Na mieste osudnej Štúrovej poľovačky
piatok 06. február 2015
Jeden úsek cesty z Modry do Šenkvíc absolvujeme v priebehu roka dosť často, aj o mieste, kde sa Ľudovít Štúr postrelil, a o tri týždne na následky tohto zranenia zomrel, sme vedeli, ale nikdy sme sa tam nezastavili. Až v nedávny slnečný, hoci studený februárový deň, sme sa spontánne rozhodli: poďme si pripomenúť dvestoročnicu nášho najvýznamnejšieho národného buditeľa.
Pamätné miesto je pokryté bielou snehovou pokrývkou, porušenou len niekoľkými stopami podobných návštevníkov, ako sme my. V tom všetkom vyniká ako zaťatá päsť kamenný obelisk, pod bezlistou lipou v mramore sa nečujne prihovárajú akoby prorocké verše, napísané dávno (1835) pred osudnou udalosťou: „Bílá snad si byla. Když Modrou teď se nazýváš, černou, zdá se mi, než slouti mi ještě budeš.“
Bolo to 22. decembra 1855, Štúra prišli zavolať na poľovačku dvaja chlapci. Štúr poľoval najprv vo viniciach, potom sa pustil do poľa, až mu cestu prehradila neveľká priekopa. Jaroslav Rezník vo svojich Túrach do literatúry cituje opis nešťastnej udalosti z pera Daniela Lačného, Štúrovho priateľa a svedka jeho posledných chvíľ. „Keď mal priekopu preskočiť, z opatrnosti spustil kohútiky a pušku zavesil si na plece, majúc jej cievy nahor obrátené. Ale ako preskakoval, noha sa mu na zamrznutej zemi skĺzla, následkom čoho sa nazad prešinul, t. j. padol: pri páde obrátila sa mu puška dolu cievami k jeho nohám a jeden kohútik, silne naraziac na zamrznutú zem, rozbil kapsľu – cieva vypálila a celý nábitok aj s fujtášom vohnala mu do nohy.“
Keďže nápad bol spontánny, nemáme ani symbolický venček či kvietok, tak len postojíme a podumáme. Spolu s členom výboru Klubu Nového slova Jozefom Dvorským a priateľom – podporovateľom Slova – Zdenkom Šipošom.
A tak, ako sme sa spontánne rozhodli zastaviť na tomto mieste v modranskom chotári, vzišiel aj návrh osloviť vás, vážení čitatelia Slova, aby ste nám posielali vaše postrehy a fotografie z pamätných miest, ktoré pripomínajú život a dielo tohto národovca. Bude to náš spoločný vklad do kytice podujatí v rámci Štúrovho roka.
Foto: Zdenko Šipoš
Reagujte na článok
Komentáre
Vdaka za clanok, pan Polak. Ludovit Stur bol nesporne velikanom nasich politickych a narodnych dejin, akych ma Slovensko velmi malo, co je najhorsie, ak sa nejaki taki vyskytnu, nevieme si ich vazit. To je nase prekliatie, ktore trva az do dnesnych dni. Co sa tyka toho postrelenia na polovacke, stari modrania maju inaksiu historku, vraj ho postelil nejaky mlynar, ktoremu chodil za manzelkou. Ako to bolo, mozno niekto vie, ale nepovie, kazdom pripade trafit sa z dlhej gulovej zbrane do hornej casti stehna nie je take jednoduche...