Reklama
Reklama

Mzdové ocenenie práce v poľnohospodárstve

(vyžaduje vyššiu produktivitu práce)
Počet zobrazení: 1520

Mzdy sú hlavným zdrojom príjmov zamestnancov v poľnohospodárstve. Tvoria rozhodujúcu zložku nákladov práce (a tým i celkových nákladov výrobkov a služieb). Z pohľadu zamestnávateľa je cena práce súhrn všetkých nákladov, ktoré musí vynaložiť na získanie a udržanie pracovnej sily podľa záväzkov, ktoré voči zamestnancovi prijal. Obsahuje mzdové výdavky a ďalšie nepriame náklady, ktoré sa týkajú pracovných a sociálnych podmienok. Mzda je i aktívnym nástrojom ovplyvňovania zamestnanca. Pre zamestnanca je cena práce súhrn príjmov a požitkov, ktoré zamestnanec získa predajom svojej pracovnej sily.

Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve dosiahla v roku 2018 763 € a tvorila 75,3,0 % mzdy v národnom hospodárstve. Nižšia úroveň miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s priemerom v národnom hospodárstve sa dlhodobo prejavuje približne o 25 %. Priemerná mzda zamestnanca v poľnohospodárstve bola v roku 2018 len o 47 % vyššia ako minimálna mzda (platná od 1. 1. 2019). Absolútne vyjadrený rozdiel v priemernej výške hrubých mesačných miezd stále narastá a  v roku 2018 dosiahol 266 eur. Pri hodnotení výšky absolútnych prírastkov miezd v roku 2018 skončilo poľnohospodárstvo zo sledovaných rezortov na posledných miestach. Významný vplyv na priemernú mzdu má  i vyšší podiel nekvalifikovanej práce (menej platenej), ktorý znižuje celkový mzdový priemer (podniky s vyšším podielom ovocinárskej, zeleninárskej resp. vinohradníckej výroby a pod.).

pole.jpg
Ilustračné foto: Emil Polák

Pokles miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s inými odvetviami sa začal od roku 1992. Spomedzi ostatných odvetví bolo tempo rastu jedno z najnižších. Treba však spresniť, že v poľnohospodárstve s veľmi nízkymi mzdami je tempo rastu ukazovateľom relatívnym, pretože porovnávací základ je nízky. Nízke priemerné mzdy sú výsledkom najmä nízkej dôchodkovosti rezortu. Ovplyvňuje ich však aj značná nerovnomernosť potreby práce v určitých obdobiach roka i nízka technická úroveň výroby.

Dlhodobá politika lacnej pracovnej sily je sociálne riskantná a neudržateľná, pretože lacná pracovná sila obmedzuje nutnú náhradu živej práce prácou zhmotnenou, negatívne deformuje výrobnú štruktúru a môže viesť k trvalejšiemu technickému zaostávaniu. Cenová konkurencia, ktorá je založená len na nízkych mzdách, zvyšuje ekonomickú rigiditu, pretože podporuje zaostalú štruktúru výroby. V trhovom prostredí môže stratégia nízkych miezd – ktorá má zachovať ziskovosť čoraz zastaranejšieho technologického zariadenia – priniesť len dočasnú výhodu.

Poľnohospodárske podniky najmä v produkčných oblastiach intenzívne hľadajú pracovníkov a v tomto smere musia čeliť veľkému tlaku na zvyšovanie miezd. Nedostatok pracovníkov sa týka najmä špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Motivovať ich môžu vyššie platy. Pritom takéto zvyšovanie platov je pomerne veľký problém. Zvyšuje to náklady, ktoré najmä v mliečnom sektore stále nie sú pokryté ziskami. Potenciálne straty potom musí podniky vykrývať z iných oblastí. Na razantné (skokové) zvyšovanie miezd nie sú v poľnohospodárskych podnikoch často dostatočné zdroje. V niektorých sektoroch poľnohospodárskej výroby dochádza k zvýšeniu miezd bez zodpovedajúceho zvyšovania produktivity práce, čo je v rozpore so všeobecnými ekonomickými zásadami. Hrozí i to, že budú obmedzované niektoré prácne a zároveň stratové pestované plodiny a chovy hospodárskych zvierat.

Nízke zárobky v poľnohospodárstve celkom logicky nepriťahujú mladú generáciu, kvalifikovaných a schopných pracovníkov, ktorí odchádzajú do iných zárobkovo atraktívnejších odvetví a profesijných činností. Silný dopyt po pracovnej sile pravdepodobne nebude schopný pokryť len domáci trh práce, ktorý sa vyznačuje značným podielom ťažko zamestnateľných osôb. To by malo zvýšiť tlak na rast miezd aj dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Pritom rastúca ekonomika všeobecne generuje nové pracovné miesta.

U veľkých zamestnávateľov (zameraných napr. na ovocinárstvo, resp. špeciálnu rastlinnú výrobu, špeciálne nárazové práce – strihanie viniča, ručný zber plodov, atď.) sa od roku 2013 objavil trend riešenia sezónnej práce prostredníctvom personálnych agentúr. Individuálnych brigádnikov (dohodárov) tak vytlačili zamestnávateľské agentúry. To potvrdzuje i skutočnosť, že služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce v bežných cenách výrobcov pre poľnohospodárstvo sa od roku 2009  niekoľkonásobne zvýšili. Tlaky na znižovanie nákladov práce sú v praxi čoraz výraznejšie. Objem práce vyjadrovaný mzdovými nákladmi, resp. počtom zamestnancov je často v poľnohospodárstve podhodnotený, pretože sezónne výkyvy v potrebe práce, ktoré rozdrobujú pracovné pomery na krátkodobé úväzky a brigádnické práce, sa tak do mzdových nákladov nedostávajú.

Vzdelanie a kvalifikácia ako základný faktor ľudského kapitálu čoraz viac ovplyvňuje mzdovú úroveň a výrazne uľahčuje pracujúcim uplatnenie na trhu práce. Rozdiely v mzdách jednoznačne súvisia s rozdielmi v hodnote ľudského kapitálu. Mzdové ocenenie práce tak prirodzene reaguje na náročnosť, zložitosť a technologické vybavenie práce. Preto zvyšovanie mzdovej úrovne poľnohospodárstva bude výrazne ovplyvňované inováciami a technickým pokrokom, ktorý si zákonite bude vyžadovať novú kvalitu ľudského kapitálu.

(Článok bol uverejnený v Roľníckych novinách  č. 24/2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama