijatý zákon o federácii (napriek neskoršiemu autonomisticky ladenému ústavnému orezávaniu) vytvoril zdravé základy pre zánik spoločného štátu a vytvorenie dvoch samostatných národných štátov k 1. januáru 1993. Česť a sláva Clevelandskej dohode!

Určite po tieto dni budeme zaplavení zo všetkých strán pripomienkami, oslavnými ódami, analýzami, možno aj odhaľovaním viacerých pamätných tabúľ a pamätníkov významného dejinného aktu a jeho protagonistov. A ak náhodou sa tak nestane, mám pre vás, najmä z Bratislavy, tip. Vyberte sa do Petržalky, časť Starý háj. Takzvaná červená pošta, často v adresári uvádzaná na Mamatejovej ulici sa nachádza na Furdekovej. Štefan Furdek mal významný podiel na ďalšej česko-slovenskej dohode z Pittsburghu. Mamatejova ulica pokračuje až za križovatkou pri „saleziánoch“. Prečo ísť sem? Práve Albert Mamatej, predseda Slovenskej ligy (nesprávne písaný ako Mamatey) bol jedným z dvoch slovenských signatárov spomínanej dohody. A okolie je plné ulíc pomenovaných po pripravovateľoch slovenského sebaurčenia v Amerike.

Pankúchova ulica nesie meno po J. Pankuchovi (bez dĺžňa), vydavateľovi denného Hlasu – účastníkovi rokovaní v Clevelande. Na jeho ulici je gymnázium i základná škola.  Na porade bol prítomný aj Štefan Osuský, ten má ulicu neďaleko, v Zrkadlovom háji. Nájdeme tu Bosákovu ulicu, okrem desaťdolárovky sa prejavoval v tom čase aj aktívne národovecky. Taktiež Šustek – Šustekova ulica, známa poliklinika, Mlynarovič – Mlynarovičova ulica, „preslávené“ trhoviskom. Z Mamatejovej ulice k Ekonomickej univerzite vedie Gettingova ulica. Milan Getting po ktorom je pomenovaná, predstavoval čechoslovakistické krídlo. Jeho predstavy sa síce nenaplnili, ale sám tvrdil, že „Clevelandská dohoda splodená bola ... o československej jednote“. Možno preto na „jeho“ ulici sa nenachádza ani jeden dom, len asfalt... Táto štvrť Petržalky je akýmsi neoficiálnym pamätníkom snáh „Amerikánov“ po slovenskej štátnosti. Čo tak využiť skutkový stav a osadiť informačné a iné tabule a texty, ktoré by pamätné miesto spravili výpovedným...

Druhým slovenským signatárom Clevelandskej dohody bol Ivan Daxner, tajomník Slovenskej ligy. Prečo žiadna ulica nenesie jeho meno?







Foto: Autor