Reklama
Reklama

Na Ukrajine nič nové – len horšie

Počet zobrazení: 3232

Situácia na Ukrajine sa dá charakterizovať chmúrne – súčasné vedenie štátu ponúka pre obyvateľstvo iba dve cesty vývoja – zlú a horšiu. Samozrejme, oligarchovia (najväčší a najbohatší vlastníci kapitálu) ako aj nadnárodné finančné spoločnosti, ktoré jednou rukou štátu požičiavajú a druhou ho drancujú, sa v týchto podmienkach cítia dobre a ďalej „tučnejú“.

Kyjevská moc hovorí o svojich úspechoch – bezvízovom styku s možnosťou 90-dňového pobytu v EÚ od júna 2017, o priznaní postavenia Ukrajiny ako ašpirantského štátu NATO v marci 2018, o prísľuboch nových pôžičiek a pod. V politickej, ekonomickej ani bezpečnostnej oblasti však nie je z hľadiska každodenného života Ukrajincov badateľný žiadny pokrok.

Silnejú názory, že Západ sa pri zasahovaní do vývoja na Ukrajine znovu netrafil a pomajdanovský vývoj nabral nevypočítateľný smer. To len slovenskí proatlantickí politici, analytici, novinári a podobne dokazujú, že napriek kolosálnym ťažkostiam sa vývoj uberá správnym smerom.

Záujem Západu o Ukrajinu upadá, hoci oficiálne sa to neuvádza. Prejavilo sa to na vystúpení ukrajinského prezidenta na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vo februári 2018. Ak po predchádzajúce roky sa venovali Ukrajine „veľké“ formáty panelových diskusii, tentoraz sa jej ušiel len 15-minútový priestor na komentár na konci prvého rokovacieho dňa v konferenčnej sále. P. Porošenko hovoril len pred málo poslucháčmi, lebo v tom čase už prebiehala v kráľovskej sále beseda o globálnom ekonomickom poriadku.

Na Ukrajine sa situácia môže zmeniť aj v súvislosti s tým, že sa začína zvolebnievať. Voľby prezidenta by sa mali uskutočniť na jar budúceho roka. Hoci po zvolení P. Porošenka v máji 2014 časť expertov predpokladala, že sa neudrží v kresle celé funkčné obdobie, postupom času sa z neho stal veľmajster politických intríg. Napriek mnohým problémom, do ktorých sa dostal, sa mu všetky podarilo (niekedy aj s narušenou prestížou) prekonať a udržiava si stále pevné postavenie v ukrajinskej politike.

Za kandidátov na funkciu prezidenta sa považuje 12 – 15 známych osobností, ktoré de facto zastupujú celú šírku najvýraznejšie pôsobiacich politických síl na súčasnej Ukrajine od prozápadných až po extrémistických nacionalistov. Niektoré médiá špekulujú o tom, že na Západe (najmä v USA) sa hľadá vhodný nový ukrajinský vodca, ktorý by nebol zaťažený chorobami jej minulej i súčasnej politiky, ale zatiaľ sa nikto taký nenašiel.

Na čele prieskumov sú s určitým náskokom J. Tymošenková (z opozičného hnutia Vlasť) a P. Porošenko. Zatiaľ sa považujú za najpravdepodobnejších kandidátov so šancami na postup do druhého kola, v ktorom to vyzerá na víťazstvo súčasného prezidenta. Preferencie prezidenta však začali v posledných mesiacoch klesať a podľa niektorých zdrojov čas začal hrať proti nemu.

S prezidentskými kandidátmi sú tiež spojené veľké škandály, ktoré sú od politiky pomajdanovskej Ukrajiny neoddeliteľné a svojrázne dokazujú jej deformovaný charakter. Po odpílení odiózneho M. Saakašviliho sa roztáča aféra okolo ďalšej kontroverznej figúry – N. Savčenkovej (ktorá má v preferenciách zatiaľ tak do 3 %). Bola obvinená z plánovania prevratu a teroristického útoku, zbavená poslaneckej imunity a uväznená na dva mesiace (pri dokázaní obvinení jej hrozí doživotný trest).

Dá sa však nájsť spojitosť medzi ukrajinskými škandálmi a superškandálom, ktorý s agresívnym rusofóbnym nábojom hystericky vyprodukovala britská politika. Necháme bokom chronológiu kauzy otravy dvojitého agenta S. Skripaľa, ktorá podľa viacerých náznakov už definitívne smeruje k hanebnému koncu. Doplníme, že neustále rozdúchavanie rusofóbie pod anglo-americkou taktovkou pripomína slovenské príslovie klin sa klinom vybíja.

Možno to vidieť aj na tom, že už sa takmer zabudlo, že dôvodom na zostrenie sankcií proti Rusku bol aj dosiaľ úplne neobjasnený pád (zostrelenie) malajzijského Boeingu-777 linky MH 17 v júli 2014 nad Ukrajinou. Moskvu obvinili, že poskytla povstalcom systém Buk, ktorým údajne lietadlo zostrelili, a že nechce spolupracovať pri vyšetrovaní príčin udalosti.

Ukrajinská strana zverila vyšetrovanie Holandsku. V auguste 2014 sa vytvorila medzinárodná spojená vyšetrovacia komisia (známa aj pod skratkou JIT – z anglického Joint Investigation Team), v ktorej boli zastúpení predstavitelia Holandska, Belgicka, Austrálie a Ukrajiny a neskôr aj Malajzie. V množstve analýz a správ, ktoré komisia zverejnila a kde sú technické nejasnosti a nedôslednosti a zostali aj nezodpovedané otázky, ani jedna nedokazuje, že Boeing zostrelili povstalci systémom Buk.

Cieľom vyšetrovania, ku ktorému ruskí experti neboli prizvaní, bolo nájsť „politického“ vinníka bez ohľadu na potrebu dôkladne vyšetriť komplex podmienok, v ktorých k udalosti došlo. V tom sa podobá kauza Boeing-777 linky MH17 kauze otravy dvojitého agenta. Krátko po udalostiach sa v „určitých kruhoch“ poznala (vyfabrikovala) pravda, ktorá sa potom masívne medializovala a nepripúšťal sa iný výklad. Počíta sa asi s tým, že medzinárodné spoločenstvo po čase na starý škandál zabudne a prekryje ho iný.

Niečo však pri vyšetrovaní pádu Boeingu stále nesedí. Vyšetrovacia komisia totiž na ruské podklady z radarov, keď tam nebolo možné nájsť stopy po rakete letiacej z východného smeru po dlhom čase skúmania uviedla, že raketa bola pre systém asi neviditeľná. Výrobca radarov Almaz-Antej túto konštrukciu bez problémov vyvrátil.

Poznamenáme, že 18. marca spáchal samovraždu pilot ukrajinského Su-25 V. Vološin, ktorý sa považoval za hrdinu protiteroristickej operácie kyjevského režimu. Podľa viacerých svedkov vraj 17. júla 2014 odštartoval z letiska 299. taktickej leteckej brigády s raketami „vzduch-vzduch“ na lietadle smerom k priestoru letu Boeingu, ale na základňu sa vrátil už bez nich. Ozbrojené sily Ukrajiny vydali vyhlásenie, že tento pilot v danom dni vôbec nelietal.

Napätie vo vzťahoch Západu s Ruskom môže poškodiť aj realizáciu Minských dohôd II. Ukrajina sa veľmi lojálne pridala k vypovedaniu ruských diplomatov (čo si však vo vzniknutej situácii nikto príliš nevšimol). Kyjevský režim sa stále nevzdal plánov na útok voči územiu povstalcov, pričom podľa viacerých zdrojov je výsledok takejto akcie prinajmenšom otázny, ale môže dramaticky zhoršiť aj tak zlú situáciu na celej Ukrajine.

Na koniec dodáme, že Ukrajina nemá problémy len s Ruskom. Už dlhšie narastajú ťažkosti vo vzťahoch s Poľskom a v posledných mesiacoch aj s Maďarskom. Vzťahy vyostrili nielen udalosti na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj to, že Budapešť požaduje zmenu vlani prijatého ukrajinského jazykového zákona. Maďarsko je pripravené zablokovať rokovania NATO s Ukrajinou na rôznych úrovniach, čo urobilo už vo februári tohto roku.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 13 – 14/2018

Priemer: 4.8 (46 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama